Kukučie vajce: Parazitizmus v ríši vtákov

S máloktorým vtákom sa stretávame tak často ako s kukučkou. Pritom niektoré časti jej fascinujúceho života zahaľuje rúško tajomstva. Týka sa to najmä povestného kladenia vajec do cudzích hniezd.

Kukučka obyčajná (Cuculus canorus) je vták otvorenej krajiny, ktorý sa vyskytuje vo všetkých možných biotopoch okrem husto zastavaných oblastí. Obýva lesíky, okraje listnatých a miešaných lesov, remízky, háje a okraje rybníkov, pasienky so skupinami stromov a vystupuje až do výšky 1 500 m.

Nejeden začínajúci ornitológ si kukučku pomýlil s drobným dravcom jastrabom krahulcom. Pre kukučku je dravčí vzhľad výhodný. Vydesené vtáky v domnení, že sa blíži predátor, totiž vydávajú varovné volanie, čo uľahčí kukučej samičke odhaliť aj dobre maskované hniezdo vyvolených pestúnov. Okrem toho, pri tesnom prelete domácich vystraší natoľko, že na čas dokonca hniezdo dobrovoľne opustia. Kukučka má teda voľné pole pôsobnosti a môže nerušene začať svoju ilegálnu činnosť. Zvládne to skutočne bleskovo - vajíčko znesie v priebehu desiatich sekúnd.

Vták veľkosti hrdličky (dĺžka tela je 320 mm, krídla 216 mm, chvosta pod 200 mm, okolo 172 mm). Kukučka je dlhokrídly vták s dlhým zaokrúhleným chvostom. Celé telo okrem belavej, sivo vlnkovanej spodnej časti tela je sivé. Hojným typom je hrdzavá forma samice kukučky, v zásade sú však pohlavia podobné. Podchvostové krovky sú biele, chvost je bridlicovosivý s bie­lymi pásmi. zátylí bielu škvrnu. Vzhľad mladých vtákov varíruje od červenkastohnedého vrchu s tmavým pásikovaním po sivohnedú s oveľa nenápadnejším pásikovaním. Krídla má ostré a hrotité, nápadný dlhý chvost pripomína krahulca, s ktorým si ju možno zameniť. Krahulec má však širšie zaokrúhlenejšie krídla a krátku hlavu v letku. Hnedá forma samičky počas letu pripomína aj hnedého sokola alebo počas dňa vyplašeného lelka. Volanie samcov je rytmické "ku-kuk, ku-kuk...''', ktoré neskôr v sezóne nahrádza trojtónová verzia.

Kukučka obyčajná

Hniezdny parazitizmus

Samička znáša vajíčka do hniezd iných vtákov. V nížinách uprednostňuje najmä hniezda trsteniarika škriekavého. Ako hniezdny parazit si nestavia hniezdo, ale z hniezda hostiteľa od­stráni jedno vajce a nahradí ho svojím, ktoré vzhľa­dom pripomína hostiteľské. Vajce do hniezda neznáša, ale vkladá v zobáku, keď partner odláka budúcich pestúnov. Takto využíva kukučka širokú škálu druhov, od veľkosti drozda čierneho po orieška. Najbežnejšími hostiteľmi sú ľabtušky a trsteniariky, spomedzi záhradných vtákov je to napríklad červienka a vr­chárka modrá.

Kukučky zverujú mláďatá do výchovy viac ako stovke rôznych vtáčích druhov. Jedna samička je schopná počas mája až júla zniesť a umiestniť v priemere asi 15-20 vajec.

Kukučie samičky si pestúnov pre svojich potomkov nevolia náhodne, ale špecializujú sa na konkrétny hostiteľský druh. Zaujímave je, že zachovávajú určitý druh vernosti - samička kladie vajcia do hniezd rovnakého vtáčieho druhu, aký vychoval ju samotnú. Nájde ho podľa spevu, ktorý má zakódovaný v pamäti ešte z čias detstva a ranej mladosti. Keďže farba podvrhnutých vajíčok sa nápadne podobá farbe vajec pestúnov, tí nedokážu spoľahlivo odlíšiť vlastnú znášku od cudzej a radšej sa trpezlivo podvolia a zahrievajú všetky rovnako. Farba kukučích vajec môže mať rôzne odtiene, čo je vecou dedičnosti.

