Ktoré plodiny sa znášajú s makom: Pestovanie maku a jeho vhodní susedia

Medzi rastliny s určitým puncom noblesy a svojského šarmu rozhodne patria maky. Na výber máme rôzne druhy.

Ako prvý spomenieme Papaver somniferum, čo sa dá preložiť ako „mak snodarný“. Názov odkazuje na jeho dobre známe účinky. Ako opojný opiát spôsobil v priebehu dejín veľa bolesti a utrpenia. Tejto jeho stránke sa nebudeme venovať podrobnejšie. Nedá sa však nespomenúť, pretože kultúrna stopa v histórii ľudstva je veľká, a zdá sa, že ešte stále nie je ukončená.

Mak siaty, ako ho v slovenčine botanicky nazývame, má tiež mnohé, veľmi efektné kultivary. V ponuke sú plnokveté, ale aj jednoduché so zaujímavou paletou výrazných, ale tiež jemnučkých pastelových farieb. Spomedzi plnokvetých kultivarov, označovaných vďaka ich podobe aj ako „pivonkovité“, môžeme spomenúť P.s.

Druhým bežnejším druhom je trvalkový, okrasný druh Papaver orientale, teda mak východný. Pochádza z Kaukazu. V záhradách je už od čias našich babičiek, ale dá sa povedať, že podobne ako mnohé druhy z minulosti, i on zažíva určitú renesanciu.

Farebne máme na výber od bielych cez jemné a sýtejšie odtiene ružových, oranžových, červených až tmavofialových veľkých kvetov. Vďaka výške okolo 80 cm s ním môžeme v záhone počítať ako s nápadným prvkom a využiť sa dá aj ako solitér. Mrazuvzdornosť sa uvádza až do -40 °C, takže naše zimy ho neohrozia. Nároky na vlahu nemá vysoké. Spomedzi kultivarov môžeme spomenúť ‘Marie Luise’, ‘Allegro’, alebo ‘Central Park’.

Po odkvete sa snažia vytvoriť semená, makovičky však čo najskôr zostrihávame. Potom zaťahujú aj listy, preto je vhodné, aby sme mali v susedstve rastliny, ktoré v ďalšej fáze sezóny zaplnia prázdne miesto.

Menej známy je mak druhu Papaver ruprifragum, zvaný aj „španielsky mak“, ktorý sa okrem prírodnej, jednoduchej formy, pestuje aj ako okrasný plnokvetý (P.r. ‘Orange Feathers’). Rastlinka je oproti maku východnému výrazne jemnejšia a drobnejšia. Hodí sa skôr do skaliek a jemnejších záhonov. Dorastá do výšky 60 cm. Vytvára pôvabné, vysoké a úzke makovičky. V tomto prípade ich na rastline ponechávame, aby sa sám vysial do okolia, čím sa spontánne udržiava.

Ďalším jemným druhom je mak islandský, Papaver nudicaule, ktorý sa pestuje ako skalkový či balkónový. Vysievame ho skoro na jar na povrch pôdy alebo si ho môžeme predpestovať doma. Tento druh sa správa ako dvojročka alebo podľa doby výsevu aj ako letnička. Kvitne počas júna až augusta na slnečnom stanovisku, kvety majú farbu od bielej cez žltú, oranžovú až po červenú.

V našej prírode sa vyskytuje aj krásny a všeobecne milovaný vlčí mak - odborne Papaver rhoeas. Viaže sa k nemu celkom zaujímavá história. V roku 1880 sa v Anglicku, vo farnosti Shirley, objavil na kraji záhrady divý vlčí mak, ktorý mal po okrajoch lupienkov biele obrúbenie. Krížením a selekciou v priebehu rokov vytvoril zmesový kultivar, ktorý sa dnes označuje ako ‘Shirley poppy’.

Tento mak je, rovnako ako jeho divý predchodca, veľmi nenáročný a svojimi kvetmi éterického pôvabu dokáže skrášliť nielen záhony s kvetmi, ale aj lúčne zmesi do trávnikov. Vysievame ich priamo na záhon od marca do mája, ideálne čo najskôr, neznášajú presádzanie. Môžeme kombinovať rôzne farby a typy kvetov. Tento druh nádherne ladí aj s ostatnými kvitnúcimi rastlinami. Ochotne sa udržiava samovýsevom, ktorý môžeme podporiť rozosievaním makovičiek na miestach, kde ho chceme vídať.

