Kukurica na siláž: Termín zberu a dôležité aspekty

Kukurica siata je jednou z najpestovanejších rastlín na svete vďaka jej všestrannému využitiu. Nachádza uplatnenie nielen v poľnohospodárstve, ale stala sa aj významnou energetickou plodinou a vstupnou surovinou pre mnohé priemyselné odvetvia. Pestovanie kukurice na Slovensku má dlhú históriu a prešlo rôznymi fázami vývoja. V súčasnosti čelia pestovatelia novým výzvam, ako sú klimatické zmeny, škodcovia a ekonomické faktory. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie a zber kukurice na siláž, vrátane historického kontextu, súčasného stavu a výziev, ktorým čelia pestovatelia.

História pestovania kukurice na Slovensku

Kukurica je stará kultúrna rastlina, ktorú poznali už indiánske kmene pred viac ako 4 000 rokmi pred naším letopočtom. Je to rastlina Nového sveta a jej európska história je krátka, začala až v novoveku. Na naše územie sa dostala v roku 1725 z Turecka pod názvom turecká pšenica alebo "Turkyňa". Intenzívne pestovanie kukurice začalo na južnom Slovensku a neskôr aj na južnej Morave. Až začiatkom 20. storočia sa pestovanie kukurice na Slovensku rozšírilo. Najvhodnejšie podmienky pre pestovanie kukurice siatej na zrno sú v oblastiach Žitného ostrova a dolného toku Váhu, kde sa pestovala viac ako v iných oblastiach vďaka vhodným klimatickým podmienkam.

Prvé písomné zmienky o pestovaní kukurice v Holíči sa datujú do 18. storočia. Predplodinou kukurice v tejto oblasti bolo obilie. Na pôdu sa potom dal maštaľný hnoj, zorala sa a následne tam siala kukurica. Najpoužívanejším hnojivom bol maštaľný hnoj, ktorý sa zaprával orbou. Príprava pôdy na pestovanie kukurice spočívala v tom, že sa pôda na jeseň zorala (nahrubo), na jar sa hlina zrovnala a v máji sa sialo (okopávalo sa, „kopčilo“). Osivom boli najlepšie zrná z najlepších klasov, ktoré sa siali do hniezd „40 na 40“ (40 cm v riadku aj od seba). Každý sedliak osial kukuricou cca 20-30% pôdy, ktorú obrábal. Do kukurice sa siali aj iné plodiny. Po vysiatí sa pôda ešte občas valcovala, no nebolo to striktne dodržiavaným pravidlom. Ohŕňanie sa väčšinou vykonávalo (cca 70cm).

Súčasný stav pestovania kukurice na Slovensku

Dňa 17. apríla 2024 sa v kaštieli v Mojmírovciach uskutočnil odborný seminár organizovaný Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice, ktorý sa venoval problematike pestovania kukurice na Slovensku, v EÚ a vo svete, vývoju cien kukurice na trhu a spracovaniu kukurice v spoločnosti Tate & Lyle v Bolerázi. Medzi rokmi 2021 až 2023 zaznamenalo Slovensko výrazný pokles pestovateľskej plochy kukurice, a to až o 64 717 hektárov. Osiate plochy kukurice klesli o tretinu a úrody sú nestabilné.

V roku 2021 bola kukurica na zrno pestovaná na 203 085 hektároch, priemerná hektárová úroda dosiahla 7,86 tony a celkovo bolo vyprodukovaných 1 600 000 ton zrna kukurice. V roku 2022 plochy kukurice na zrno poklesli na 176 000 hektárov, avšak pozberaná bola len zo 158 700 hektárov (pre nepriaznivý vplyv počasia), priemerná hektárová úroda dosiahla 4,3 tony a celkovo bolo vyprodukovaných iba 683 700 ton, čo bolo najmenej za posledných 15 rokov. V roku 2023 bola kukurica na zrno zberaná v Bratislavskom kraji z plochy 11 246 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 6,25 tony. V Trnavskom kraji z 37 726 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,87 tony. V Trenčianskom kraji z 4 489 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 7,51 tony. V Nitrianskom kraji z 61 853 hektárov, priemerná hektárová úroda 8,12 tony. V Žilinskom kraji z 208 hektárov, priemerná úroda 8,27 tony na hektár. V Banskobystrickom kraji z 5 156 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 8,24 tony. V Prešovskom kraji z 1 881 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,86 tony.

