Kultúra slova: Hranolky a história slovenčiny
Kultúra slova predstavuje rozsiahlu tému, ktorá zahŕňa úroveň, prestíž a úctu k jazyku v radoch jeho používateľov. Ak by sme mali hodnotiť úroveň spisovného jazyka na všetkých stupňoch a typoch škôl i v širokej verejnosti, mohli by sme vyjadriť značnú spokojnosť. No nemožno vysloviť spokojnosť s jazykovou kultúrou, ktorá sa realizuje v spisovnom jazyku, resp. ktorá by mala byť realizovaná v spisovnej slovenčine.
Spisovná slovenčina je forma národného jazyka, ktorej sa venuje veľká pozornosť. Je to najlepšie preskúmaná forma národného jazyka, predovšetkým jej norma, t. j. záväzné pravidlá. Tieto pravidlá nie vždy rešpektujú používatelia, čo vedie k diskusii o norme a kodifikácii. Jazykovedci často upozorňujú na nedodržiavanie normy a odporúčajú, ako by sa mala rešpektovať.
Jazyková kultúra je ovplyvňovaná rôznymi faktormi, vrátane vplyvu cudzích jazykov, najmä anglicizmov a amerikanizmov. Hoci všeobecne nebráni preberaniu slov z iných jazykov, nemôže byť nekritické. Je dôležité, aby cudzie slová a výrazy boli zrozumiteľné a aby nenahrádzali domáce ekvivalenty, ktoré by boli zložitejšie. Príkladom sú slová ako "headline" namiesto titulok, "comeback" namiesto návrat, alebo "workshop" namiesto dielňa.
Čo vlastne je kultúra slova a aké je jej postavenie v spoločnosti? Kultúra slova úzko súvisí s jazykovou kultúrou a kultúrou vyjadrovania. Znamená to, že nestačí vedieť jazyk, ale je potrebné vedieť ho aj dobre používať v akejkoľvek komunikačnej situácii.
Ukážkou toho, ako sa jazyk vyvíja, je aj slovo "hranolky". F. Kočiš upozorňuje, že mládež bežne namiesto slova hranolčeky používa slovo hranolky, čo vidí ako signál zvulgárňovania životného štýlu.
Hranolky, obľúbené jedlo, ktoré inšpirovalo jazykovú diskusiu
Slovo Hranol a jeho odvodeniny
Slovo hranol má v slovenčine zdrobňovací význam, ktorý vzbudil pozornosť už dávnejšie. Podobný charakter majú aj slová s príponou ‐ek, resp. ako pár. Slovo hranolok má pôvod v slove roh, ktoré malo pôvodne podobu malého rohu, rožtek. Neskôr sa začalo používať na označenie upravenej potraviny takéhoto tvaru.
Pri tvorení zdrobnenín v slovenčine existujú určité pravidlá a výnimky. Napríklad, pri prípone ‐ček platí najmenej obmedzení (napr. vŕštek, noštek). Zložitejšia je situácia pri slovotvornej prípone ‐ok, kde sa nepripúšťajú podoby s vkladným ‐í, resp. s variantmi prípon ‐ok, ‐ek. J. Horecký (1959) podrobne analyzoval prípony ‐ok, ‐ek a ‐ček.
Príklady zdrobnenín:
- vŕšok - vŕšček
- nos - noštek
- chlapec - chlapček
- stroj - strojček
- motor - motorček
- mlyn - mlynček
- strom - stromček
V prípade prípony ‐ek ide o striedanie ‐ec/‐ček, napr. stĺpec - stĺpček. Pri príponách ‐í/‐ik, resp. ‐o/‐ík sa tvoria zdrobneniny ako somárik, kocúrik, zajačik, orlík, koník.
Tabuľka prípon zdrobnenín
| Prípona | Príklad |
|---|---|
| -ček | vŕšček, noštek |
| -ík | somárik, kocúrik |
| -ok | hranolok |
Ľudovít Štúr a kultúra slova
Je dôležité si pripomenúť, prečo je Ľudovít Štúr takouto osobnosťou pre nás dnes naozaj. On a jeho generácia vytýčili za svoj životný cieľ uzákoniť a do života uviesť nový spisovný jazyk. V pamätnom roku 1843 padlo prvé veľké rozhodnutie. V tom čase už mali svoj spisovný jazyk - bernolákovčinu, no Štúr sa rozhodol pre nový jazyk, ktorý sa mal stať pilierom národa. Budovanie tohto piliera si vyžiadalo odriekanie. Upevňovaniu slovenčiny mali pomáhať aj noviny a časopisy. Básne a verše mali preukázať životaschopnosť a krásu nového jazyka.
Čoskoro po 14. 9. 1843 sa rýchlo rozmnožovali podporovateľov slovenčiny. Nad Tatrou sa blýska, dielo bratislavských štúrovcov, sa stalo symbolom slovenčiny. Mnohí sa usilovali zmiesť ju zo stola života, no slovenčina vyšla víťazne zo všetkých príkorí.
Skloňovanie zemepisných názvov
Pri skloňovaní zemepisných názvov sa uplatňujú isté všeobecné zásady. Rozhoduje zakončenie zemepisného názvu, podľa ktorého sa zaraďuje ku skloňovaciemu vzoru. Napríklad, názvy obcí zakončené na spoluhlásku sa zaraďujú ku skloňovaciemu vzoru dub, napr. Martin - s Martinom. Názvy zakončené na ‐a sa skloňujú podľa vzoru žena, napr. Kuba - s Kubou.
Niektoré zemepisné názvy sa v slovenčine skloňujú inak ako v češtine. Napríklad názov Bregenz [vysl. bregenc] sa neskloňuje, zatiaľ čo v češtine sa skloňuje. Slovník slovenského jazyka 6 v časti Zemepisné názvy (1968, s. 642-643) uvádza, že cudzie zemepisné názvy sa niekedy aj skloňujú.
Mapa Slovenska s vyznačením niektorých lokalít
Dialógy a konverzácia v jazykovej kultúre
Pre zachytenie skutočných, živých dialógov je dôležité používať prostriedky, ktoré sú typické pre hovorovú reč. Najnápadnejším prvkom je častica ná, ktorá sa používa v rôznych kontextoch. Ďalšou výraznou črtou konverzácie sú oslovenia, ktoré môžu byť rôzneho typu, napr. ribinko moja zu̯atá, zu̯átenko moje. Š. Moravčík uvádza množstvo takýchto oslovení: Ustrašenec! Grambloš! Makotras!
Jazyková kultúra sa prejavuje aj v syntaxi a štylistike. Dôležité je, aby veta bola správne utvorená a aby zodpovedala komunikačnej situácii. Porušenie slohovej normy môže viesť k tomu, že prejav nebude zrozumiteľný alebo bude pôsobiť rušivo.
tags: #kultúra #slova #hranolky #história
