Ktorá bedľa je jedovatá? Rozlíšenie jedlých a jedovatých bedlí

Hubárska sezóna na Slovensku je v plnom prúde a s ňou aj možnosť nájsť chutné bedle. Slovensko, ako hubársky raj, ponúka približne 150 druhov jedlých húb. Pre laikov sa bedle často javia ako huby, ktoré si nemožno pomýliť, no opak je pravdou. Nesprávna identifikácia húb môže spôsobiť vážne tráviace problémy. Preto je dôležité vedieť spoľahlivo rozlíšiť jedlé, nejedlé a jedovaté huby skôr, ako ich vložíte do košíka.

Hubárska sezóna sa naplno rozbehla a mnohí hubári sa vracajú z lesa s plnými košíkmi bedlí. Tieto huby však nerastú len v lesoch. Vedeli ste, že nie všetky bedle sú jedlé? Okrem podobnosti s muchotrávkami existujú aj iné druhy bedlí, ktoré sú buď nejedlé alebo jedovaté.

Rozlíšenie bedlí od muchotrávok môže byť pre bezpečnosť hubárov kľúčové, pretože jedna z týchto húb je chutná a jedlá a druhá je smrteľne jedovatá.

Ako rozoznáte bedľu od muchotrávky?

Zdá sa to jednoduché, ale nie v tomto prípade! Bedle - jedlé, chutné huby - sa často zamieňajú za muchotrávky. Tie sú pritom smrteľne jedovaté!

Klobúk: Hoci sú ich farby podobné, nie je vôbec ťažké ich od seba rozlíšiť. Stačí sa pozrieť na škvrny. U bedlí sú šupinaté a výrazne tmavšie, zatiaľ čo u muchotrávky sú škvrny malé alebo chýbajú. Farba klobúka muchotrávky je pomerne jednotná a hladká. Bedle majú v strede klobúka zhrubnutie, u dospelých exemplárov má podobu hnedej škvrny.

Stonka: Spoločným znakom oboch húb je prstenec na stonke. U bedlí sa dá ľahko posúvať pozdĺž stonky, smeruje nahor. U muchotrávky je prstenec upevnený na jednom mieste, prilepený, visí nadol.

Hľuza: Po vytiahnutí huby je dôležité pozrieť sa na stonku huby. U muchotrávky je zhrubnutá a tvorí hľuzu, ktorá vyrastá z tzv. pošvy, pripomínajúcej kapsu. Vidieť ju možno len po odkrytí podkladu.

Ľudia sa obávajú hlavne zámeny jedlých bedlí s jedovatými muchotrávkami, predovšetkým s muchotrávkou zelenou. Muchotrávka zelená má klobúk s odtieňmi od bielo-žltej po žlto-zelenú a jej tŕň vyrastá zo špecifického obalu, nazývaného vajíčko, známe aj ako kalich smrti. Podobný obal majú aj ďalšie druhy muchotrávok, napríklad muchotrávka jarná a muchotrávka tigrovaná. Bedľa na rozdiel od nich má hľuzovito rozšírený tŕň, čo je dôležitý rozlišovací znak.

Ako správne identifikovať bedľu vysokú? Bedľa vysoká sa dá rozpoznať podľa bieleho klobúka s tmavším hrbolčekom v strede a výraznými hnedými šupinami, ktoré odstávajú (mladé plodnice môžu byť celé hnedé). Na tŕni sa nachádza prstenec s dvojitým ostrím, ktorý je pohyblivý.

Rod bedľa (Macrolepiota) a rod bedlička (Lepiota) sú si na prvý pohľad podobné, no niektoré druhy bedličiek sú smrteľne jedovaté. Preto je dôležité vedieť ich rozlíšiť a poznať znaky, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa otrave. Ročne sa na Slovensku otrávi hubami okolo 100 až 120 ľudí.

Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)

Rozdiely medzi bedľou a bedličkou

Základným rozdielom medzi bedľou a bedličkou je ich vzrast. Bedle sú väčšie, s priemerom klobúka často presahujúcim 10 cm, zatiaľ čo bedličky sú menšie a ich klobúky majú priemer len zriedka väčší ako 10 cm.

Ďalším dôležitým rozlišovacím znakom je prsteň na hlúbiku. Bedle majú na hlúbiku posuvný prsteň, ktorý sa dá takmer vždy ľahko oddeliť. Bedličky majú prsteň prirastený a nedá sa posunúť ani oddeliť bez zdeformovania.

Zhrnutie rozdielov:

• Veľkosť: Bedle sú väčšie ako bedličky.
• Prsteň: Bedle majú posuvný prsteň, bedličky majú prsteň prirastený.

Pozor na jedovaté druhy bedlí a bedličiek

Medzi jedovaté druhy bedlí patrí napríklad bedľa Bresadolova, bedľa klamlivá či bedlička fialovkastá. Najnebezpečnejšia je však bedlička ostrošupinatá, ktorá obsahuje rovnaký jed (amatoxín) ako muchotrávka zelená.

Príklady jedovatých druhov:

• Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera): Obsahuje amatoxín, rovnako ako muchotrávka zelená.
• Bedľa Bresadolova
• Bedľa klamlivá
• Bedlička fialovkastá

Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera)

Ako rozpoznať jedlé a nejedlé bedle

Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) je známou a veľmi chutnou hubou s charakteristickým výzorom. Má na klobúku ploché šupiny a na hlúbiku posuvný prsteň.

Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum) sa vyskytuje mimo les, predovšetkým na záhradách, kompostoviskách či v mestských parkoch.

Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) je smrteľne jedovatá huba, ktorá obsahuje v sebe ten istý jed ako muchotrávka zelená, čiže amatoxín. Vzrastom je menšia, takže sa približuje najmä nižším bedliam. Na krémovom klobúku má dohora zašpicatené šupiny, postupne však miznú. Hlúbik je biely až hnedý, krátkeho vzrastu.

Tabuľka rozlišovacích znakov:

Červenajúce bedle: jedlé alebo jedovaté?

Červenajúce bedle, teda bedle s červenajúcou dužinou po narezaní alebo pri poranení plodnice, sa donedávna spoločne uvádzali v jednom rode Macrolepiota. Dnes sa zaraďujú do rodu Chlorophyllum.

Druhy červenajúcich bedlí:

• Bedľa Olivierova (Chlorophyllum olivieri): Tmavá lesná červenajúca bedľa so špinavým sivohnedým klobúkom.
• Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rhacodes; Chlorophyllum rachodes): Bledá lesná/ruderálna červenajúca bedľa s políčkovito rozpukaným klobúkom.
• Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum): Záhradná ruderálna červenajúca bedľa s odsadenou hľuzou.

Aj keď je vo väčšine atlasov Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rachodes) uvádzaná ako jedlá huba, jej konzumácia sa skôr neodporúča. Objavili sa prípady, kedy sa po požití objavili silné alergické reakcie u citlivejších jedincov. Niektorí ju konzumujú bez problémov, u citlivých jedincov môže spôsobiť zvracanie, hnačku aj potenie.

Ako ju bezpečne určiť? Na reze alebo pri poškriabaní najprv zoranžovie, neskôr sčervená. Je dôležité poznamenať, že po celom svete pribúdajú kazuistiky o mykointoxikáciách VII. typu týmito hubami, ale aj diskusie medzi mykológmi a praktickými hubármi, ktorí tieto huby roky konzumujú bez akýchkoľvek ťažkostí.

Rizikové faktory:

• Miesto rastu: Bedľa červenejúca rastúca v blízkosti skládok, vyvezeného záhradného odpadu, kôp lístia, kompostovísk a pod. môže byť potenciálne jedovatá.
• Alergická reakcia: U citlivých jedincov môže spôsobiť alergickú reakciu.

Poznatky o jedlosti húb sa totiž v priebehu rokov menia

Čo bolo považované za jedlé pred desaťročiami, dnes už nemusí byť bezpečné na konzumáciu.