Najvyššie priemerné hektárové úrody kukurice na zrno boli dosiahnuté v okresoch Michalovce (10,51 tony), Vranov nad Topľou (10 ton) a Rimavská Sobota (9 ton). V Nitrianskom kraji bola vo všetkých jeho okresoch dosiahnutá priemerná hektárová úroda nad 8 ton. Kukurica na siláž sa v roku 2023 celkovo pestovala na 63 200 hektároch, celková úroda dosiahla 1 987 000 ton, pri priemernej hektárovej úrode 31,45 tony. Pestovanie kukurice čelí veľkým výzvam, ako sú vývoj cien na svetových trhoch, problémy poľnohospodárov so stabilitou a rentabilitou podnikania a vplyvy klimatickej krízy. Aktuálna výmera je asi 148 tisíc hektárov, čo je o 60 tisíc hektárov menej ako v roku 2021. Kukurica je plodina, ktorá sa musí sušiť a posledné ročníky býval odsušok na úrovni 4-5 percent, ale bežne sa odsúšalo aj 10 percent. K ďalším problémom, ktoré pestovateľov demotivovali, bolo odškodnenie len vybranej skupiny poľnohospodárov za sucho z roku 2022, pričom peňazí sa dočkali len producenti kukurice, ktorí mali zároveň živočíšnu výrobu.

Nové programové obdobie európskej agropolitiky poškodilo kukuricu, pričom pribudli rôzne podmienky, čo sa týka svahovitosti nad 7 percent, nemožnosti dva roky po sebe pestovať kukuricu na rovnakej parcele alebo obmedzenia v orbe. V rámci tohtoročnej úrody je zatiaľ pozbieraných asi 30 percent úrody kukurice. Zatiaľ to vychádza na 7,6 tony z hektára. Trnavský kraj má okolo 7 ton, nitriansky 6,8 tony a košický zatiaľ 9 ton z hektára - tam najviac pršalo. Ak bude priemer 6,9 tony z hektára, vieme, že to nie je žiadne číslo, pretože kukurica má výrobný potenciál 14 ton z hektára a krajiny západnej Európy bežne dosahujú cez 10 ton. Avšak pri horúčavách, ktoré sme tu mali, nebude 6,9 tony zlý výsledok. Keby nebolo v júni napršalo 100 mm, úroda kukurice by nebola, možno tak 3-4 tony z hektára.

Pre dlhotrvajúce sucho hrozia na Slovensku nízke úrody kukurice. Júl bol pre opelenie a optimálny vývoj zrnovej kukurice kľúčový, no práve v tomto období napršalo slabých sedem milimetrov zrážok. V júli boli výrazné horúčavy a peľ uschýnal, čo sťažilo podmienky na opeľovanie. Ak nedostatok zrážok ovplyvnil opeľovanie, môžeme očakávať slabé úrody. Kukurica sa v tomto roku pestuje na Slovensku na výmere obdobnej ako vlani, teda na ploche asi 140 000 hektárov (ha). Od extrémne suchého roku 2022 ide o pokles o 60 000 ha. Dôvodom je nevyspytateľné počasie a zvýšené náklady na sušenie v mokrom roku. Pritom celá južná časť Slovenska až po Košice či Trebišov má ideálne podmienky na pestovanie tejto plodiny. V suchých podmienkach výrazne trpí okrem kukurice aj slnečnica a sója. Porasty cukrovej repy potrebujú vodu priebežne, nie nárazovo. Podľa Zväzu pestovateľov cukrovej repy už niektoré porasty repy Slovenska zhadzujú spodné listy.

Kedy sa kosí kukurica na siláž

So zberom kukurice na siláž sa začína na začiatku septembra. Pri silážovaní sa zberajú a režú celé, ešte zelené rastliny, pričom rezanka sa následne tlačí do silážnej jamy. Je to technológia konzervovania krmiva. Po zbere siláže bude nasledovať zber kukurice na zrno. V tomto prípade sa mláti len zrno, suchá kukuričná slama sa poreže a následne zaorie do pôdy. Siláž a kukuričné zrno sa využíva ako krmivo dojníc.

