Ktorá krajina má najdrahšie potraviny? Porovnanie cien v Európe

Potraviny predstavujú významnú časť výdavkov domácností v Európskej únii, priemerne okolo 11,9 %. V niektorých krajinách, najmä v štátoch s nižšími príjmami, ako je Rumunsko, môže tento podiel dosiahnuť až 20 %. Pohľad na ceny potravín v rôznych európskych krajinách odhaľuje značné rozdiely.

Ktoré faktory ovplyvňujú ceny potravín a ako sa v tomto porovnaní darí Slovensku? Pozrime sa na detailnejšie porovnanie cien potravín v Európe a na faktory, ktoré ich ovplyvňujú.

Cenové rozdiely v Európe

V roku 2024 bolo najlacnejšie nakupovať potraviny v Severnom Macedónsku. Štandardný "košík potravín" tam stál 73 eur, čo je o 27 % menej, ako je priemer EÚ. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Švajčiarsko, kde sú ceny o 61,1 % vyššie ako priemer. Medzi členskými štátmi EÚ má najnižšiu cenovú hladinu potravín Rumunsko (74,6 eura) a najvyššiu Luxembursko (125,7 eura). K drahším krajinám patria aj Island a Nórsko. Naopak, juhovýchodná Európa a západný Balkán vykazujú celkovo najnižšie cenové hladiny. Okrem Severného Macedónska sú to aj Turecko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Bulharsko.

Slovensko v kontexte Európy

Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa cenová hladina potravín drží pod alebo blízko európskeho priemeru. Pre slovenské domácnosti je však dôležitý nielen porovnávací pohľad cien, ale aj podiel rozpočtu, ktorý na ne musia vyčleniť.

Faktory ovplyvňujúce ceny potravín

Rozdiely v cenách potravín medzi krajinami nevznikajú náhodou. Zohrávajú tu úlohu štrukturálne faktory, ako sú:

Výrobné náklady: Náklady na poľnohospodársku produkciu, energie a vstupy majú priamy vplyv na koncové ceny.
Dodávateľské reťazce: Miera prepojenia a efektívnosť dodávateľských reťazcov ovplyvňuje náklady spojené s prepravou a distribúciou potravín.
Citlivosť na globálne šoky: Menšie, otvorené ekonomiky s kolísavými menami sú citlivejšie na zvyšovanie nákladov na energie a poľnohospodárske vstupy.
Rozdiely v príjmoch a mzdách: Krajiny s vyššími mzdami majú spravidla vyššie koncové ceny, pretože drahšia práca v poľnohospodárstve, spracovaní a maloobchode sa premieta do cien.
Daňová politika: Niektoré štáty používajú znížené alebo nulové sadzby DPH na potraviny, iné uplatňujú štandardné sadzby.
Spotrebiteľské preferencie: Dopyt po kvalitnejších, lokálnych alebo špeciálnych potravinách môže tlačiť ceny nahor.

Nová metodika Eurostatu a jej dopad na vnímanie cien na Slovensku

Pôvodné štatistiky ukazovali, že Slovensko má jedny z najdrahších potravín v EÚ. Nová metodika Eurostatu, ktorá zohľadňuje aj akciové ceny, však priniesla zmenu.

Porovnanie s okolitými krajinami

Analýza UniCredit Bank z konca minulého roka ukázala, že Slovensko má najdrahšie potraviny spomedzi okolitých krajín. Poliaci nakupovali v priemere o 25 % lacnejšie, Česi o 17 %, Maďari o 14 % a Rakúšania o 2 % menej. Nové čísla Eurostatu však naznačujú, že ľudia v Poľsku nakupujú potraviny za rovnaké ceny ako na Slovensku.

Výdavky domácností na potraviny a ich podiel na rozpočte

Napriek tomu, že ceny potravín na Slovensku sa zdajú byť v porovnaní s priemerom EÚ prijateľné, slovenské domácnosti míňajú na potraviny vyšší podiel zo svojich príjmov. V roku 2023 to bolo až 26 % výdavkov, čo je výrazne viac ako priemer EÚ. Zároveň bola na Slovensku vysoká potravinová inflácia, ktorá v novembri 2023 dosiahla 4,7 %, čo bolo najviac v rámci krajín V4.

