Pestovanie kukurice siatej na Východoslovenskej nížine a vplyv poveternostných podmienok

Východoslovenská nížina, úrodná oblasť na východe Slovenska, je významným regiónom pre pestovanie kukurice siatej. Avšak, poveternostné podmienky, najmä extrémne zrážky a povodne, môžu mať významný dopad na úrodu a kvalitu tejto plodiny. Tento článok sa zameriava na analýzu vplyvu poveternostných faktorov na pestovanie kukurice siatej na Východoslovenskej nížine, s dôrazom na rok 2010, ktorý bol poznačený mimoriadnymi zrážkami a záplavami.

Kukurica siata na poli

Vplyv poveternostných faktorov na úrodu poľnohospodárskych plodín v roku 2010

Rok 2010 sa zapísal do histórie slovenského poľnohospodárstva ako jeden z najhorších rokov. Priebeh poveternostných faktorov a ich vplyv na úrodu všetkých poľnohospodárskych plodín, vrátane kukurice siatej, bol charakterizovaný vlhkou a teplou jeseňou, dobrým prezimovaním a nadmerným množstvom vody. Išlo nielen o nasýtenie vodnej kapacity pôdy, ale aj o poškodenie porastov prívalovými dažďami, ľadovcom, povodňami, dlhodobým zaplavením, o komplikovaný zber, o nepozberané porasty a o problematickú kvalitu.

Vplyv poveternostných faktorov na konečnej úrode a jej kvalite jednoznačne dominoval nad ostatnými vplyvmi, ako termín sejby, výživa a ochrana, ktoré v iných rokoch zohrávajú významnú úlohu, spolu s počasím. Extrém v podobe nadmerných zrážok sa prejavil na celom území Slovenska, pričom rozdiel medzi regiónmi bol skôr v tom, či viac nadnormálnych zrážok padlo v máji alebo v júni.

Záplavové oblasti, ako Východoslovenská nížina, boli obzvlášť postihnuté vybrežením vody z riečnych korýt a dlhodobým zaplavením poľnohospodárskej pôdy, čo viedlo k poškodeniu porastov a ovplyvneniu výšky úrody, resp. k nepozberaniu porastu. Celková podmáčaná alebo zaplavená plocha predstavovala asi 300 tis. ha poľnohospodárskej pôdy.

Extrémne zrážky v roku 2010

Výrazný prebytok vody v prírodnom prostredí sa objavil už na jeseň 2009 a počas zimy 2009/2010 a pokračoval najmä v máji a júni. Extrémnosť májových zrážok možno dokumentovať niekoľkými faktami. Na takmer 400 z celkového počtu približne 556 meteorologických staníc boli prekonané rekordy mesačných úhrnov zrážok. Májový rekordný úhrn zrážok dosiahol hodnotu 235 mm, čím prekonal predošlé maximum o celých 70 mm. V niektorých prípadoch presiahli denné úhrny aj hodnotu 100 mm.

K mimoriadnosti situácie prispel aj fakt, že zrážky padali pri priemerne vyšších teplotách. Priemerná mesačná teplota vzduchu bola minimálne o 2 °C vyššia ako zvykne byť pri podobných zrážkových situáciách.

Kukurica siata: Problematické zakladanie porastov a komplikovaný zber

Okrem extrémneho priebehu počasia v mesiacoch máj a jún, extrémy pokračovali aj v letných a jesenných mesiacoch, čo pochopiteľne ovplyvnilo aj plodiny siate neskôr na jar a zberané na jeseň, ako je kukurica siata. Po premenlivom počasí v júli boli výrazne nadnormálne zrážky v auguste hlavne na západnom a strednom Slovensku. V niektorých regiónoch dochádzalo ku vzniku náhlych povodní z intenzívnych zrážok.

Podobný ráz počasia pokračoval aj v septembri, ktorý bol tiež zrážkovo nadnormálny a úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 130 mm, čo predstavuje prebytok až 67 mm. Situácia sa relatívne stabilizovala v mesiaci október, ktorý bol zrážkovo prevažne podnormálny. November bol síce zrážkovo relatívne normálny, napriek tomu priestorový úhrn atmosférických zrážok dosiahol 104 mm. Mesačné úhrny boli veľmi rozdielne a pohybovali sa od 35 mm na najkrajnejšom západe Záhorskej nížiny po 276 mm v oblasti Nízkych Tatier.

Kvôli predchádzajúcej intenzívnej zrážkovej činnosti zostali mnohé porasty jesenných plodín natoľko zamokrené, že sa zo zberom muselo čakať, alebo ich nebolo možné zberať vôbec, resp. ich zber nebol rentabilný. Z hľadiska teplôt bol mesiac august na juhozápadnom Slovensku teplotne normálny, na strednom Slovensku prevažne normálny ale s väčšími odchýlkami a na severnom a východnom Slovensku bol prevažne silne nadnormálny. September bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, miestami podnormálny, október bol teplotne podnormálny, studený, miestami až veľmi studený a to na väčšine územia Slovenska. November bol na väčšine územia teplotne silne až mimoriadne nadnormálny.

V novembri sa ešte kukurica na zrno na viacerých miestach zberala a napokon daždivé počasie v kombinácii s prvým snehom komplikovalo zber kukurice na zrno ešte aj v mesiaci december.

Výmera a úroda kukurice na zrno v roku 2010

Kukurica na zrno bola zberaná z plochy 166 585 ha. K 20.5.2010 bola evidovaná plocha kukurice na zrno dokonca 178,8 tis. ha. Rozdiel, ktorý medzi touto plochou a plochou zberanou predstavuje 12 277 ha (6,8%), nemusel byť zapríčinený iba počasím (presuny medzi kukuricou na zrno a na siláž). O jeho prevažnom vplyve však svedčí napr. vysoké rozdiely medzi evidovanými a zberanými plochami v najviac vodou postihnutom Košickom kraji, ktoré tu dosiahli 21 %. Najvyššie zastúpenie kukurice na zrno na ornej pôde tradične vykazuje Trnavský a Nitriansky kraj. Z dlhodobého hľadiska sa potvrdil trend nárastu výmery kukurice na zrno na Slovensku.

Priemerná úroda kukurice na zrno v r. 2010 bola 5,53 t/ha, čo je na úrovni priemeru za ostatných 10 rokov (5,74 t/ha), ale menej oproti dvom predchádzajúcim rokom (6,85 a 8,17 t/ha). Tak ako pri ďalších plodinách, na nižšej priemernej úrode mal najväčší podiel povodňami najviac postihnutý Košický kraj, predovšetkým jeho súčasť - Východoslovenská nížina.

Zber kukurice

tags: #kukurica #siata #pestovanie #Východoslovenská #nížina #podmienky

Populárne príspevky:

• Jednoduché recepty na torty
• Kyslá kapusta: tradičné recepty
• Bravčové mäso – kompletný sprievodca
• Originálne darčeky
• Recept na zapekanú brokolicu