Škodcovia kukurice

Na porastoch kukurice stále viac pozorujeme imága chrobákov podobných kohútikom na obilninách a mnohí pestovatelia sa aj domnievajú, že majú na kukurici kohútikov. Požerky na listoch sú tiež podobné, len čiary sú krivolaké a nekopírujú žilnatinu tak ako od kohútikov. Chrobáky sú o trochu väčšie: od 4 do 7 mm a žlto-čierno pásikavé. Je to kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera). Do feromónových lapačov lieta tento rok veľmi silne a nie je výnimkou nájsť 50-60 imág za týždeň v kvitnúcich porastoch. Hlavným zdrojom obživy tohto u nás nového škodcu, nie sú totiž listy ale kvety, konkrétne peľ na metlinách a blizny na klasoch kukurice. Na niektorých lokalitách je rozšírenie škodcu také silné, že v čase vrcholu náletu sú klasy kukurice obsypané chrobákmi a výsledok ich žeru sú kukuričné šúľky bez zŕn. Imága dokážu lietať z porastu na porast, preletia až 20-80 km za vegetáciu.

Chrobák sa rozšíril v Európe zo Srbska, kde bol zaznamenaný v blízkosti Belehradu v roku 1992. Predpokladá sa, že sa dostal do Európy leteckou dopravou zo Spojených štátov amerických, kde bol v tom čase už významne rozšírený. Na Slovensku bol zaznamenaný prvýkrát v roku 1999 v okrese Dunajská Streda, prah ekonomickej škodlivosti prekonal na viacerých miestach Slovenska v roku 2004. Dnes je rozšírený v celej strednej Európe a prenikol aj do Veľkej Británie, Belgicka a Holandska. Škodlivosť kukuričiara okrem poškodenia šúľkov kukurice je aj v poškodzovaní koreňovej sústavy kukurice pri jej vzchádzaní larvami škodcu.

Vývoj vlastne prebieha tak, že samičky, ktoré teraz nalietavajú do porastov kukurice sa po asi týždňovom žere spária a po ďalšom týždni kladú do pôdy vajíčka. Vajíčka kladie samička postupne asi 20 dní v malých skupinkách až ich počet dosiahne 500-1000. Vajíčka musia prekonať zimnú diapauzu aby sa z nich na budúcu jar vyliahli larvy. Liahnu sa 6-8 týždňov po zasiatí kukurice. Larvy prekonávajú 3 vývojové obdobia - instary, podobne ako pásavka zemiaková. Do rovnakej čeľade liskavkovité oba druhy patria. Počas vývoja sa larvy kukuričiara živia koreňmi mladej kukurice. Vtedy je jeho nebezpečenstvo mimoriadne veľké, lebo rastliny bez koreňov sa nedokážu udržať vo vzpriamenej polohe a porast poľahne. Po čase, keď sa larvy zakuklia a prestanú žrať, kukurica regeneruje. Ak je dostatok vlahy vyženie náhradné korene a poľahnutá rastlina sa začne narovnávať, pričom steblo zostáva zdeformované do tvaru tzv. husacieho krku.

Takýmto spôsobom nemusia zregenerovať všetky rastliny a tie, ktoré zostanú sú trvalo poškodené. Na jednej rastline nie je výnimočné nájsť na koreni 50-70 lariev škodcu. Larvy sú biele až žltohnedé, 1,2 až 13 mm dlhé. Škodca má jednu generáciu do roka. Kukuričiar koreňový teda škodí na kukurici v dvoch etapách: pri vzchádzaní a pri kvitnutí kukurice. Významným spôsobom eradikácie tohto škodcu je dodržiavanie integrovanej ochrany: nepestovať kukuricu na tej istej ploche po sebe, hlboká orba pomáha rozptýleniu vajíčok v pôde, zastúpenie kukurice v osevnom postupe pod 50 %, pestovať skoré hybridy kukurice aby kvitli čo najskôr, neprehusťovať porasty, insekticídne moriť osivo, aplikovať pôdne insekticídy v čase liahnutia lariev, využívať feromónové lapače na zisťovanie početnosti imág v poraste, aplikovať insekticídy proti imágam počas kvitnutia kukurice.

Ak sa nevyhnete pestovaniu kukurice v monokultúre, je potrebné urobiť insekticídne ošetrenie počas vrcholu náletu imág do porastu (Opatrenie ÚKSÚP OOR/1540/2007). Kritické číslo na ošetrovanie porastov v čase výskytu imág je 3-10 imág na rastlinu v osivovej kukurici a 8-10 imág v ostatnej zrnovej kukurici. Kritické číslo sa zisťuje spočítaním dospelcov na 10 rastlinách v riadku za sebou na 5 miestach v poraste. Povolené sú pyretroidy s kontaktným a požerovým účinkom DECIS EW 50, DELTA EW 50 a FURY 10 EW. Upozorňujem: nepoužívať tieto prípravky pri teplotách nad 23°C!, nepoužívať v čase letu včiel (prípravky sú zaradené ako Vč 3-riziko prijateľné pre včely, ale len za dodržania zásady, že včely nie sú na poraste. Po veľkom výpadku kvitnúcich lúčnych porastov na Slovensku, z dôvodu kosenia lúk, sa náhradným zdrojom obživy pre včely stala kvitnúca kukurica!).