Vplyv inflácie a konsolidačných opatrení

Prudké zdražovanie potravín sme pocítili najmä po začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022. Inflácia sa koncom roka vyšplhala na vyše 15 % a klesala len veľmi pomaly. Aj keď v posledných mesiacoch ceny rástli pomalšie, stále sú vysoké. Odborníci predpokladajú, že inflácia by mala v roku 2025 prekonať štyri percentá, pričom ju budú ťahať nahor konsolidačné opatrenia vlády, ako je vyššia sadzba DPH a daň z finančných transakcií. Na ceny potravín má vplyv aj znížená sadzba DPH na základné potraviny, ktorá klesla z 10 na 5 %.

Kúpna sila a výdavky na potraviny

Kľúčovým faktorom pri posudzovaní cien potravín je kúpna sila obyvateľstva. Hoci sa štáty východnej a južnej Európy postupne vyrovnávajú západným krajinám, ešte nedosiahli ich úroveň. Najviac peňazí na nákup potravín míňajú Slováci, čo je spôsobené vysokými cenami potravín a vysokou infláciou. Naopak, najmenej na potraviny míňajú Nemci, čo je spôsobené vysokými príjmami a silnou konkurenciou v maloobchode.

Ako ušetrím 40 % na účte za jedlo (triky na šetrenie peňazí)

Porovnanie výdavkov na potraviny v EÚ

V ekonomicky vyspelejších štátoch majú domácnosti tendenciu míňať na potraviny menšiu časť svojho rozpočtu. Na Slovensku sú potraviny druhou najväčšou výdavkovou položkou, hneď po bývaní. Podobne vysoko sú aj v ďalších krajinách bývalého východného bloku. Zjednodušene sa dá povedať, že čím je krajina vyspelejšia, tým je podiel potravín na výdavkoch nižší.

Vo väčšine krajín západnej Európy nie je vyššie než na tretej priečke. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Potraviny na Slovensku patria k najdrahším v rámci krajín V4. Celkovo sú tovary v Českej republike, Maďarsku aj Poľsku v priemere až o 14 % lacnejšie ako u nás. V Českej republike sú ceny potravín lacnejšie v priemere o 16 %, v Maďarsku takmer o 20 % nižšie ako v SR. V Poľsku sú lacnejšie až o viac ako 30 percent.

Veľa Slovákov chodí za nákupmi do Rakúska, kde sú ceny vyššie o takmer 40 %, avšak kvalita je tiež vyššia. Rakúsko bolo v prípade potravín podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat za minulý rok treťou najdrahšou krajinou v porovnaní s priemerom EÚ.

Ľudia na Slovensku dávajú na jedlo až pätinu z rodinného rozpočtu, aj napriek nižšej dani z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín.

"V Európskej únii má najnižšie ceny Bulharsko, naopak, najdrahšie sa žije v Dánsku. V Bulharsku sú ceny ani nie polovičné než je priemer EÚ, v Dánsku sú o 41 % vyššie. Slovensko je na úrovni 65 %, to znamená, že ceny máme celkovo o 35 % nižšie než priemer celej únie," hovorí Buchláková.

Ak porovnávame krajiny v rámci Európy, tak v prípade potravín a nealkoholických nápojov bolo v roku 2020 najdrahšie Švajčiarsko. Najdrahším členským štátom EÚ v prípade menovaných položiek je Dánsko. Najvyššie náklady na komunikáciu (poštové a telekomunikačné služby) majú v Grécku, Švédi majú najvyššie ceny oblečenia a obuvi, v Luxembursku je najdrahšie bývanie.