Bedle, na ktoré si treba dať pozor

Pozornosť je potrebné venovať predovšetkým bedli záhradnej, ktorá je známa aj ako bedľa červenajúca česká. Táto huba rastie najmä v záhradách a parkoch, čo ju odlišuje od bedle vysokej, ktorá sa vyskytuje najmä v lesoch. Bedľa záhradná je však mierne jedovatá a u niektorých ľudí môže vyvolať nepríjemné reakcie.

Podobné problémy môže spôsobiť aj bedľa červenajúca, ktorá sa vyskytuje v lesoch, a bedľa šedohnedá. Všetky tieto bedle majú spoločný znak - červenajúcu dužinu. Keď hubu rozrežete, dužina je najprv biela, ale na vzduchu rýchlo zmení farbu na oranžovú a neskôr až na hrdzavo-červenú (bedľa záhradná červená menej intenzívne). Aj povrch plodnice po otlačení začervená. Tento znak je kľúčový na ich rozpoznanie.

Čo hrozí po ich konzumácii?

Najnebezpečnejšia z týchto bedlí je bedľa záhradná, ktorá takmer vždy spôsobuje alergickú reakciu. Bedľa šedohnedá a červenajúca môžu tiež vyvolať problémy, najmä u citlivejších ľudí. Niekedy však reakcia môže viesť k dehydratácii a vyžaduje si lekársku pomoc.

Jedovatá je aj bedľa klamavá, ktorá má výrazný prstenec s tmavými šupinkami na spodnej strane.

Zásady bezpečného zberu húb

Zásady zberu húb:

• Huby spoznávajte a potom zbierajte: Ak si nie ste istí, radšej hubu nechajte v lese.
• Zbierajte huby do košíka: Huby sa nesmú zapariť, nikdy nepoužívajte mikroténové vrecká.
• Neničte huby, ktoré nechcete zozbierať: Aj jedovaté majú v prírode svoj význam.
• Plodnice vykrúťte tak, aby sa nepoškodilo podhubie.
• Plodnicu očistite.
• Nazbierané huby čo najskôr spracujte.
• V prípade pochybností sa obráťte na odborníka: Môžete sa stretnúť s odborníkmi, ktorí vám donesené huby určia naozaj bezpečne. Minimalizovanie rizika otravy za to určite stojí.

Príznaky otravy hubami

Prvé príznaky otravy hubami sa dostavia niekoľko hodín po konzumácii jedovatej huby. Začínajú sa nevoľnosťou, opakovaným vracaním a hnačkami. To vedie k masívnej dehydratácii a vyčerpaniu organizmu. Dehydratácia spôsobí metabolický rozvrat a zlyhanie obličiek, ktoré sa prejavia zastavením močenia.

Základné prejavy:

• Nevoľnosť
• Podráždenie a bolesť žalúdka
• Napínanie na zvracanie
• Zvracanie
• Hnačka

Dôležité: Ak sa po konzumácii húb objavia akékoľvek príznaky otravy, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc!

Zámena jedlých húb s jedovatými

Pri zbere húb je dôležité dávať pozor na možné zámeny jedlých húb s jedovatými. Niektoré jedovaté druhy húb sú takmer na nerozoznanie od jedlých, a ich konzumácia môže mať vážne následky.

Príklady zámen:

1. Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) vs. Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
2. Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca) vs. Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
3. Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) vs. Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens)
4. Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) vs. Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus)
5. Hríb satanský (Rubroboletus Satanas) vs. Hríb zrnitohlúbikový (Boletus erythropus)
6. Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) vs. Pečiarka poľná (Agaricus campestris)
7. Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) vs. Plávka trávovozelená (Russula aeruginea)

tags: #ktora #bedla #je #jedovata

Populárne príspevky:

• Kukuričný chlieb ako alternatíva pečiva
• Multifunkčná rúra Amica
• Recept na vianočku bez vajec
• Tradičné recepty na zapekané zemiaky
• Varenie vo vodnom kúpeli