Ktorá zelenina potrebuje veľa slnka: Pestovanie chutnej úrody

Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok, a preto je dôležité vedieť, ako ju správne pestovať. Niektoré druhy zeleniny potrebujú pre svoj rast a vývoj viac slnka ako iné. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy zeleniny a ich potreby, aby ste si mohli naplánovať úspešnú úrodu vo vašej záhrade.

Aké druhy zeleniny existujú?

Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí.

Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je tvar rastu. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.

Druhy zeleniny podľa použitia

Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta.
Listové šaláty: Hlávkový šalát, mangold alebo špenát.
Plodová zelenina: Tekvica, uhorky, cuketa, paradajky, paprika a baklažán.
Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka.
Hľuzová zelenina: Zemiaky, mrkva, paštrnák, zeler buľvový a reďkovka.
Cibuľová zelenina: Cesnak, cibuľa, šalotka, jarná cibuľka, medvedí cesnak a fenikel.
Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa, šošovica a kukurica.
Klíčková zelenina: Špargľa, bambusové klíčky a palmové srdce.

Zelenina a potreba slnka

Druhy zeleniny, z ktorých konzumujeme plody, sú zväčša náročné na potrebu slnka, potrebujú minimálne 6 až 8 hodín slnečného žiarenia. Avšak plodiny, z ktorých konzumujeme listy, sú podstatne skromnejšie a znesú aj čiastočne tienisté podmienky.

Pak-choi: Táto ázijská listová zelenina je mimoriadne skromná - v krajnom prípade jej postačia aj dve hodiny slnka denne, a pritom je nabitá mnohými živinami.
Rukola: Tejto pikantnej ozdobe šalátov stačia tri-štyri hodiny slnka denne. Priveľa slnka jej dokonca vadí, spôsobuje stáčanie listov.
Bylinky: Mnoho byliniek vyžaduje slnko počas 6 a viac hodín, ale nájdu sa i také druhy, ktoré si na slnko až tak nepotrpia. Patrí k nim pažítka, majorán, medovka, koriander, mäta, oregano, petržlen. Potrebujú najmenej tri až štyri hodiny slnka denne.
Šalát a špenát: Doslova vyžadujú polotieň, pretože priame slnko im spôsobí stáčanie listov a spomalí rast.
Kel: Môže rásť aj na priamom slnku, ale ani ak ho pestujeme v tieni neuvidíme veľký rozdiel.
Fazuľa a hrach: V polotieni môžeme pestovať aj fazuľu a hrach, myslime však na to, že čím menej slnka bude mať, tým pomalšie budú dozrievať. Tam, kde je menej slnka sú vhodné najmä kríčkové a trpasličie odrody.
Koreňová zelenina: V polotieni môžete pestovať aj koreňovú zeleninu (mrkva, repa, reďkev, kvaka), ale na úrodu si budete musieť počkať dlhšie.

Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne: napr. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku.

Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie.

Ako maximalizovať úrodu v tienistej záhrade

Ak máte záhradu, ktorá je čiastočne alebo úplne v tieni, nezúfajte! Existuje mnoho spôsobov, ako aj v takýchto podmienkach dosiahnuť bohatú úrodu.

Typy tieňa a vhodné rastliny

Hlboký tieň: Pestujte listový šalát, rukolu alebo špenát.
Plný tieň: Sadiť sem môžete listové šaláty, pak-choi (čínsku kapustu), rukolu a špenát. S tromi až štyrmi hodinami slnka denne si vystačí aj mangold, kel, šalát, listový petržlen a pór. Plný tieň môže byť výborným miestom aj pre popínavú fazuľu.
Mozaikový tieň: V mozaikovom tieni sa bude veľmi dobre dariť všetkým druhom spomínaným pri hlbokom a plnom tieni. Okrem toho sem môžete skúsiť zasadiť aj koreňovú zeleninu, hrášok alebo rebarboru. Záhony pod listnatými stromami môžete využiť tiež na pestovanie skorej jarnej alebo zimujúcej zeleniny.
Polotieň: Podobne ako pri mozaikovom, aj tu môžete pestovať všetky plodiny spomínané pri predchádzajúcich typoch tieňa. Viac sa tu bude dariť najmä koreňovej zelenine, ktorá vyžaduje okolo 5 hodín slnka denne. Mrkva či reďkovka, ktorá rastie v polotieni, môže byť dokonca šťavnatejšia vďaka väčšiemu množstvu vlahy.

Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát. Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa.

Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva.

Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku.

Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.

Nezabudnite na hnojenie. Ľudovo sa hovorí, že zeleninu dokáže dopestovať každý a úrodu zbierať už po niekoľkých týždňoch.

