Pestovanie kukurice na siláž a význam medziplodín

Na začiatku 21. storočia sa v poľnohospodárstve kladie čoraz väčší dôraz na udržateľné hospodárenie a efektívne využívanie pôdy. Jedným z nástrojov, ako dosiahnuť tieto ciele, je pestovanie medziplodín. V kontexte pestovania kukurice na siláž predstavuje zaradenie medziplodín do osevného postupu významný krok k zlepšeniu pôdnych vlastností, zvýšeniu produkcie krmovín a ochrane životného prostredia. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pestovania medziplodín v spojitosti s kukuricou na siláž, pričom zohľadňuje praktické skúsenosti a odporúčania pre slovenské podmienky.

Význam a typy medziplodín

Medziplodiny predstavujú plodiny pestované medzi dvoma hlavnými plodinami v osevnom postupe. Ich pestovanie má množstvo pozitívnych vplyvov na pôdu a životné prostredie. V poľnej výrobe sa medziplodiny využívali predovšetkým ako krmoviny.

Aby sa mohol dostatočne prejaviť požadovaný účinok medziplodín, treba im v osevnom postupe vytvoriť dostatočný časový priestor. Ak má medziplodina priaznivo vplývať napr. na štruktúru pôdy, mala by na danom stanovišti rásť aspoň 2 - 3 mesiace, pre fytosanitárne pôsobenie aspoň 1 - 2 mesiace atď. Okrem dostatočného časového priestoru je pre pestovanie medziplodín dôležitá aj možnosť ich úspešného pestovania z pohľadu zabezpečenosti dostatku vlahy v pôde.

Rozdelenie medziplodín

Medziplodiny sa delia podľa termínu sejby a zberu na:

Ozimné medziplodiny: Vysievajú sa na jeseň a zberajú na jar nasledujúceho roka.
Letné medziplodiny: Vysievajú sa po skôr zberaných hlavných plodinách a zberajú alebo zaorávajú spravidla na jeseň.
Strniskové medziplodiny: Pestujú sa po hustosiatych obilninách.
Podsevové medziplodiny: Sejú sa na jar do obilnín súčasne s ich sejbou alebo po ich vzídení.

Manažment medziplodín na pastve

Faktory ovplyvňujúce pestovanie medziplodín

Možnosť pestovať medziplodiny v osevnom postupe závisí predovšetkým od dĺžky hlavného vegetačného obdobia (s priemernými dennými teplotami vzduchu nad 10 °C) na danom stanovišti a v rámci hlavného vegetačného obdobia od dĺžky medziporastového obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi hlavnými plodinami. Dĺžku medziporastového obdobia vymedzuje termín zberu hlavnej plodiny.

Negatívne vplyvy

Pri zaraďovaní medziplodín do osevného postupu treba brať do úvahy aj ich možné negatívne pôsobenie. V suchých oblastiach na nezavlažovanej pôde sa môže prejaviť napr. v znížení zásoby vody v pôde pre následné plodiny.

Ozimné medziplodiny

Ozimné medziplodiny vysievajme na jeseň a zberáme na jar nasledujúceho roka. Pestovali sa predovšetkým ako krmoviny, ktoré poskytovali prvý zelený krm na jar, za priaznivých poveternostných podmienok už v polovici apríla. Môžu sa úspešne pestovať predovšetkým v kukuričnej, repárskej a obilninárskej výrobnej oblasti po rozličných predplodinách, ktoré sa zoberú do konca augusta. Obyčajne sa zaraďujú po obilninách. Vážnejším problémom ako predplodina je to, pred ktorými hlavnými plodinami sa majú ozimné medziplodiny pestovať.

Vhodné druhy ozimných medziplodín

Raž siata: Z obilnín dáva isté úrody skorého zeleného krmu raž siata. Môže sa pestovať na všetkých (aj chudobnejších) pôdach a v menej priaznivých klimatických podmienkach. Má tú nevýhodu, že pomerne rýchlo starne.
Pšenica ozimná a triticale: Pre neskorší zber je vhodná pšenica ozimná a triticale.
Repica ozimná: Z kapustových ozimných medziplodín sa pestuje repica ozimná (napr. odrody Perko a Buko). V čistých výsevoch poskytujú na jar najskorší zelený krm. Aby kapustovité medziplodiny dobre prezimovali, majú do zimy vytvoriť aspoň 6 listov.
Mätonoh mnohokvetý: K neskôr zberaným medziplodinám patrí mätonoh mnohokvetý. Pestuje sa najmä v podmienkach s dostatkom vlahy, buď v čistej kultúre alebo v miešankách s repkou alebo repicou.

Miešanky ozimných medziplodín

Miešanky kapustovitých s obilninami majú viaceré prednosti. Kapustovité v miešanke s obilninou lepšie prezimujú. Miešanky možno skrmovať dlhšie a vo väčších dávkach ako čisté kultúry. Zvieratá krm lepšie prijímajú, lebo v miešankách je o 4 - 6 % vyšší obsah sušiny.

Letné medziplodiny

Letné medziplodiny vysievame po skôr zberaných hlavných plodinách a zberajú sa alebo zaorávajú spravidla na jeseň. Pre tvorbu hmoty využívajú časť vegetačnej doby v lete a na jeseň. Najväčšie možnosti ich pestovania sú v kukuričnej, repárskej a obilninárskej výrobnej oblasti.