Pre zisťovanie početnosti imág v porastoch kukurice máme teraz v porastoch vyvesené feromónové lapače, je doporučené pri zistení viac ako 35 imág za týždeň vysievať v budúcom roku osivo namorené prípravkom PONCHO 600 FS v TM s Peridiam EW 25001 1x za 2 roky, ktorý je autorizovaný aj na vošky a drôtovce 1x za 4 roky alebo aplikovať v čase liahnutia lariev, teda 6-8 týždňov po sejbe, pôdne insekticídy FORCE 1,5 G alebo SANTANA (autorizácia aj na drôtovce a dlhánika kukuričného) 1x za 4 roky vo všetkých druhoch kukurice: na zrno, na siláž aj v cukrovej.

Ďalším škodcom, ktorého larvy sú aktívne v tomto období a ktorého početnosť vzrastá v suchých oblastiach pri extrémne vysokých teplotách, je dlhánik kukuričný (Tanymecus dilaticollis). Dospelý chrobák je 6-8 mm dlhý, sivohnedej farby, má krátky nos a lomené tykadlá. Larva je žltohnedá a dorastá do dĺžky 6-9 mm. Prezimuje imágo v pôde v hĺbke 20-40 cm. Koncom apríla a začiatkom mája vylieza z pôdy a migruje. Čím vyššia teplota, tým rýchlejšie sa pohybuje po pôde, denne prejde asi 20 m, lezie iba cez deň. Po úživnom žere na burinách sa imága pária a samičky kladú vajíčka do pôdy v blízkosti kukurice v počte 150 vajíčok jednotlivo alebo v skupinkách od mája do júla. Larvy sa liahnu po dvoch týždňoch a žerú asi 2-3 mesiace. Obžierajú listy kukurice tak, že sú do nich vyhryzené nepravidelné otvory, dokážu obžrať rastliny až po bázu stonky. Kuklia sa v auguste a ešte na jeseň sa vyliahnu imága, ktoré prezimujú. Má jednu generáciu do roka. Aj tento škodca je najviac rozšírený na juhu Európy a v Stredomorí. U nás zatiaľ neboli zaznamenané významné škody, ale tohtoročné počasie je pre jeho vývoj ideálne. Imá…

Zber silážnej kukurice: Dôležité zásady

Neodvratne sa blíži zber silážnej kukurice, a preto by sme radi pripomenuli niekoľko hlavných zásad pre jej úspešnú konzerváciu. Aby kvasný proces kukuričnej siláže prebehol úspešne, je nutné splniť niekoľko základných podmienok. Predovšetkým zozbierať rastlinnú hmotu v optimálnej vegetačnej fáze. Zozbieranú hmotu správne narezať a rozdrviť zrno. Zvoliť vhodné silážne aditívum a správne ho aplikovať. Rezanku je potrebné čo najdôkladnejšie utlačiť a vzduchotesne uzavrieť silážny priestor.

Optimálny termín silážovania

Za normálnych podmienok kukurica dozrieva do silážnej zrelosti za 35 až 45 dní po vytvorení prvých blizien (tzv. fáza R1). Sušina celej rastliny potom dosahuje približne 30 %. Silážovať by sme mali vo fáze, keď je mliečna línia medzi polovicou a dvoma tretinami zrna a sušina celej rastliny sa pohybuje v rozmedzí 32 až 35%.

Poslednou dobou prevláda názor, že je výhodnejšie silážovať kukuricu o vyššej sušine, než tomu bolo doposiaľ, a to v rozmedzí sušiny celej rastliny 35 až 38 % s mliečnou líniou v troch štvrtinách zrna. Tento posun v pohľade na ideálnu silážnu zrelosť reflektuje predovšetkým pokrok v šľachtení a používaní nových technológií, ku ktorému došlo v posledných rokoch u moderných hybridov kukuríc. U nových typov silážnych hybridov nedochádza počas dozrievania k tak rýchlemu poklesu stráviteľnosti vlákniny, odumieraniu spodných listových poschodí, rastliny vykazujú lepší zdravotný stav a odolnosť voči škodcom. Každopádne platí, že správne načasovanie zberu umožňuje výrazne zvýšiť podiel zrna, teda obsah škrobu v siláži, bez toho, aby tým došlo k významnému zníženiu stráviteľnosti vlákniny.

