Najdrahší chlieb a ďalšie luxusné potraviny sveta

Vo svete existujú nielen drahé, ale až priam hriešne drahé potraviny. Niekedy je ťažké pochopiť, prečo kilogram na prvý pohľad obyčajných zemiakov stojí takmer päťsto eur a vrecúško čaju desaťtisíc. Zdá sa však, že aj takéto závratné sumy majú svoje opodstatnenie a tieto potraviny chutia.

Pozrime sa na niektoré z najdrahších potravín, ktoré si bežný človek asi len tak nedopraje:

Zemiaky La Bonnotte

Kto by si len pomyslel, že aj zemiaky môžu byť pochúťkou? Ale v prípade triedy La Bonnotte to tak je. Rastú na francúzskom ostrove Nurmuate v Atlantickom oceáne. Zemiakové polia hnoja len morskými riasami technológiou, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. Sadia a zbierajú zemiaky len ručne a táto odroda stojí takmer 500 eur za kilo. Sú to najdrahšie zemiaky na svete.

La Bonnotte majú výnimočnú lahodnú chuť. A ako hovorí legenda, takto chutia preto, že o ich vznik sa postaral najvyšší boh Inkov Viracocha.

Šafran

Najdrahšie korenie na svete je v podstate tyčinkou krókusových rastlín (Crocus sativus). Existuje však aj takzvaný falošný šafran vyrobený z kvetov nechtíka lekárskeho. Cena za kilogram pravého šafranu dosahuje až štyritisíc eur. Je to skutočne rozprávková cena.

Na získanie 1 kg sušeného šafranu je potrebné pozbierať asi dvetisíc kvetov. Či je oprávnená? Posúďte sami.

Kaviár Almas

Ak si myslíte, že najdrahším kaviárom na svete je ten čierny, veľmi sa mýlite. Tým je biely kaviár Almas z belugy. Táto ryba sa vyskytuje v Kaspickom mori pri pobreží Iránu a kaviár Almas sa predáva v konzervách z rýdzeho zlata. 100 gramov tohto kaviáru má hodnotu zhruba tisíc štyristo dolárov a, žiaľ, veľmi rýchlo sa kazí.

Mäso Wagyu

Najdrahšiu hovädzinu na svete „dodávajú“ japonské kravy plemena Vagiu. Za kilogram ich takzvaného mramorovaného mäsa zaplatíte približne 700 eur. Po celé stáročia chovali kravy Vagiu iba v Japonsku, najnovšie sú už aj v Austrálii. Zaobchádzajú s nimi ako s kráľovskými osobami.

Kŕmia ich najlepšou trávou, natierajú ich saké a na pitie im dávajú pivo. Austrálske mäso Vagiu je ešte drahšie.

Káva Kopi Luwak

Káva z ostrovov Jáva, Sumatra a Sulawesi, ktorá prejde črevami zvieraťa cibetka, je najlepšou, ale aj najdrahšou na svete. Tento malý dravec si rád pochutnáva na plodoch kávovníka a všetko, čo nestrávi, vylučuje von. Ukázalo sa, že tráviace enzýmy zvieratka zlepšujú chuť kávy. Zbavujú ju totiž horkosti.

Čaj Da Hong Pao

Najdrahší čaj na svete je Dahun Pao, teda Veľký červený župan. Za svoj názov vďačí červenej farbe. Je veľmi silný, s intenzívnou chuťou a arómou. Zbierajú ho ručne z asi tristopäťdesiat rokov starých kríkov, ktoré rastú v blízkosti kláštora Tianxing. Ročne sa vyrobí nie viac ako päťsto gramov legendárneho čaju. A jeho cena dosahuje takmer osemstopäťdesiattisíc eur za kilogram.

Čokoláda Patchi

Tá, ktorú vyrábajú špeciálne pre britský obchodný reťazec Harrods, sa považuje za najlepšiu a najdrahšiu na svete. Pochádza však z libanonskej továrne na čokoládu Patch a jedno balenie stoji „len“ 5 674 eur. V balení je štyridsaťdeväť čokoládok, každá je zabalená v ručne tkanom hodvábe s ružičkami, zdobená Swarovského krištálmi, a dokonca aj zlatom. Ani škatuľa nie je celkom jednoduchá.