Skoré letné medziplodiny

Skoré letné medziplodiny sa pestujú po hlavných plodinách, ktoré uvoľňujú pozemky koncom júna a v prvej polovici júla. Ide najmä o: skoré zemiaky, jarné miešanky, skorú zeleninu, príp. repku. Využívanie relatívne dlhej časti vegetačného obdobia umožňuje pri nich istejšiu produkciu organickej hmoty. Potrebujú najmenej 8- až 10- niekedy až 17-týždňovú vegetačnú dobu. Môžu sa pestovať aj objemnejšie plodiny, ktoré sú schopné vytvoriť veľa hmoty a kvalitnejší krm. Ako skoré letné medziplodiny sa pestujú : kukurica, slnečnica, bôb, hrach siaty roľný (peluška), vlčí bôb (lupina), hrach, vika, ovos a ich miešanky. Pri pestovaní bez závlahy len každý druhý rok dokážu vyprodukovať požadovanú úrodu zelenej hmoty.

Strniskové medziplodiny

Strniskové medziplodiny pestujeme najmä po hustosiatych obilninách - po jačmeni ozimnom, raži siatej, jačmeni jarnom, pšenici ozimnej príp. ostatných, ak ich zber umožní zasiať medziplodinu v druhej polovici júla, resp. najneskôr do 15. augusta. Na nezavlažovaných pozemkoch závisí úspech ich pestovania od množstva a rozdelenia zrážok. Za mesiac by malo napršať aspoň 60 mm a zrážky by mali byť dobre rozdelené. Tvoria len rezervu krmovinovej základne. Možno s nimi ako krmovinami počítať v 2 - 3 rokoch z piatich. Pestujú sa predovšetkým kapustovité plodiny, ktoré sú pomerne odolné proti skorým jesenným mrazom. Po zbere ozimného jačmeňa možno siať krížencov ozimných repíc (Perko, Buko), jarné bezerukové alebo kŕmne repky a kŕmnu okrúhlicu. Neskôr, po zbere jačmeňa jarného a skorších pšeníc letných foriem ozimných, sa do polovice augusta môže siať reďkev olejná. Za vhodných vlhkostných podmienok sa v auguste môže siať facélia vratičolistá.

Výhody miešaniek strniskových medziplodín

Oproti jednozložkovým porastom uvedených plodín dávajú lepšie a istejšie úrody niektoré miešanky. Miešanky troj- až štvorzložkové výrazne zvyšujú úspešnosť pestovania predovšetkým letných medziplodín - ak sa vytvoria ako-tak vhodné podmienky pre jeden komponent, tento následne zlepšuje podmienky pre zvyšné zložky. Pre zjednodušenie sejby je vhodné vysievať miešanky drobnosemenné alebo veľkosemenné. Do budúcnosti bude na Slovensku vhodné aj znovuobjavenie prosa siateho ako významného komponentu do miešaniek letných medziplodín. Proso má krátku dobu vegetácie (v teplejších oblastiach Slovenska môže poskytnúť aj dve úrody do roka), je mimoriadne suchovzdorné a aj po dlhodobom suchu obnovuje rast a zvyšuje istotu produkcie väčšieho množstva organickej hmoty.

Príklady miešaniek

V júni sa môžu siať miešanky: kukurica + bôb siaty + hrach siaty, ovos siaty + mätonoh jednoročný + ozimná repica, repka.
V júni až júli sa môžu siať: kukurica + slnečnica, slnečnica + bôb, slnečnica + bôb + peluška.
V júli sa vysievajú: slnečnica + hrach siaty + peluška, ozimná repica + slnečnica, repka + ovos + peluška.

Po letných medziplodinách sa väčšinou pestujú jarné obilniny.

Podsevové medziplodiny

Podsevové medziplodiny sa robia na jar. Sejú sa spravidla do obilnín súčasne s ich sejbou alebo po ich vzídení. Využívajú sa kosením, pasením alebo sa zaorávajú ako zelené hnojivo na jeseň v tom istom roku. Množstvo vyprodukovanej hmoty je relatívne stále. Množstvom pozberových zvyškov i pôsobením koreňov už počas rastu hlavnej (krycej) plodiny priaznivo vplývajú na mnohé pôdne vlastnosti. Pri pestovaní podsevových medziplodín na zelené hnojenie sa osvedčilo kombinovať ich s ďalšími organickými hnojivami (maštaľným hnojom, hnojovicou, slamou), čím sa zvýši ich účinnosť.

Vhodné druhy podsevových medziplodín

Mätonoh mnohokvetý: Z tráv sa pestuje najmä mätonoh mnohokvetý. Pri dostatku vody môže po zbere obilniny vytvoriť ešte dostatočne hustý porast vhodný na kŕmenie. Pestovať sa môžu obidve formy - diploidná a tetraploidná.
Ďatelina: Pri vyššom zastúpení obilnín v osevnom postupe je vhodnejší podsev miešanky mätonohu mnohokvetého s ďatelinou. Ďateliny (plazivá, hybridná) majú ako podsevové medziplodiny zvlášť veľký význam v osevných postupoch s dlhším (6 - 7 rokov) časovým intervalom medzi pestovaním ďatelinovín ako hlavných plodín na určitom pozemku napr.

tags: #kukurica #na #siláž #pestovanie #odrody #fapz