Ktorý štát zje najviac pizze na svete? História a zaujímavosti o obľúbenom jedle

Pizza, špagety alebo hamburger. Jedlá, ktoré si niektorí doprajeme možno častejšie ako tuzemskú klasiku. Len máloktoré jedlo je celosvetovo tak populárne, ako práve pizza. Pizza navždy zmenila dejiny Talianska, zapísala sa do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a stala sa jedným s najpopulárnejších jedál planéty.

Obľúbenosť pizze si dnes vieme najlepšie opísať číslami. Až 17 % svetových reštaurácií a prevádzok rýchleho občerstvenia totiž zaradilo pizzu do svojich štandardných jedálnych lístkov. Nečudo, že sa každoročne na svete zje až cez 5 miliárd pízz, pričom toto číslo neustále narastá.

Len v Spojených štátoch sa zje za sekundu približne 350 kúskov, ľudia si na ňu dávajú všetko od artičok, plody mora až po ananás a neexistuje azda nikto, kto by ju aspoň raz v živote neochutnal.

Tak toto celosvetovo obľúbené jedlo má svoje korene už v praveku. Recept sa šíril Stredomorím až nakoniec dorazil do Grécka a odtiaľ do Talianska, kde ho pomenovali „picea“. Dôkaz, že išlo o frekventované staroveké jedlo, je možné nájsť v epose Aeneas, ktorý spísal rímsky básnik Vergílius niekoľko desaťročí pred naším letopočtom.

Pizza vo svojej najzákladnejšej podobe bola známa ako chlebová placka a jej história siaha naozaj do veľmi dávnych dôb. Egypťania aj Rimania pripravovali placky z múky a vody, ktoré boli pečené na horúcom kameni a ochutené bylinkami. To ešte nebola pizza ako ju poznáme dnes, skôr sa podobala na taliansku focacciu.

Zrodenie moderného pokrmu v Neapole

Moderným rodiskom pizze je bezpochyby Neapol, hlavné mesto talianskeho regiónu Kampánia. Začiatkom 19. storočia bol prosperujúcim pobrežným mestom, v ktorom boli zásadné majetkové rozdiely. Neapol bol preslávený takzvanými lazzaroni, ktorí predstavovali najchudobnejšiu vrstvu spoločnosti. Títo ľudia potrebovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať.

Chlebové placky s rôznymi omáčkami sa preto stali ideálnou voľbou. Ranné verzie pizze pre nemajetných obsahovali paradajky, syr, olej, ančovičky či cesnak. Postupne sa však prísady začali obmieňať.

Prvá pizzeria na svete vznikla v roku 1738 v Neapole a hoci sa jej spočiatku šľachta vyhýbala, netrvalo to dlho. Spolu so stúpajúcou chuťou spoznávať nepoznané sa začali v ponuke objavovať stále nové druhy pízz.

Začiatkom 19. storočia bol Neapol prosperujúcim pobrežným mestom, v ktorom boli zásadné majetkové rozdiely. Neapol bol preslávený takzvanými lazzaroni, ktorí predstavovali najchudobnejšiu vrstvu spoločnosti. Títo ľudia potrebovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať.

Chlebové placky s rôznymi omáčkami sa preto stali ideálnou voľbou. Ranné verzie pizze pre nemajetných obsahovali paradajky, syr, olej, ančovičky či cesnak. Postupne sa však prísady začali obmieňať.

Po tom, ako sa popularita pizze u pouličných obchodníkov zvyšovala, na konci 17. storočia sa pizza stala obľúbenou medzi návštevníkmi Neapola.

Prvé dodávky pizze robil Raffaele Esposito v roku 1889 z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzaiolo v Neapole a to pre kráľa Umberta I. a jeho manželku kráľovnú Margheritu, ktorí ňou boli nadšení. Esposito piekol tri druhy pizze, a to v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozarellou a bazalkou.