Syr

Najlepšie druhy syrov sa zvyčajne predali v aukcii, pričom stáli od 50 po 80 eur za kilogram. To však málo v porovnaní s cenou 6 400 eur za pol kilogramu. Toľko bol ochotný zaplatiť za syrovú hrudku jeden z majiteľov reštaurácií v kraji Baskov na severe Španielska.

Pizza

Chcete si pochutnať na najdrahšej pizze na svete? Potom sa vyberte na juh Talianska do mesta Agropoli. Pred vašimi očami dvaja pizzoví majstri predvedú ozajstnú šou. A to priamo u vás doma. Na vopred pripravené cesto poukladajú tuniaka, raka, homára, buffalo mozzarellu, kraby a krevety.

Sendvič

Milovníci sendvičovej kultúry si môžu pochutnať na tzv. platinovom klubovom sendviči von Esset, ktorý stojí stoštyridsať eur. A aké je jeho zloženie?

Omeleta

V reštaurácii newyorského hotela Le Parker Meridien si môžete objednať najdrahšiu omeletu na svete. Stojí sedemsto eur. Okrem vajec do omelety pridávajú celého homára.

Šalát

Najdrahší šalát na svete Floret z plodov mora podávajú v reštaurácii Le Manoir aux Saisons Quat v Oxforde. Jeho zloženie je naozaj exkluzívne - biely kaviár Almas, langusty, kraby a homáre. Tiež sa pridávajú strúhané hľuzovky, špargľa, nové zemiaky a šalát. A aby toho nebolo málo, celé to zdobí zlatá fólia.

Hľuzovka

Hľuzovky za vyše tridsaťosemtisíc eur pred niekoľkými rokmi kúpila londýnska reštaurácia Zafferano, pričom do tejto kulinárskej rarity investovali zákazníci reštaurácií. Bohužiaľ, lahôdku postihol smutný osud. Kuchár totiž stratil kľúč od chladničky, kde bola uložená hľuzovka, a tak drahá huba zhnila.

Za najcennejšie hľuzovky sa považujú zimné, ktoré ešte volajú aj francúzske čierne či perigordské. Zvonku sú čierne, vnútri tmavosivé alebo červenkasté a sú veľmi aromatické. Napriek tomu ich vôňu cíti len asi 25 percent ľudí.

Makadamový orech

Je obľúbená pochúťka takmer na celom svete. Najskôr však bola významnou súčasťou jedálneho lístka austrálskych domorodcov. Vedec, ktorý ako prvý opísal tento druh orecha, ho pomenoval na počesť svojho priateľa, Johna Macadama, lekára a chemika. Tieto orechy sa tiež nazývajú mullimbimbi, boomu či kindal-kindal. Chuťovo pripomínajú lieskovce.

Vo svete existuje deväť druhov makadamových orechov, z ktorých päť sa vyskytujú len v Austrálii. Pestujú ich na plantážach Austrálie, Brazílie, Južnej Afriky, Havaja a juhu Spojených štátov. Výška stromu dosahuje štyridsať metrov a prináša ovocie až sto rokov. Pretože jadrá makadamových orechov sa oddeľujú od tvrdej škrupiny, sú pomerne drahé, pričom ich rastie podstatne menej, než je produkcia čierneho kaviáru.

Makadamové orechy sú veľmi kalorické a sú bohaté na živiny. Znižujú cholesterol a makadamový olej je vysoko cenený aj v kozmetickom priemysle. Ľahko sa vstrebáva do pokožky, zvláčňuje ju, vyživuje a hydratuje.

Ročné sa vyprodukuje viac ako štyridsať ton týchto orechov.

Dezert

Najdrahší dezert sveta môžete ochutnať v New Yorku v reštaurácii Serendipity 3. Za predpokladu, že za sladkú maškrtu ste ochotní zaplatiť 17 500 eur. A za túto sumu dostanete zmrzlinu s dvadsiatimi piatimi druhmi kakaa, ozdobenú šľahačkou a kúskami jedlého zlata. Dezert sa pripravuje na objednávku.

Chlieb a obilniny na Slovensku

Slováci majú síce podľa Eurostatu deviaty najlacnejší chlieb a obilniny v EÚ, no všetky krajiny V4 ich majú výrazne lacnejšie. Slovensko malo v minulom roku opäť najdrahší chlieb a obilniny vo Vyšehradskej skupine (V4). Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Podľa nich Slovensko vlani dosiahlo index cien obilnín a chleba 94,6, pričom priemerná cena týchto komodít v EÚ predstavuje index 100.

