Povinnosti kuchárky na základnej škole

Postup škôl pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov má svoje osobitosti. Povinnosti si školy plnia najmä prostredníctvom školských jedální. Rôzne spôsoby poskytovania príspevkov na stravu pre zamestnancov škôl patria aj v súčasnej dobe k veľmi aktuálnej téme. Väčšina školských jedální funguje na princípe výberu preddavkov, čo znamená, že stravníci si svoju stravu musia predplatiť na mesiac vopred.

Prevažná časť škôl, školských zariadení, ktoré majú vlastné školské jedálne, zabezpečujú stravovanie v školskej jedálni. Len v ojedinelých prípadoch zabezpečujú stravovanie stravnými lístkami (gastrolístkami) alebo finančným príspevkom. Najbežnejšia je nepeňažná forma, keď si zamestnanec od zamestnávateľa (od vedúcej školskej jedálne) kupuje stravné lístky za cenu nižšiu, ako je ich skutočná hodnota. Zo skutočnej hodnoty stravného lístka sa odpočítava príspevok zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce a príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu. Peňažná forma už pre zamestnanca taká výhodná nie je, pretože takýto peňažný príspevok zamestnávateľ musí zdaniť 19-percentnou sadzbou dane, aj keď ide o povinný príspevok podľa § 152 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z.

Zozbierali sme pre vás pár príkladov z praxe, ako to na rôznych školách funguje s upratovaním školskej jedálne, pretože ide o veľmi často diskutovanú tému. Samozrejme, zohráva tu veľmi významnú úlohu veľkosť školy a s tým spojené financie. No možno zistíte, že vaša situácia nie je až taká zlá alebo práve naopak, poviete si, že takto to už ďalej nejde a rozhodnete sa za svoju situáciu bojovať.

No nezabúdajte, že ani vedúce, ani kuchárky a ani riaditelia škôl to nemajú vôbec ľahké a namiesto sťažovania a ponosovania by pomohol pokojný a konštruktívny rozhovor. Na našej stránke rovnako nájdete rady, ako viesť s nadriadenými nepríjemné rozhovory a aký postoj k celej veci zaujať.

V konkrétnej materskej škole sa stravuje 64 detí, v základnej škole 75 a do jedálne sa ešte chodí stravovať 20 dospelých stravníkov. Vedúca školskej jedálne vydáva najmenším stravníkom jedlo priamo v triede, ostatní sa na striedačku chodia stravovať priamo do jedálne. Vo väčších školách je k dispozícii aj upratovačka. V škole sa stravuje 300 stravníkov a pracujú tu 4 kuchárky. Všetko si upratujú samé, avšak okrem jedálne. Veľké upratovanie realizujú predovšetkým cez leto. Vtedy perú záclony, umývajú okná, upratujú proste všetko, čo sa dá. Cez školský rok upratovačka umyje školskú jedáleň, ale ostatné je už v réžií kuchárok. Keď napríklad dieťa počas obeda niečo rozleje, príde kuchárka a poriadi to. No je správne, aby kuchárka, ktorá robí s potravinami, varí a vydáva obed zároveň počas toho aj umývala podlahu?

Kuchárky však majú oveľa viac povinností, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V školskej jedálni, kde varia približne pre 170 stravníkov a majú aj výdajňu, kde prenášajú stravu na vozíkoch približne 200 m v snehu i v daždi, si všetko okrem jedálne upratujú sami. Okrem chodby, skladov a kuchyne si perú aj záclony, obrusy, pracovné odevy, utierky. Umývajú okná, v zime odhŕňajú z dvora sneh, vymetajú lístie, odnášajú odpadové nádoby na ulicu. Niekde je však k dispozícii upratovačka.

V školskej jedálni sa varí 300 obedov denne. Upratovačka je v školskej jedálni prítomná aj počas výdaja obedov od 11.30 do 14.00. Pohybuje sa po jedálni a utiera stoly. V prípade znečistenia, ihneď umyje aj podlahu. Zvyšný čas upratuje ostatné priestory. V skutočnosti by však kuchárky mali byť kuchárkami a variť obed a upratovačky byť upratovačkami a riadiť priestory, ktoré sú im pridelené. Upratovačka je zamestnancom školy alebo škôlky. Môže patriť aj rovno pod starostu. Riaditeľ má objekt, v ktorom sa nachádza okrem priestorov školy aj jedálenská časť. Na všetky tieto štvorcové metre sa rozpočítajú pracovné sily upratovačky.