Pizza Margherita: Narodenie legendy

Najzásadnejším pre rozmach pizze je rok 1889. Taliansko už bolo zjednotené a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita sa rozhodli navštívili Neapol. Kuchár Rafaele Esposito vytvoril pre kráľovnú výnimočnú pizzu, ktorá sa skladala z talianskej trikolóry. Červené boli paradajky, biela mozzarella a zelená čerstvá bazalka. Kráľovnej Margherite najviac chutila pizza zdobená paradajkami, mozzarellou a bazalkou a ty už pravdepodobne tušíš, čo nasledovalo.

Za matku všetkých pízz sa pritom považuje Margherita vytvorená v roku 1889. Vznikla ako jedlo pre taliansky kráľovský pár, čo symbolizovala aj talianska trikolóra vytvorená zo zelenej bazalky, bielej mozzarelly a červeného paradajkového základu.

Raffaele Esposito venoval svoju špecialitu kráľovnej a nazval ju „ Pizza Margherita ". Táto pizza bola predchodcom modernej pizze a urobila z Neapolu svetové hlavné mesto pizze.

Pizza Margherita piekli s mozzarellou a oreganom. Postupom času ju začali pripravovať nie v peci ale na panvici a jej forma sa prispôsobila do roku 1945 americkému fast food štýlu.

Pizza Margherita

Rozšírenie pizze po Taliansku a svete

Ani kráľovská sláva však nepomohla tomu, aby sa pizza rozšírila do celého sveta. Boli to až neapolskí migranti, ktorí koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádzali do Spojených štátov za prácou. Našli ju hlavne v New Yorku, Trentone, New Havene, Bostone, Chicagu a St. Louis. Keď však začali vznikať prvé pizzerie, vôňa z nich veľmi rýchlo zaujala okoloidúcich.

Jednou z prvých zdokumentovaných amerických pizzerií bola Lombardi's na Spring Street v Little Italy na Manhattane. Bola prvou, ktorá mala už v roku 1905 povolenie na predaj pizze. Aj keď už Lombardi's nesídli na rovnakom mieste ako v minulosti, stále „má rovnakú pôvodnú pec“, poznamenáva potravinový kritik John Mariani, autor knihy How Italian Food Conquered the World (Ako talianske jedlo dobylo svet).

Po druhej svetovej vojne nastala doslova pizza-explózia. Migrácia spôsobila, že jedlo sa stalo populárne po celých Spojených štátoch. Postupne sa z pizze stalo jedlo, ktoré sa dalo rýchlo pripraviť takmer kdekoľvek. Vznikli reťazce fast foodov, ako Domino's Pizza či Pizza Hut, pričom obe dnes nájdeš aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave.

Pizza bola turistami tak obľúbená, že sa nakoniec dostala do všetkých krajín, nielen do reštaurácií ale aj jedální s rýchlym občerstvením najmä v Amerike. Pizza sa už nepripravovala v peci, nemiesila ani nenaťahovala sa rukami. Spôsobili to najmä reťazce rýchleho občerstvenia, ktoré uprednostňujú kvantitu pred kvalitou.

Vznikli miliardové fast foodové reťazce, kde dostanete pizzu na počkanie, kúsok pizze si kúpite v mestách a mestečkách po celom svete na každom rohu a dokonca si ju môžete kúpiť aj v mrazenej podobe a upiecť si ju až o niekoľko dní neskôr.

Pizza Hawai: Kontroverzná klasika

Pizza Hawai nepochádza z Havaja. Vymyslel ju v roku 1962 Kanaďan gréckeho pôvodu Sam Panopoulos z Ontária, ktorý rád experimentoval a zo zaujímavosti chcel skúsiť spojenie sladkého ananásu so slaninou. Napriek svojmu tropickému názvu je havajská pizza skutočne kanadská. Už v polovici šesťdesiatych rokov reštaurácia podávala pizzu niekoľko rokov. „Ľudia si dajú len huby, slaninu a papriku, to je všetko," hovorí Panopoulos. „V reštaurácii som mal ananás, a tak som ho tam pridal. Ľuďom sa to zapáčilo.