Botanická ríša má vo svojom spektre makov oveľa viac druhov. Jedným z nich je často obdivovaný modrokvetý Meconopsis, tzv. „himalájsky mak“. Je to jediný rod z príbuzenstva makov, ktorý má prirodzene modrú farbu. Pestuje sa viac druhov, M. betonicifolia, M. Táto rastlina pochádza z horských masívov Yunnanu, Tibetu a severnej Barmy, z nadmorskej výšky 3000 až 4000 m.n.m. Tieto špecifické podmienky - chlad a vlhký vzduch - určujú jeho kondíciu. Veľmi dobré výsledky majú v Kanade, kde je klíma dosť špecifická.

Hoci je u nás takmer nepestovateľný, dostal sa do nášho zoznamu pre svoje kúzlo právom. Minimálne to poslúži ako varovanie, pretože občas sa objavia špekulatívne ponuky tejto rastliny, bez riadneho spomenutia jeho špecifík.

Celkom posledným druhom, ktorý tiež nie je plnohodnotným makom, je rovnako obľúbená a dobre pestovateľná slncovka kalifornská (Escholzia californica). Jej okrasný efekt je značný. Pestujú sa od prírodnej oranžovej až po šľachtené ružovkasto lososové, do červena tónované kvety, s rovnými, ale aj nariasenými okvetnými lístkami. Pestujeme ju ako jednoročku, často sa následne sama vysieva. Slncovku vysievame priamo na stanovisko, nevyhovuje jej presádzanie. Semená nezahŕňame, ale len vtlačíme do substrátu. Kvitne od júna až do septembra. Pôda by mala byť priepustná, rastliny dobre znášajú sucho.

Slncovka kalifornská (Eschscholzia californica)

Spoločné pestovanie s makom

Rastliny s rovnakým termínom výsadby sú ideálnymi parťákmi na spoločnú výsadbu. Základom úspechu pri spoločnom pestovaní je výber rastlín, ktoré majú rovnaké nároky na pôdu, živiny, vodu, svetlo a rovnaký termín výsadby. Našťastie hľadať správne kombinácie rastlín nie je potrebné len tak od brucha. Hoci tieto rastliny nie sú príbuzní z jednej rodiny spoločne si veľmi dobre nažívajú. Správnou kombináciou rastlín, možno dokonca aj vylepšiť chuť niektorých rastlín. Okrem zaručených miláčikov existujú aj rastliny, ktoré spoločnosť jedna druhej neznesú za žiadnu cenu.

Logická výsadba rstlín založená na princípoch spoločného pestovania, predstavuje ideálny spôsob ako maximalizovať úroduSpoločné pestovanie je zábava. Pokiaľ vaša výsadba nebude úplne nelogická a dodržíte hlavné zásady spoločného pestovania a poznatky o potrebách jednotlivých rastlín, možno si nájdete svoju overenú kombináciu.

Príklady vhodných susedov pre mak

• Veronika (Veronica): Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom. Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny.
• Čemerica (Helleborus): Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov.
• Echinacea: Tieto rozkošné slniečka naozaj patria do trvalkového záhona zaliateho slnkom. Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách.
• Gaura (Sviečkovec): Gaura bude nádherne vyzerať aj na skalke. So sviečkovcom vytvoríte atraktívne lemovanie, vyššie kultivary potom môžu zastať rolu zaujímavého pozadia k nižším rastlinám. Pamätajte tiež na to, že dospelé rastliny gaury sa zle presádzajú. Sviečkovec kombinácie najlepšie vytvorí s trvalkami, ktoré majú rovnaké nároky na stanovište. Skvele bude vyzerať napríklad bok po boku okrasných tráv, levandule či šalvie. Gauru možno pestovať aj spoločne so železníkom argentínskym, rudbekiami či echinaceou.
• Fialka (Viola): Fialky sa skvele kombinujú s inými izbovými rastlinami, najmä s tými, ktoré majú podobné požiadavky na svetlo a vlhkosť. Môžete ich umiestniť vedľa papradí, begónií alebo sukulentov, čím vytvoríte zaujímavé kontrasty v textúre a farbe.

Použite kvalitné nádoby s dostatočným odtokom, aby ste predišli stagnácii vody, a zvážte použitie podložiek, ktoré zachytia prebytočnú vodu.

Veronika dlholistá (Veronica longifolia)

Tabuľka: Vhodní susedia pre mak

tags: #ktoré #plodiny #sa #znášajú #s #makom

Populárne príspevky:

• Rozmanitosť kozích syrov z Francúzska
• Recepty na plnené morčacie rezne
• Výzvy inkluzívneho vzdelávania
• Rebarborový koláč a inšpirácie
• Recepty s mletým mäsom