Kuchárky by mali v plnom rozsahu zodpovedať za čistotu kuchyne a skladov. Ostatné veci ako jedáleň, chodby, sociálne zariadenie či schodiská má upratovať upratovačka. A čo na to samotné upratovačky? Berú ako samozrejmosť, že upratujú priestory školskej jedálne a aj po deťoch upracú, ak niečo vylejú.

Takto by to malo po správnosti fungovať, ale realita je mnohokrát iná.

Uč Sa Jednoducho, Rýchlo a Efektívne!

ÚvodZaradenie nepedagogických zamestnancov, ako je hlavná kuchárka v školskej jedálni, do správnej platovej triedy je dôležité pre spravodlivé ohodnotenie ich práce. Táto problematika sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Cieľom tohto článku je analyzovať situáciu hlavnej kuchárky, ktorá si rozšírila svoju odbornú kvalifikáciu a varí diétne jedlá pre žiakov so špeciálnymi stravovacími požiadavkami, a zvážiť možnosti jej zaradenia do vyššej platovej triedy alebo zvýšenia osobného príplatku.

Súčasná Situácia

Hlavná kuchárka v školskej jedálni si 15. 12. rozšírila svoju odbornú kvalifikáciu absolvovaním akreditovaného vzdelávania v odbore diétna kuchárka a má o tom osvedčenie. Od 1. 9. 2025 varí pre dvanásť žiakov diétne jedlá na základe zdravotných posudkov od lekárov. V súčasnosti je zaradená v 2. platovej triede.

Zaradenie do Platovej Triedy Podľa Zákona

Nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení sa zaraďujú do platovej triedy v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Toto zaradenie závisí od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce. Katalóg pracovných činností, ktorý je súčasťou tohto zákona, definuje jednotlivé činnosti a ich zaradenie do platových tried.

Možnosti Zaradenia do 3. Platovej Triedy

Podľa katalógu pracovných činností existujú dve možnosti, ako by mohla byť hlavná kuchárka zaradená do 3. platovej triedy:

Spoločné pracovné činnosti: Ak jej pracovná náplň zahŕňa činnosti, ktoré zodpovedajú popisu v katalógu pre 3. platovú triedu v rámci spoločných pracovných činností, je možné ju preradiť.
Pracovná náplň: Zmena pracovnej náplne spočívajúca v príprave diétnych jedál môže byť dôvodom na zaradenie do vyššej platovej triedy, ak táto činnosť zodpovedá vyššej náročnosti a zodpovednosti, ako sa vyžaduje v 2. platovej triede. Je nutné preveriť, či príprava diétnych jedál pre dvanásť žiakov spĺňa podmienky pre zaradenie do 3. platovej triedy, ktoré sú definované v katalógu pracovných činností.

Alternatívne Riešenie: Osobný Príplatok

Ak nie je možné zaradiť hlavnú kuchárku do 3. platovej triedy, existuje možnosť zvýšiť jej osobný príplatok podľa § 10 zákona 553/2003 Z. z. Osobný príplatok je nenárokovateľná zložka mzdy, ktorú môže zamestnávateľ priznať zamestnancovi za kvalitné plnenie pracovných úloh, za dosiahnuté pracovné výsledky alebo za vykonávanie prác nad rámec bežných povinností. Vzhľadom na to, že hlavná kuchárka si rozšírila kvalifikáciu a varí diétne jedlá pre žiakov, je možné jej priznať osobný príplatok, ktorý zohľadní jej zvýšenú zodpovednosť a odbornú spôsobilosť.

Dôvody pre Zvýšenie Mzdy

Rozšírenie kvalifikácie: Absolvovanie akreditovaného vzdelávania v odbore diétna kuchárka preukazuje jej snahu o zvyšovanie odbornosti a kvality poskytovaných služieb.
Špeciálne stravovacie požiadavky: Príprava diétnych jedál pre žiakov so zdravotnými obmedzeniami si vyžaduje špecifické znalosti a dodržiavanie prísnych hygienických a technologických postupov.
Zvýšená zodpovednosť: Kuchárka je zodpovedná za správne zostavenie jedálnička a prípravu jedál, ktoré zodpovedajú zdravotnému stavu žiakov. Nesprávna strava môže mať negatívny dopad na ich zdravie.

Postup Pri Zmene Zaradenia alebo Zvýšení Príplatku

Analýza pracovnej náplne: Dôkladne analyzovať súčasnú pracovnú náplň hlavnej kuchárky a porovnať ju s katalógom pracovných činností, aby sa zistilo, či spĺňa kritériá pre 3. platovú triedu.
Konzultácia s právnikom: Konzultovať situáciu s právnikom alebo odborníkom na pracovné právo, aby sa zabezpečilo, že všetky kroky budú v súlade so zákonom.
Rozhodnutie zamestnávateľa: Na základe analýzy a konzultácie zamestnávateľ rozhodne, či je možné zaradiť hlavnú kuchárku do 3. platovej triedy alebo jej zvýšiť osobný príplatok.