"Slovensko je aktuálne ôsmou najlacnejšou krajinou v rámci EÚ, no ešte v roku 2000 sme boli za Rumunmi a Bulharmi tretí. Ak sa pozrieme na jednotlivé segmenty spotrebného koša, tak najviac sme poskočili v tabuľke v prípade oblečenia a obuvi," informuje Buchláková. V rámci 27 krajín EÚ sme v prípade oblečenia a obuvi na 15-stom mieste, sme tesne nad priemerom EÚ, pritom v roku 2003 sme boli ešte na štvrtom mieste. Ceny boli o takmer 16 % nižšie ako priemer EÚ.

Luxus a extrém: Najdrahšie jedlá sveta

V dnešnej dobe sa gastronomické zážitky dostávajú na úplne novú úroveň, než tomu bolo pred rokmi. Reštaurácie po celom svete sa predbiehajú v tvorbe jedál, ktoré nielen potešia chuťové poháriky, ale aj poriadne prevetrajú peňaženku.

Ich cena závisí od viacerých aspektov. Niektoré sú drahšie, pretože ich pripravujú uznávaní a špičkoví šéfkuchári. Za iné si človek priplatí pre ich náročnú dostupnosť. Niektorí kuchári sa stali umelcami. Medzi nimi je aj Mexičanka Elena Reygadas.

Jedlo však nerobí drahým len luxusná reštaurácia a zlaté príbory, nákladným môže byť aj ono samotné. Kým tradične ľudia siahnu po čiernej hľuzovke, ktorá je sama o sebe tiež drahá, tie biele sú ešte drahšie. Nesmú tým pádom chýbať v zozname najdrahších jedál sveta. Nachádzajú sa najmä v regióne Piemont na severozápade Talianska, ale aj v Toskánsku. Rastú len medzi koreňmi konkrétnych stromov. Nedajú sa pestovať. Ľudia sa o to pokúšajú už po generácie. Aj tam pramení ich vysoká cena. Ich hľadanie totiž stojí rekordne veľa času. A rekordne veľa za jednu hľuzovku zaplatil aj majiteľ kasína Macau Stanley Ho v roku 2007. Biele hľuzovky zvýrazňujú chuť v jedlách. Kuchári ich nastrúhajú napríklad do omelety, aby bola jej chuť lahodnejšia. Iní ich využijú ako dresing do šalátu.

Lahodný tuk, intenzívna chuť, šťavnatosť a jemnosť. Hovädzie mäso Wagyu pochádza zo vzácnych kráv z Japonska. Wagyu v preklade znamená japonské hovädzie mäso. Vysoká cena mäsa pramení v chove dobytku. Aby sa kravy klasifikovali ako Wagyu, musia byť chované a kŕmené na základe prísnych smerníc. Dôležitým bodom prípravy mäsa je mramorovanie tukom.

Kedysi lacné ako čipsy, dnes len pre tých bohatších. Ustrice získali časom na cene. Pred 200 rokmi boli ľahko prístupné aj pre nižšie vrstvy spoločnosti. Dokonca ich v baroch podávali ako lacný pokrm. Rybolov však výrazne znížil ich počet. Ich cena závisí od druhu. Jednou z najdrahších ustríc je Bay King Oysters, trvá totiž sedem rokov, kým úplne vyrastie. Kilogram stojí približne 70 eur.

Ak ryža žiari na žlto, pravdepodobne sa v nej nachádza štipka šafranu. Toto korenie nazývajú aj „červeným zlatom.“ Pestuje sa najmä v Iráne a v oblasti Stredozemného mora. Tým, že šafranové krókusy kvitnú na jeseň len týždeň alebo dva, ručný zber korenia je mimoriadne náročný. Naviac, každý kvet má iba tri stigmy, to znamená, že na vytvorenie kilogramu šafranu sú potrebné približne dve futbalové ihriská krókusov. To predstavuje približne 300 000 kvetov. Využíva sa ako farbivo do jedál. Na sladko, aj na slano.

Ide o jedny z najluxusnejších húb na svete. Ich cena za kilo sa môže vyšplhať až na 2000 eur.