Havajská pizza je klasická americká syrová pizza, na ktorej je šunka a ananás. Variácie môžu zahŕňať slaninu, ale Panopoulos hovorí, že hlavnú úlohu zohralo jednoduché pridanie ananásu. Panopoulos sa nezastavil s pizzou. „Dnes môžete ísť na čínske miesto a dať si kurací šalát. Ale v tých dňoch neexistoval žiadny spôsob, ako by ste mohli miešať chute, "hovorí Panopoulos. Pizza Havaj zrejme priťahuje toľko fanúšikov, koľko kritikov.

Ananás na pizzi je niečo, cez čo britský podnik neprejde mlčaním. Jednoznačnou témou, ktorá medzi labužníkmi a aj bežnými konzumentmi spôsobuje vášne, je určite ananás na pizzi. Táto "pochúťka" s medzinárodným pomenovaním hawai je vždy vďačnou témou rozhovorov, no najnovšie aj kontroverzií. K tomu prispel aj čerstvý incident v jednom z britských reštauračných zariadení. Majitelia podniku totiž nestrpia tento gastronomický počin, ktorý nie je každému po chuti. Na dianie v norwichskej reštaurácii upozornil portál CNN.

Väčšina spoločnosti už tuší, že ide o veľmi "kontroverzný typ pokrmu". A to až do tej miery, že sa kompetentní v reštaurácii rozhodli pre radikálny krok. Nájdu sa ľudia, ktorí pizzu hawai (s ananásom, pozn. To však neznamená, že by podnik Lupa Pizza, ako sa spomínaná reštaurácia v Norwichi nazýva, zo svojho menu pizzu hawai vyradil. Má na ňu však prísne pravidlo. "Hovorím ananásu nie," povedal rovno v úvode pre CNN šéfkuchár Quin Jianoran. "Ide o veľmi kontroverznú tému, pretože ľudia hawai buď jednoducho milujú, alebo nenávidia.

Bežný poplatok za pizzu v tomto podniku je okolo 14 libier (asi 16,6 eura). Tu sa ale rozprávame o klasickej a "najchudobnejšej" príchuti Margherita. Podnik si napriek tomu ide svoje a za objednanie pizze hawai si účtuje bezmála 100 britských libier, čo je asi 118,5 eur. V Lipa Pizza okrem iného prebieha aj anketa ohľadom obľúbenosti pizze hawai. Zatiaľ v nej hlasovalo celkovo 62 percent respondentov. Tí príchuť vymysleli v 60. rokoch minulého storočia a spôsobila obrovskú vlnu znepokojenia, ale aj nadšenia. Téma však spôsobuje ozajstným pôvodcom pizze (Talianom, pozn. red.) vrásky na čele.

Pizza Hawai

Ako si pripraviť domácu pizzu

Aby bola domáca pizza viac než dobrá, potrebujete kvalitné ingrediencie, trpezlivosť a správnu techniku prípravy. Ak sa vyhnete týmto 10 typickým chybám, obľúbený pokrm z Talianska sa vám podarí pripraviť vždy na jednotku. Celosvetovo obľúbená pizza je súčasťou národnej identity Talianska. Neapolskí výrobcovia pizze boli v roku 2017 zapísaní na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.

Pre dokonalé cesto na pizzu, ktoré sa počas pečenia príliš nevysuší, je rozhodujúci dostatok vody. Je lepšie zmiešať približne 40 % vody so 60 % múky. Ak si na cesto vyberiete len klasickú hladkú múku, nečudujte sa, že jedlo nebude chutiť ako v Taliansku. Aj malé množstvo droždia stačí na to, aby cesto pekne vykyslo. Stačí 1,5 gramu droždia na 250 gramov múky.

Faktorom, ktorý by sa pri tomto klasickom pokrme z Talianska nemal podceňovať, je trpezlivosť. Ak napríklad cesto miesite len krátko, nebude dostatočne vzdušné. Prísady sa musia miešať celých 20 minút. Netrpezliví by ste nemali byť ani pri odpočinku cesta, ktoré by ste mali na tento účel dobre prikryť. Kvasnicové cesto sa často necháva odpočívať v teple, aby sa urýchlil proces kysnutia. To však cesto poškodzuje, preto je lepšie nechať ho odpočívať dlhšie a to pri izbovej teplote, t. j. Ak ste všetko zohľadnili pri príprave cesta, nemali by ste urobiť chybu a natrieť pizzu hotovou paradajkovou omáčkou alebo paradajkovým pretlakom.