Každá samička kukučky znáša vajcia takého typu, ktorý sa viac či menej podobá vajciam hostiteľského druhu, na ktorý sa daná samička špecializuje. Vajcia sú podobne sfarbené ako vajce hostiteľa (mimikry). Tým sa zvyšuje šanca, že ich hostiteľ nerozozná a neodstráni.

Kukučka môže svojím správaním dokonca vyvíjať na hostiteľa selekčný tlak, aby nemusela zlepšovať mimikry svojich vajec. Existujú preto kukučky, ktoré znášajú napríklad modré, hnedé alebo béžové vajcia, a snažia sa ich dávať hostiteľom, ktorých vajcia zodpovedajú tomuto sfarbeniu. Napríklad kukučky v Škandinávii väčšinou znášajú modré vajcia, pretože ich bežným hostiteľom je žltochvost s modrými vajcami.

Samička kladie iba 1 vajce do jedného hniezda veľkosti 22 x 16 mm. Každá kukučka sa špecializuje len na je­den hostiteľský druh, ktorý je spravidla tiež hmyzožravý. Za sezónu znesie 16-22 škvrnitých vajec farebne prispôsobených vajíčkam hostiteľa. Inkubačný čas je 12 dní a starostlivosť o mláďa trvá 21-23 dní.

Brnianski vedci zistili, že kukučka obyčajná si aktívne vyberá hostiteľské hniezda. Existujú preto kukučky, ktoré znášajú napríklad modré, hnedé alebo béžové vajcia, a snažia sa ich dávať hostiteľom, ktorých vajcia zodpovedajú tomuto sfarbeniu.

Kukučky parazitujú najčastejšie v hniezdach postavených v blízkosti stromov či kríkov, nikdy nie v prehľadnej krajine, kde chýba vyššia vegetácia. To preto, lebo samica kukučky potrebuje rozhľad, čiže vyššie položené miesta, odkiaľ pozoruje hostiteľa. Spoľahlivo tak lokalizuje umiestnenie hniezda a monitoruje správanie domácich. Predtým, než sa odhodlá k znáške, musí počkať, kým samica hostiteľa nakladie niekoľko vlastných vajec. Správne načasovanie je základom pre ďalší úspešný priebeh parazitizmu: keby kukučka podvrhla vajce priskoro, čiže do prázdneho hniezda, tak by majiteľ hniezda cudzie vajce jednoducho vyhodil. Keby však kukučka zaváhala a podvrhla vajce neskoro, napríklad v pokročilej inkubácii hostiteľských vajec, nestačilo by sa jej mláďa včas vyliahnuť. Jednoducho preto, lebo kukučie mláďa sa potrebuje včas zbaviť svojich nevlastných súrodencov.

Kukučky ostatné vajcia svojho hostiteľa vyho­dí (alebo mláďatá (ak sa vyliahnu skôr) a potom má hniezdo a starostlivosť rodičov len pre seba. Jeden z najzvláštnejších pohľadov v našej prírode je veľmi veľ­ké a hladné kukučie mláďa sediace v hniezde alebo už mimo hniezda, ktoré kŕmi pomerne malý rodič, inten­zívne žiadaný o potravu. Živia sa hmyzom, často chlpatými húsenicami.

Z diaľky pôsobí výrazne "malohlavo" a "dlhochvosto". Častejšie ju počujeme a ko vidíme, čo vďaka charakteristickému hlasu samcov považujeme za dostatočný terénny znak. Samce sedávajú na vyvýšených miestach a "kukajú" so spustenými krídlami a roztiah­nutým chvostom. Samička sa ozýva často aj v noci.