Nakladané ikry z jeseterovitých rýb sa považujú za jednu z najväčších lahôdok. Kaviár Beluga je mimoriadne zriedkavý, vyskytuje sa v Kaspickom alebo Čiernom mori. Produkuje ho ryba beluga. Pre lov však výrazne klesol ich počet. Cena kaviáru je vysoká pre ich dlhý reprodukčný proces.

Španielska sušená bravčová šunka spolu s olivami tvorí neodmysliteľnú súčasť miestnej gastronómie. Netreba si ju však mýliť s jamónom serrano. Jamón ibérico sa považuje za najkvalitnejšiu šunku. Vyrába sa totiž z čiernych iberských prasiat. Výnimočným ju však nerobí farba prasiat, ale ich krmivo. Čierne ošípané totiž požierajú výlučne žalude. Kilo kvalitného jamónu stojí vyše 50 eur. Celé stehno aj viac ako 410 eur.

Paštéta z kačacej alebo husacej pečene. Kým ľudia si užívajú jej jemnú a maslovú chuť, zvieratá platia daň. Paštéta sa totiž vyrába z nadmerne vykŕmených vtákov (desaťnásobok ich bežnej veľkosti). Kŕmia ich kukuricou cez kŕmne trubice. Tým chcú zvýšiť obsah tuku u vtákov. V mnohých krajinách je paštéta pre spôsob výroby preto zakázaná.

Príklady najdrahších jedál

Pizza za 2 400 eur: Tento drevom pečený tenký krustový zázrak je pokrytý bielym Stilton syrom, foie gras, francúzskymi hľuzovkami, kaviárom Osetra a zlatými vločkami, doplnený jedlými kvetinovými lupienkami. Táto pizza vyžaduje dvojdňovú rezerváciu vopred a je určená pre tých, ktorí si chcú dopriať skutočne luxusný zážitok.
Burger za 716 eur: Všetko je to medzi čerstvo pečenými žemľami s parmezánovou kôrkou.
Hot dog za 155 eur: Dezert je doplnený parížskymi kandizovanými ovocnými plodmi, pozlátenými mandľami, hľuzovkami a marcipánovými čerešňami a je servírovaný v krištáľovom pohári Baccarat, ktorý si môžeš zobrať so sebou domov.
Tacos za 23 000 eur: Tento jedinečný pokrm obsahuje Kobe hovädzie mäso, langustín, kaviár Almas beluga (najdrahší na svete), syr brie s čiernymi hľuzovkami a salsu zo sušených čili papričiek Morita, kávy civet a Ley .925 añejo tequily.
Cronut za 1 770 eur: Tento luxusný hybrid croissantu a donutu je vyrobený z cesta infuzovaného šafranom, tahitskou vanilkou a čokoládou Amedei Porcelana. Amedei Porcelana je často považovaná za jednu z najlepších čokolád na svete. Čokoláda Amedei Porcelana sa vyrába z kakaových bôbov odrody Porcelana, ktoré sú veľmi vzácne a vysoko cenené. Čokoláda je dostupná len v obmedzenom množstve, čo zvyšuje jej hodnotu a prestíž.

Tieto gastronomické skvosty nie sú len jedlom, ale aj zážitkom, ktorý nie je pre každého.

Záver

Ceny potravín na Slovensku sú v porovnaní s priemerom EÚ prijateľné, no slovenské domácnosti na ne míňajú vyšší podiel zo svojich príjmov. V porovnaní s okolitými krajinami V4 patria potraviny na Slovensku k najdrahším. Faktory ovplyvňujúce ceny potravín sú rôznorodé a zahŕňajú výrobné náklady, dodávateľské reťazce, daňovú politiku a spotrebiteľské preferencie. Aj keď sa situácia vďaka novej metodike Eurostatu mierne zlepšila, stále je priestor na zlepšenie, aby sa Slováci mohli tešiť z dostupnejších a kvalitnejších potravín.

tags: #ktorá #krajina #má #najdrahšie #jedlo