Za Slovákmi boli v indexe viaceré krajiny a potom s priepastným rozdielom aj všetky zvyšné z V4. Najbližšie bolo Česko s indexom 78,8, nasledovalo Maďarsko s 73,4 a Poľsko s indexom iba 69,6. Aj napriek tomu majú Slováci deviaty najlacnejší chlieb a obilniny v EÚ.

Z prieskumu Eurostatu ďalej vyplýva, že v roku 2020 bola cena chleba a obilnín v celej EÚ asi dvaapolkrát vyššia v najdrahšom členskom štáte (Dánsko) ako v najlacnejšom (Rumunsko). Index cien chleba a obilnín predstavoval v Dánsku 153, za ním nasledovalo Rakúsko (135), Luxembursko, Fínsko a Švédsko (všetci traja 127). Naopak na opačnom konci rebríčka skončilo Rumunsko (56), a lacný chlieb a obilniny sú aj v Bulharsku (67). Práve pred touto dvojicou sa v rebríčku nachádzajú zvyšné tri štáty z V4.

Na Slovensko vozia kamióny vyše 55-tisíc ton pečiva zo zahraničia ročne, tvrdia pekári. Podľa nich by sme však pečivo nemuseli dovážať cez „polovicu Európy“ a dopyt by zvládli pokryť aj naše pekárne, ktoré už teraz svoje produkty vyvážajú aj do zahraničia. Reťazce ale hovoria, že to možné nie je a bolo by to drahšie.

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje veľkých hráčov na trhu s potravinami ako Lidl, Kaufland, Tesco či Billa, hovorí, že naši pekári by nedokázali vyrobiť dostatočné množstvo chleba a pečiva. Predstavitelia Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sú napriek slovám reťazcov presvedčení, že obchody o dostatočných kapacitách slovenských pekární vedia, no až na výnimky odmietajú odoberať výrobky od slovenských výrobcov.

Pekári tiež obchodníkom vyčítajú, že nakupovaním výrobkov zo zahraničia zvyšujú saldo zahraničného obchodu. V prípade výroby väčšiny dovážaných produktov (chleba, bagiet, sladkého a slaného pečiva) priamo na Slovensku by dovoz na Slovensko klesol minimálne o 160 miliónov eur.

Obchody dovoz pekárenských výrobkov zo zahraničia zdôvodňujú aj tým, že sú v priemere lacnejšie ako tie, ktoré sú vyrobené u nás. Je potrebné podporovať konkurenčné prostredie, čo prináša finančné benefity najmä spotrebiteľom na Slovensku. To jednoducho znamená, že čím lacnejšie obchod produkty nakúpi, tým lacnejšie ich môže predať.

Napríklad priemerná cena jedného bieleho rožka zostáva podľa Štatistického úradu SR už od začiatku roka 2023 až po súčasnosť na úrovni 11 centov. Jednou z výnimiek na našom trhu je slovenský reťazec Coop Jednota, ktorý funguje ako združenie regionálnych družstiev. Podobne aj Kaufland informuje, že základný sortiment pečiva, ktorý obchod ponúka v rámci svojho sortimentu, pochádza výlučne z domácej produkcie. Zároveň viac ako 400 pekárenských produktov v našom sortimente pochádza zo Slovenska.

Šéf aliancie moderného obchodu tiež vysvetľuje, že pečivo, ktoré bolo hlboko zmrazené a v predajniach ho dopekajú, môže byť zdravšie ako čerstvo upečené. Hovorkyňa obchodu Coop Jednota Jana Kuklová dopĺňa, že existujú tri kategórie pekárenských výrobkov: balené čerstvé pečivo, nebalené čerstvé pečivo a dopekané pečivo z mrazeného polotovaru, takzvaný dopek.

Od 1. januára 2025 totiž v rámci veľkého balíka konsolidačných zmien začalo platiť, že daň z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny klesla z pôvodných 10 na aktuálnych 5 percent. Platí však, že hoci sú chlieb a pečivo zaradené medzi takéto potraviny, nižšia sadzba dane sa na ne vzťahuje iba vtedy, ak ide o čerstvé produkty. Znamená to, že síce ceny množstva potravín od začiatku tohto roka klesli, no nie v prípade dopekaných produktov.