Mláďa má v sebe zakódované aj svoje nedostatky, v tomto prípade to, že napriek všetkému je prekvapivo slabým konkurentom. Čiže ak by v hniezde zostali aj mláďatá domácich, parazitická kukučka by si nedokázala vypýtať svoj prídel potravy, ktorého potrebuje oveľa viac pre svoj úspešný rast a vývoj.

Mýty o kukučkách

Na tieto otázky existovalo v minulosti množstvo odpovedí, jedna bizarnejšia ako druhá. Plínius Starší uvádza, že mláďa kukučky najprv odtrháva od zobáka potravu hostiteľským mláďatám, potom ich zožerie a nakoniec strávi aj samotnú náhradnú matku! Tejto absurdnej predstave môže bez hanby konkurovať názor, že sami hostitelia vyčistia hniezdo od vlastného potomstva, aby mohli venovať celú svoju starostlivosť cudziemu mláďaťu! Ďalší, za vlasy o niečo menej pritiahnutý, mýtus uvádza, že mláďatá pestúnov z hniezda vyberie samica kukučky. Celú akciu naplánuje na čas, keď sa jej mláďa vyliahne - vtedy sa k hniezdu vráti a inšpirovaná Viktorom čističom dotiahne svoj zámer do konca. O niečo reálnejšie pôsobí ďalšia predstava, že mladá kukučka je natoľko veľká, že poľahky vytlačí nevlastných súrodencov.

Kukučie mláďa vlastnými silami povyhadzuje z hniezda vajíčka alebo už vyliahnutých súrodencov. Napriek tomu, že je holé, slepé a na prvý pohľad úplne bezmocné, zaprie sa nohami proti hniezdnej kotlinke, podsunie sa pod vajíčko, alebo niekedy aj pod už trošku odrastenejšie mláďa hostiteľa, a postupne ho presunie až za okraj hniezda. Tento výkon je rovnaký, ako keby ľudské mláďa okamžite po narodení muselo z trojmetrovej jamy vytlačiť jedno alebo dve vrecia cementu!

Kukučie mláďa vyhadzuje vajcia z hniezda

Hniezdny parazitizmus však nie je len špecialitou vtákov, je totiž známy aj u iných živočíchov, napríklad u blanokrídleho hmyzu alebo rýb.

O jazero Tanganika sa zaujímajú odborníci i laici preto, lebo sa tu vyskytuje veľa endemických druhov ostriežovitých rýb zo skupiny takzvaných papuľovcov. Svoj názov dostali preto, lebo prechovávajú a chránia v papuli vyvíjajúce sa ikry, v niektorých prípadoch aj mláďatá. V štyridsaťmetrových hĺbkach sú ich spoluobyvateľmi aj sumčeky kukučie (Synodontis multipunctata). Pach neresiacich sa papuľovcov provokuje sumčeky, aby robili to isté. Ich záškodnícka činnosť spočíva v tom, že si počkajú na ikry svojich spolubývajúcich, ktoré požerú skôr, než ich samice papuľovcov pozbierajú do papule. A zároveň im podhodia svoje oplodnené ikry. Nechcene adoptívna matka papuľovca ich všetky starostlivo pozbiera a opatruje. Pokiaľ nejaké jej vlastné ikry aj prežijú, mláďatá sumčekov sa o ne postarajú. Vyliahnu sa totiž skôr, a tak im mláďatá hostiteľských papuľovcov slúžia ako potrava. Sumček kukučí je zatiaľ jediná ryba u ktorej je známy hniezdny parazitizmus. Podobne ako u kukučky ide o mechanizmus, ktorý rodičovský pár odbremení od starostlivosti o potomstvo, takže sa môže rozmnožovať skôr, a teda aj viackrát ako iné ryby.

tags: #parazit #kukucie #vajce

Populárne príspevky:

• Šaláty z pekinskej kapusty
• Fazuľová polievka s údeným mäsom
• Astma: Príčiny, príznaky a liečba
• Spoločenské hry pre každého
• Recepty na šalát z vodných rastlín