Akékoľvek stresované (sucho, mráz, krúpy) alebo choré (Fusaria) porasty je nutné čo najrýchlejšie zozbierať.

Dĺžka rezanky

Dĺžka rezanky sa vždy odvíja od sušiny zbieranej hmoty. Platí, že čím je sušina vyššia, tým musí byť rezanka kratšia. Len tak je možné ju dobre utlačiť. Zároveň platí, že všetky zrná musia byť nadrvené.

Silážne aditíva

Pre konzerváciu kukuričných siláží máme v ponuke tri biologické prípravky, tzv. inokulanty. Prvým z nich je homofermentatívny inokulant SILA-BAC® Mais, ktorý je určený predovšetkým do siláží s dostatočným denným odberom. Výhodou tohto inokulantu je, že je možné ho použiť v širokom rozsahu sušiny, teda aj do siláží o vyššej vlhkosti.

Z praktického hľadiska odporúčame použiť inokulant SILA-BAC® Mais Kombi. Jedná sa o kombinovaný prípravok, ktorý je tvorený ako homofermentatívnymi bakteriálnymi kmeňmi, tak aj heterofermentatívnymi kmeňmi Lactobacillus buchneri. Vďaka tomuto zloženiu prípravok podporuje intenzívnu a rýchlu fermentáciu v prvej fáze silážovania, obmedzuje výskyt kvasiniek, klostrídií a plesní. Zaisťuje tak stabilnú a kvalitnú siláž aj v typicky kritických zónach silážnej jamy. Siláže je možné skrmovať už za 7 dní po zasilážovaní.

TOP produktom do kukuričných siláží je inokulant Pioneer® 11CFT. Rýchlym znížením pH stimuluje a skvalitňuje počiatočné fázy kvasného procesu. Znižuje straty sušiny a zvyšuje aeróbnu stabilitu silážnej steny a odobratej siláže. Preukázateľne zvyšuje stráviteľnosť vlákniny (NDF) siláže až o 5 % bodov a tým umožňuje znížiť náklady na dodatočne nakupované jadrové krmivá. Zvyšuje príjem siláže zvieratami a možnosť zaradenia vyššieho podielu kukuričných siláží do kŕmnych dávok.

Utlačenie a zakrytie siláže

Dostatočné utlačenie zbieranej hmoty je jednou z kľúčových podmienok úspešnej fermentácie. Zhutnením navezenej rezanky, maximálnym vytlačením vzduchu a tým vytvorením anaeróbneho prostredia je podmienkou úspešného priebehu mliečneho kvasenia. Je nutné utlačiť každú vrstvu zvlášť a po celý čas naskladňovania jamy.

Výška vrstvy navezenej hmoty by nemala prekročiť 20 - 30 cm. Po ukončení naskladňovania je ešte nutné navezenú hmotu utláčať 1 až 2 hodiny. Na dôkladné utlačenie nadväzuje čo najrýchlejšie a dokonalé zakrytie navezenej a dôkladne utlačenej hmoty nepriepustnou fóliou a jej následné zaťaženie.

Optimálne je jej prekrytie pozostávajúce z dvoch vrstiev, podkladovej a krycej silážnej fólie.

Ako zistiť, kedy je kukurica pripravená na zber?

Klasy kukurice cukrovej sa zberajú vylomením od júla do septembra, no táto zelenina sa dá narýchlo vysiať ešte aj teraz. Správne dozreté klasy sú vtedy, keď zrná prechádzajú z mliečnej do voskovej zrelosti. Spoznáte to tak, že bez väčšej námahy ich stlačíte nechtom, pričom z nich vytečie biela mliečna šťava.

Kukurica je teplomilná zelenina s vysokými nárokmi na vodu, hlavne v čase klíčenia a kvitnutia. Kukurica patrí medzi zeleninu prvej trate. Na jeseň je preto vhodné hriadku vyhnojiť dobre vyzretým maštaľným hnojom. Hĺbka sejby je 5 až 7 cm. Riadky by mali byť vzdialené 70 cm, rastliny v riadku 25 cm. Siať môžete aj do hniezd v spone 60 × 60 cm. Kukuricu cukrovú nesejte blízko iných variet (pukancová, kŕmna, okrasná). Hrozí riziko vzájomného opelenia, zrná stratia sladkosť.