Z informácií uvedených v otázke nie je možné konkrétne sa vyjadriť ku zaradeniu uvedenej zamestnankyne do platovej triedy z dôvodu, že v otázke nie je uvedené, aký stupeň vzdelania menovaná dosiahla a aké pracovné činnosti vykonáva. Zákon č. 553/2003 Z. z. a nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „katalóg“), ustanovujú na vykonávanie jednotlivých pracovných činností kvalifikačný predpoklad vo vzťahu k požadovanému stupňu vzdelania. Neustanovujú odbor ani zameranie študijného odboru, v ktorom má zamestnanec získať ustanovený stupeň vzdelania.

Kuchárky v školských stravovacích zariadeniach sa podľa časti 01. Spoločné pracovné činnosti prílohy č. 2 katalógu zaraďujú do 2. až 4. platovej triedy. V prípade, že kuchárka vyrába najzložitejšie diétne jedlá podľa diétneho programu záväzného v školskom zariadení, môže byť zaradená do 5. platovej triedy. Na vykonávanie pracovných činností zaradených do 2. platovej triedy nie je ustanovený kvalifikačný predpoklad, teda tieto činnosti môže vykonávať aj zamestnanec so základným vzdelaním. Na vykonávanie pracovných činností zaradených do 3. a 4. platovej triedy sa vyžaduje stredné vzdelanie, t. j. vyučenie v odbore, bez ohľadu na odbor vyučenia, a na vykonávanie pracovných činností zaradených do 5.

Pri kontrole kvality jedál sa kontroluje najmä:

dodržiavanie materiálno-spotrebných noriem a receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť,
dodržiavanie výživovej hodnoty jedál a nápojov,
finančné zabezpečenie výroby jedál a nápojov,
prevádzkový poriadok,
doplnkové stravovanie detí a žiakov,
osobná a prevádzková hygiena,
vedenie dokumentácie,
zabezpečenie celospoločenských programov,
materiálno-technické zabezpečenie zariadení školského stravovania.

O vykonanej kontrole sa vedie písomný záznam spolu s opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov.

Zariadenie školského stravovania určuje počet prevádzkových zamestnancov podľa počtu prijatých stravníkov na odber hlavných jedál alebo doplnkových jedál pri jednozmennej prevádzke zariadenia školského stravovania alebo celodennej prevádzke zariadenia školského stravovania. Odporúčaný počet prevádzkových zamestnancov pre školskú jedáleň je uvedený v prílohe č. 2 a 3 a odporúčaný počet prevádzkových zamestnancov pre výdajnú školskú jedáleň je uvedený v prílohe č. 4.

Materiálno-technické zabezpečenie zariadenia školského stravovania tvorí:

vybavenie zariadenia školského stravovania uvedeného v prílohe č. 5,
zoznam čistiacich prostriedkov v zariadení školského stravovania uvedeného v prílohe č. 6,
zoznam ochranných pracovných prostriedkov prevádzkových zamestnancov zariadenia školského stravovania uvedeného v prílohe č. 7.

Súčasťou materiálno-technického zabezpečenia môže byť aj vybavenie počítačovou technikou s pripojením na internet.

Časová štruktúra jedálnych lístkov počas piatich stravovacích dní v jednozmennej prevádzke jedálny lístok obsahuje:

dve hlavné mäsové jedlá,
jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením,
dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.

Časová štruktúra jedálnych lístkov počas piatich stravovacích dní pri celodennom stravovaní jedálny lístok obsahuje:

štyri hlavné mäsové jedlá,
dve až tri hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa s nadstavením,
dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok,
druhá večera sa podáva podľa § 5 ods. 5 písm. b).

Obsahová štruktúra pokrmov:

hlavné jedlá z mäsa sa pripravujú z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie stravníkov podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr,
hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa sú zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov,
hlavné jedlá zeleninové sa pripravujú s použitím zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s použitím mlieka, mliečnych výrobkov a vajec,
múčne hlavné jedlá sa pripravujú s použitím múky, vajec, mlieka, tvarohu, ovocia a iných vhodných prímesí. K múčnym jedlám sa podávajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka. Výber základných potravín pre prípravu hlavných jedál závisí od výšky finančného limitu na nákup potravín, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.