Mnoho ľudí sa čuduje, prečo je mozzarella na ich pizzi doma taká vodnatá. Mozzarellu najskôr nakrájajte na plátky a potom ju nechajte odkvapkať v sitku. Keďže bežná rúra produkuje menej tepla a pečenie trvá dlhšie, časy pečenia jednotlivých zložiek sa značne líšia. Ďalšou chybou, ktorej sa často dopúšťame, je, že na cesto dávame príliš veľké množstvo paradajkového základu a nešetríme ani oblohami. Pravidlom je použiť na pizzu len tri prísady.

Svet prísad

Poznať suroviny je základ toho, aby ste si mohli našu pizzu vychutnať skutočne naplno. Dovoľte nám preto menšiu exkurziu do našej kuchyne, kde pre vás už niekoľko rokov s láskou pripravujeme vašu obľúbenú pizzu.

• pomodori [pomoˈdɔri] - Paradajka jedlá pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je to zelenina s vysokým podielom betakaroténov a vitamínu C. Slúži takisto ako zdroj chrómu a draslíka.
• mozzarella [mottsaˈrɛlla] - Mozzarella je jedným z najznámejších talianskych syrov, tzv. pasta filata. Ide teda o syr vyrábaný z točeného tvarohu. Názov je odvodený od slova mozzare - odrezať, pretože je formovaný nožom.
• formaggio edam [forˈmaddʒo ˈɛ:dam] - Eidam (Edammer kaas) je polotuhý plnotučný syr vyrábaný z kravského mlieka. Pôvodom je z Holandska. Eidam nepatrí k príliš slaným syrom.
• salame [sa'lame] - Saláma (z talianskeho salame: „solená údenina, solené mäso“, pôv. latinsky salare „soliť“) je typ údeniny z hrubo nasekaného mäsa a ďalších prísad.
• prosciutto [proʃˈʃutto] - Šunka je výrobok z bravčového alebo hovädzieho mäsa, upraveného sušením, dusením alebo údením.
• pollo ['pollo] - Kuracie mäso je celosvetovo najviac rozšírený druh mäsa. Dôvodom je jeho vynikajúca chuť a jednoduché možnosti prípravy.
• ananas [ananas] - Ananás je veľmi chutné a svieže tropické ovocie. Pestuje sa vo viacerých tropických a teplejších subtropických krajinách.
• peperoncini [peperonˈtʃino] - Ide o exotický druh krovitých paprík, rastúcich v trópoch a subtrópoch Indie, Číny, Japonska, Vietnamu, Afriky, Južnej a Strednej Ameriky.
• basilico [ba'zillico] - Bazalka je rozšírená najmä v Afrike a Južnej Amerike, niekoľko druhov sa však pestuje po celom svete. Ľudia využívajú na rôzne účely najmenej 7 druhov.
• origano [oˈrigano] - Oregano je vytrvalá bylina využívaná ako prísada do jedál. V Európe rastie v krovinách, v svetlých lesoch, na čistinách.

Ak si dávate pizzu, ktorej hlavnou prísadou je syr, najlepšie si ju vychutnáte v kombinácii s ľahkým a suchým bielym vínom, akým je napríklad Rizling vlašský. Ide o odrodu, ktorá má svetlozelenú až zelenožltú farbu, neutrálnu vínnu až kvetinovú vôňu pripomínajúcu horké mandle alebo zelené jablká. Doprajte si exotické dobrodružstvo priamo vo vašej obývačke vďaka najkontroverznejšie vnímanej pizzi na svete, ktorá je bohato obložená šunkou a ananásom. Sladkú chuť ananásov najlepšie doplníte trochu kyslejšou chuťou suchého vína, ideálne bieleho, akým je napríklad Rizling rýnsky. Má totiž typickú jemnú kvetinovú vôňu, ale môže byť cítiť aj po marhuľovom kvete, broskyniach, sene či dokonca po zelenom citróne.