Príčinou rastu dvoch stebiel namiesto jedného môže byť chladné počasie. Ak sú výhonky menšie ako hlavné steblo, nemusíte s nimi robiť nič. Postupne budú v raste zaostávať a kukurica prinesie požadovanú úrodu. Navyše by cez vzniknuté rany mohli do rastlín zbytočne preniknúť výtrusy sneti kukuričnej. Ak sú však tri či štyri výhonky v raste rovnocenné, treba ponechať len jeden.

Rôzne veľkými nádormi (hálkami) na nadzemných častiach kukurice sa prejavuje napadnutie rastlín sneťou kukuričnou. Väčšinou ide o druhotnú infekciu cez iné poranenia. Hálky postupne praskajú a uvoľňujú čierne práškovité výtrusy, preto je dôležité včas ich odstrániť a spáliť.

Najčastejšie sú to húsenice vijačky kukuričnej. Zavŕtavajú sa do stoniek a vyžierajú v nich chodbičky. Poškodzujú tiež klasy a umožňujú ich druhotné napadnutie hubami. Preventívnou ochranou je likvidácia pozberových zvyškov, lebo húsenice prezimujú v stonkách napadnutých rastlín.

Aby ste pochopili, prečo je načasovanie tak kritické, musíte vedieť, čo sa deje vo vnútri kukuričného zrna. Existuje magický moment, ktorý sa nazýva mliečna zrelosť. V tomto štádiu sú zrná plné sladkej, mliečnej šťavy. Je to vrchol sladkosti a jemnosti, na ktorý všetci čakáme.

Tento stav však netrvá večne. Len čo kukurica dosiahne mliečnu zrelosť, okamžite začne premieňať cukry na škrob. Je to prirodzený proces, ktorým si rastlina ukladá energiu do semena, aby mohlo budúci rok vyklíčiť. Pre nás to však znamená, že každým dňom, o ktorý zber premeškáme, sa sladkosť vytráca a nahrádza ju múčnatá, menej výrazná chuť. Rozdiel medzi dokonalou a prezretou kukuricou môžu byť len dva či tri dni.

Ako teda trafiť ten správny moment? Sledujte tieto znaky v správnom poradí, od menej spoľahlivých po ten absolútne rozhodujúci.

Indícia: Tmavé a suché „fúzy“ Kukuričné „fúzy“ (odborne blizny), ktoré trčia z vrchu šúľka, by mali byť tmavohnedé, takmer čierne a na dotyk suché a krehké. Kým sú ešte svetlé, žltkasté alebo vlhké, kukurica určite nie je zrelá.
Indícia: Pevný a oblý šúľok Opatrne, bez odhaľovania, ohmatajte šúľok cez šúpolie. Mal by byť na dotyk pevný a plný, so zreteľne zaoblenými zrnami až po špičku. Ak je špička príliš špicatá alebo mäkká, zrná ešte nedorástli.
Rozhodujúci dôkaz: Test nechtom Toto je ten najspoľahlivejší test, ktorý vám dá definitívnu odpoveď. Opatrne odtiahnite kúsok šúpolia v hornej alebo strednej časti klasu, aby ste odhalili pár radov zrniek. Pevne zatlačte necht palca do jedného zrniečka a sledujte, čo sa stane:

VYSTREKNE MLIEČNOBIELA ŠŤAVA: Bingo! Gratulujeme, trafili ste dokonalú mliečnu zrelosť. Kukurica je na vrchole sladkosti. Okamžite zberajte.
Vytečie číra, vodnatá tekutina: Príliš skoro. Zrná ešte nie sú plne vyvinuté. Opatrne vráťte šúpolie na miesto a počkajte ešte niekoľko dní.
Objaví sa hustá, pastovitá, kašovitá hmota: Príliš neskoro. Cukry sa už premenili na škrob. Kukurica bude jedlá, ale tuhšia a menej sladká.

Čas je váš nepriateľ: Proces premeny cukru na škrob sa nezastaví ani po odtrhnutí klasu. V skutočnosti sa ešte urýchli. Pre najlepší chuťový zážitok by ste mali kukuricu uvariť alebo zamraziť v deň zberu.

Ak kukuricu nemôžete spracovať hneď, odložte ju do chladničky v šúpolí. Nešúpte ju! Šúpolie ju chráni pred vysychaním a chlad spomaľuje premenu cukrov. Takto vydrží deň, maximálne dva.

Uchopte šúľok pevne oboma rukami a prudkým, krútivým pohybom smerom nadol ho odlomte od stonky. Malo by to ísť pomerne ľahko.

tags: #kukurica #na #siláž #zber #termín