Všeobecné zásady:

prívarky s využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac,
strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov alebo ako ich súčasť,
múčne prílohy (knedľa, halušky, cestoviny) sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke,
zemiaky sa podávajú dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát,
zelenina sa podáva denne, z toho vo forme šalátov pri jednozmennej prevádzke dvakrát a jedenkrát v podobe zeleninovej oblohy k hlavnému jedlu. Pri celodennej a nepretržitej prevádzke sa zelenina podáva sedemkrát, z toho štyrikrát ako zeleninový šalát a trikrát v podobe zeleninovej oblohy k jedlu. Uprednostňuje sa podávanie čerstvej zeleniny s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním olivového oleja bez tepelnej úpravy,
časť múčnej prílohy sa nahrádza dusenou zeleninou podľa druhu pokrmu,
hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera),
obilniny - krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke,
strukoviny sa podávajú jeden až dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov,
múčniky sa pripravujú z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni pri jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu,
nápoj v podobe pitnej vody, minerálnej vody, mlieka, nesladených ovocných a tmavých čajov sa podáva ku každému hlavnému a doplnkovému jedlu,
chlieb z celozrnnej múky alebo tmavé druhy chleba sa podávajú ako súčasť doplnkových jedál,
do jedálnych lístkov sa zaraďuje mäso čerstvé: hydinové, hovädzie, bravčové, jahňacie a ryby. Údené mäsá, a výrobky z údených mias sa do jedálnych lístkov pre deti v materských školách nezaraďujú, pre žiakov v základných školách a stredných školách najviac jedenkrát za mesiac,
doplnkové jedlá obsahujú potravinu okrem mlieka, ktorá je zdrojom bielkovín,
čerstvá zelenina sa podáva každodenne podľa sezónnosti (mladá cibuľka, pažítka, kaleráb, reďkovka, zelená paprika, mrkva, cesnak a iné druhy zeleniny),
jedlá sa pripravujú na oleji,
ako prídavok do hotových pokrmov (polievok a prívarkov) na zvýšenie ich biologickej hodnoty sa používa čerstvé maslo,
do polievok sa používajú závarky, najmä tvrdý strúhaný syr, závarky z droždia a fortifikujú sa zelenou petržlenovou vňaťou,
hlavné a doplnkové jedlá, zeleninové šaláty, kompóty, polievky sa dopĺňajú vitamínom C v prirodzenej forme,
ovocie sa zaraďuje denne do jedálneho lístka podľa finančného limitu na nákup potravín,
pri výrobe jedál sa striedajú technologické postupy, najmä varenie, dusenie, zapekanie, a striedajú sa jedlá sýte a ľahko stráviteľné s rôznorodosťou chutí a podľa sezónnosti.

Z hľadiska výživového a epidemiologického rizika sa v zariadeniach školského stravovania nepoužívajú:

mleté a sekané mäsá vrátane mletých rýb z distribučnej siete,
nedostatočne tepelne spracované mäsá,
zabíjačková kaša, tlačenka,
surové mäsá typu biftek,
všetky výrobky s aspikom a rôsolom,
tepelne nespracované vajcia a tepelne nedostatočne spracované vajcia,
huby okrem húb získaných z distribučnej siete,
pečeňový syr, pečeňovky, čajovky, maslovky a podobne,
vnútornosti okrem bravčovej, teľacej, hydinovej pečene a sŕdc,
nadmerne slané ryby a rybie výrobky,
tepelne neošetrené mlieko a výrobky z tepelne neošetreného mlieka.

Všeobecné požiadavky na manipuláciu s potravinami:

nátierky, ktoré sú súčasťou doplnkových jedál, sa spracúvajú z čerstvých surovín a podávajú sa najneskôr do dvoch hodín po ich spracovaní. Pri zabezpečení chladenia doplnkového jedla od 0° do 4° C sa podávajú najneskôr do troch hodín,
mlieko a mliečne výrobky typu smotanových krémov možno podávať len do dátumu minimálnej trvanlivosti,
mäkké salámy a údeniny sa spotrebujú v deň nákupu, ich spotreba sa odporúča výrazne obmedzovať,
na vyprážanie sa používajú tuky určené na vyprážanie,
suroviny (vajíčka, zemiaky, cestoviny, ryža) určené na ďalšiu prípravu sa spracúvajú v deň spotreby,
mleté mäso sa pripravuje zo surového, čerstvého mäsa a tepelne sa spracúva najneskôr do troch hodín,
pri príprave nátierok sa používa aj rastlinné maslo,
vyprážané jedlá sa nepripravujú pre deti v materských školách,
priemyselne vyrobené majonézy sa nezaraďujú do jedálnych lístkov pre deti mladšie ako 14 rokov.

tags: #kucharka #na #zakladnej #skole #povinnosti