Kvíz o pizzi: Otestuj si svoje vedomosti o obľúbenom pokrme všetkých čias!

Pizza je obľúbená po celom svete. Ale koľko toho o nej skutočne viete? Zistite to v našom kvíze plnom prekvapivých faktov!

Príprava pizze

Zaujímavosti zo sveta pizze

• Najväčšími konzumentmi pizze na obyvateľa sú stále obyvatelia Spojených štátov amerických.
• V roku 2001 dostala Ruská vesmírna agentúra viac ako milión dolárov za doručenie pizze na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.
• Okraj pizze sa originálne nazýva cornicione.
• Aj Severná Kórea má svoju pizzeriu.
• Svetový rekord o najväčšiu upečenú pizzu držia Dovilio Nardi, Andrea Mannocchi, Marco Nardi, Matteo Nardi and Matteo Giannotte z Ríma. 13. decembra 2012 pripravili pizzu s veľkosťou 1261,65 m². Zaujímavosťou je, že bola celá bezlepková.
• Najrýchlejším výrobcom pizze za minulý rok je Dennis Tran. Tri veľké pizze dokáže pripraviť za 34 sekúnd.
• Najdrahšia pizza stojí 12-tisíc dolárov. Ak by ste na to mali, môžete ju vyskúšať v talianskom Salerne v pizzérii Luis XIII. Príprava tejto pizze trvá tri dni a jej oblohou je mozzarella di bufala, tri druhy kaviáru, nórsky krab a osolená je soľou z ružového austrálskeho mora. Túto pizzu si však v reštaurácii neobjednáte, pripravia vám ju traja šéfkuchári priamo u vás doma.
• Ročne si ľudia na celom svete objednajú viac ako 5 miliárd pízz. V USA sa každý sekundu zje cca 350 kúskov pizze.
• Tradičná kanadská pizza obsahuje slaninu a hríby. Existuje viacero variantov tejto kanadskej pizze.
• Pizza Havaj nepochádza z Havaja. Vymyslel ju v roku 1962 Kanaďan gréckeho pôvodu Sam Panopoulos z Ontária, ktorý rád experimentoval a zo zaujímavosti chcel skúsiť spojenie sladkého ananásu so slaninou.
• Prezident Islandu by najradšej zakázal pizzu s ananásom, v krajine to vzbudilo rozruch.
• Na pizzu však ľudia dokážu dať aj zvláštnejšie prílohy ako ananás. Napríklad v Japonsku sa na pizzu bežne pridáva majonéza.
• Pizza nie je pochúťka len ľudí, ale aj pre psov. Dá sa kúpiť dokonca v klasickom obale na donášku pizze.
• V roku 2001 doručil Pizza Hut pizzu Peperoni na medzinárodnú vesmírnu stanicu.
• Prvá mrazená pizza prišla na trh v roku 1962. Nebola však príliš chutná. Jej receptúru a proces uchovávania vylepšila Rose Totino.
• Je vedecky dokázané, že najlepšou voľbou syra na pizzu je mozzarella. Pri porovnávaní rôznych druhov syrov na to vedci prišli v roku 2004.
• Drobný plastový „stolček”, takzvaný pizza saver, vznikol v roku 1985, keď si ho dala patentovať Carmela Vitale.
• Doručenie do 30 minút, inak zadarmo? Už to neplatí. Tento reklamný ťah, ktorý ste mohli poznať najmä z amerických filmov, musel najväčší výrobca pizze, Domino's, zrušiť pre súdne opletečky.

tags: #ktorý #štát #zje #najviac #pizze #na

Populárne príspevky:

• Príčiny a Liečba Cystickej Formácie na Pečeni
• Návod na silikónové ozdoby
• Pizza Sokolovce: Recenzie
• Psychológia strachu
• Recepty na slovenské torty