Nenáročná zelenina na pestovanie

Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Burinu stačí pretrhať raz za tri-štyri týždne. Ďalšou veľmi vďačnou zeleninou je hrach. Okrem toho, že rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Vyberte si odrodu, ktorá je vhodná do vašich podmienok.

12 perfektných druhov zeleniny na pestovanie v tienistom záhradnom priestore

Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Rukola zreje v chladnom počasí a dlho si drží svoju korenistú chuť. Horčica má množstvo fanúšikov medzi vegetariánmi a milovníkmi zeleniny všeobecne. Spestruje najrôznejšie šaláty a chutí ako príloha k mäsovým jedlám. Repu v našich končinách nemusíme dvakrát pripomínať. Dnes ju však poznáme v inej forme ako kedysi.

Zoznam nenáročnej zeleniny na pestovanie

Hrášok: Je ideálna zelenina pre netrpezlivých. Už po 6 týždňoch od zasiatia môžete zberať úrodu.
Uhorky: Myslite na to, že uhorky potrebujú dosť priestoru a ideálne je dať im možnosť šplhať sa po sieťke vertikálne, nie horizontálne po zemi.
Cesnak: Môžete ho vysadiť na jar, i keď ten, ktorý je sadený na jeseň vedie k väčšej a lepšej úrode.
Paradajky: Na dnešnom trhu dostanete odrody, ktoré sú odolné voči mnohým bežným chorobám.
Kapusta hlávková: Dôležité je, že hlávková kapusta je dvojročnou rastlinou a dá sa na Slovenku ľahko dopestovať.

Rýchlorastúca zelenina a bylinky pre netrpezlivých

Patríte medzi netrpezlivých záhradkárov alebo chcete priviesť k pestovaniu chutnej úrody deti? V tom prípade je dobré siahnuť po druhoch zeleniny a byliniek, ktoré rastú skutočne rýchlo. Tieto rýchlorastúce plodiny majú jednu výhodu navyše: darí sa im aj v nádobách, takže ich môžete pestovať i na balkóne či na terase.

Príklady rýchlorastúcej zeleniny a byliniek:

Rukola: Obľúbenú zložku zeleninových šalátov môžete vypestovať veľmi jednoducho a lacno.
Bazalka: Semená bazalky začnú klíčiť za 8 až 14 dní a prvé listy budú pripravené na zber zhruba o ďalších 20 dní.
Mikrozelenina: Na živiny bohaté mladé výhonky zeleniny vypestujete skutočne rýchlo a prakticky kdekoľvek. Ako mikrozelenina sa pestuje hrach, reďkovka, brokolica, koriander, kaleráb.
Kapucínka: Je jedlý kvet, ktorý sa veľmi ľahko a rýchlo rozvinie na akejkoľvek opore, plote či ohrade.
Reďkovky: Patria k odolným druhom zeleniny, nevadia im ani posledné jarné mrazy. Klíčia neuveriteľne rýchlo - už tri alebo štyri dni po výsadbe.
Okrúhlica alebo kvaka: Sa pestuje veľmi ľahko. Semená vyklíčia za 3 až 10 dní a za týždeň-dva môžete zberať prvé listy na dusenie.

Ako začať s pestovaním zeleniny?

Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.

Pri všetkých druhoch zeleniny je pre celý ďalší vývoj rastlín dôležitý termín výsadby a s tým spojený začiatok pestovania. Prvými kandidátmi na pestovanie v záhrade sú papriky a rajčiaky. Vysadíte ich už na začiatku februára do malých črepníkov. V apríli nasleduje pestovanie ružičkového kelu, ako aj byliniek bazalky a kôpru, potom prichádzajú oneskorenci, ako čakanka a kel v máji a čínska kapusta v júni. V kalendári výsadby nájdete niekoľko dôležitých termínov na pestovanie zeleniny vo vlastnej záhrade.

Tipy na pestovanie zeleniny:

Keď príde správny čas na začiatok pestovania zeleniny, dáte semená rastlín na vlhký substrát a ľahko ich zatlačíte.
Po zatlačení pokryjete osivo pôdou. Množstvo pôdy zodpovedá pritom veľkosti semena.
Špeciálnym prípadom sú rastliny klíčiace za svetla, ako napríklad bazalka: Takéto rastliny sa vyvíjajú iba vtedy, keď sú položené na pôde a keď majú dostatok svetla.
Veľmi dobrým miestom na pestovanie zeleniny je vyhrievaný skleník, v ktorom sú dlhodobo perfektné svetelné a teplotné podmienky. Pre domáce použitie na parapete existujú špeciálne miniskleníky.

tags: #ktora #zelenina #potrebuje #vela #slnka #pestovanie