Aktuálna situácia na trhu s obilninami

Júlová žatva prilákala tento rok viac zvedavých očí než v minulosti. Premiér Robert Fico sa totiž vybral s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom do terénu, aby zistili, ako prebieha zber obilia. „Dobrý hospodár musí poznať stav sýpok v krajine,“ vyhlásil.

Pestovatelia sa tešia, že k nim zavítajú. „Účasť premiéra Roberta Fica hodnotíme pozitívne. Pre poľnohospodárov je dôležité, aby aspoň raz ročne prišiel medzi nich jeden z najvyšších ústavných činiteľov,“ uviedla pre PLUS 7 DNÍ Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ministerstvo pôdohospodárstva ráta s jej medziročným poklesom o viac ako štrnásť percent. „Kým vlani bola úroda obilnín na úrovni 2,7 milióna ton, tento rok by sa mala znížiť takmer o 460-tisíc ton,“ uvádza Štatistický úrad Slovenskej republiky v prvom odhade úrody 2024. Stále je to však lepšie, než je priemer posledných piatich rokov.

Holéciová upozorňuje, že nielen počasie komplikuje úrodu, ale aj hraboše. Na mnohých miestach ju hlodavce úplne zdecimovali. Napriek útrapám s poveternostnými podmienkami aj škodcami možno pozitívne vyhlásiť, že naša krajina bude aj v tomto roku sebestačná v produkcii obilia.

Okrem situácie na Slovensku poľnohospodárov trápia geopolitické rozhodnutia. Dovoz vybraných ukrajinských komodít zostáva zakázaný, čo im vyhovuje. Lenže mnohé zahraničné trhy, kam naši farmári exportovali, už majú nakúpené lacnejšie obilie od našich susedov. Tuzemskí producenti si lámu hlavu nad tým, kam budú voziť svoj tovar a pri akej cene. Ani vlani mnohé podniky nedokázali predať celú úrodu.

Koncom minulého roka bol historicky najdrahší, chlieb sa predával priemerne za 2,32 eura. Oproti predkovidovému obdobiu zdražel o 60 percent! Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska Jany Venhartovej sa zlacnenie nedostaví. Múka tvorí iba približne pätinu ceny pečivových produktov. Ďalej treba rátať s energiami, pohonnými látkami, obalovými materiálmi a mzdovými nákladmi. Dôležitá je aj výška dane z pridanej hodnoty a prirážka reťazca.

Aj Holéciová pripomína, že na cenu chleba najviac vplýva cena ľudskej práce. Vplyv na ceny sa uvidí až po skončení žatvy, a to najmä z celosvetového pohľadu. Slovensko je príliš malá krajina na to, aby sme si sami diktovali ceny agrárnych komodít, tie určujú hlavní producenti Európy a sveta.

Stanislav Pánis, ekonóm J&T Banky, pre TV JOJ spresnil, že celý agregátny index poľnohospodárskych komodít klesol o vyše 20 percent z májových historických maxím. Ten za nižšou cenou pšenice a ďalších potravinárskych komodít vidí oveľa lepšiu úrodu, než bola minulý rok. Cenám podľa ekonóma pomohlo aj uvoľnenie blokády ukrajinských čiernomorských prístavov.

Aj napriek tomu však lacnejšie pečivo do nákupných košíkov hádzať nebudeme. Hlavným dôvodom sú vyššie ceny energií. Majiteľ jednej zo slovenských pekární sa pre televíziu vyjadril, že namiesto pôvodných 18 eur za plyn, teraz platia 100 až 200 eur. Za elektrinu detto. Buď porušiť výrobu, alebo zdražieť. Jediná cesta je zdraženie.“ vysvetlil.

Podobne situáciu vníma aj predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský. Ten avizoval, že v úvode budúceho roka očakávajú enormné zdraženie cien všetkých energií o 100 až 140 percent.

tags: #najdrahší #chlieb #na #svete #cena

Populárne príspevky:

• Jednoduchý recept na hrnčekový koláč
• Trebišovské pizzerie
• Lekvár s hruškami a zázvorom
• Kukuričný sirup a jeho výroba
• Recept na Futbalovú Tortu