Objavte krásy Chorvátska: Podnebie, história a praktické informácie pre cestovateľov

Chorvátsko, krajina s bohatou históriou a krásnou prírodou, je obľúbenou destináciou pre turistov z celého sveta. Vďaka svojej polohe a kultúrnemu dedičstvu ponúka rozmanité zážitky pre každého návštevníka. Odporúčame Vám si tieto praktické informácie vytlačiť a zobrať so sebou na cestu.

Základné informácie o Chorvátsku

• Rozloha: 56542 km2
• Hlavné mesto: Záhreb
• Úradný jazyk: chorvátčina
• Mena: kuna
• Časové pásmo: GMT +1 h

Zaujímavé miesta

Chorvátsko ponúka množstvo zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu. Medzi najznámejšie patria:

Národný park Plitvické jazerá

Najznámejší a najnavštevovanejší národný park v celom Chorvátsku. Patrí ako jediný útvar v Chorvátsku medzi najcennejšie prírodné hodnoty vo svetovom meradle UNESCO. Chránia sa estetické a vedecké hodnoty mimoriadneho krasového celku - sústavy 16 terasovitých jazier, bohatstva krasových javov, výnimočná vegetácia s množstvom endemitov i bohatá fauna (medvede, vlci a ďalší). Rozloha cca 295 km2.

Národný park Kornatské ostrovy

Rozloha cca 234 km2, z toho 3/5 more, 2/5 ostrovy. Zahŕňa 109 ostrovov, ostrovčekov a útesov. Chráni sa nedotknutá príroda, neporušenosť podmorského sveta, bohatstvo rýb a ostatnej morskej fauny, jedinečný labyrint vápencových a kriedových ostrovov a mora okolo nich. Tiež sa chránia rekreačné hodnoty oblasti. Väčšia časť národného parku je po mori dobre prístupná. Časť je vyhradená len vedeckým účelom.

Kultúrne a historické pamiatky

Chorvátsko, vďaka búrlivým historickým udalostiam a prepletaniu vplyvov rôznych kultúr, oplýva množstvom kultúrnohistorických pamätníkov zo všetkých období. Jej prímorskú časť charakterizuje vplyv stredozemnej kultúry, mnohé pamätníky z antického, rímskeho a obdobia raného stredoveku, románske sakrálne dedičstvo, ako aj celý rad zachovaných charakteristických stredozemných urbánnych celkov. Kontinentálna časť Chorvátska je časťou stredoeurópskeho kultúrneho kruhu a vyniká mnohými predhistorickými nálezmi svetového významu, starými zrúcaninami hradov, pevnosťami a zámkami, kultúrnymi pamätníkmi z neskorého stredoveku a z novoveku a barokovou architektúrou.

Medzi ďalšie významné miesta patria:

• BELEC - Kostol sv. Márie Snežnej zo 17. - 18. storočia s cenným barokovým zariadením.
• DUBROVNÍK - jeden z najzachovalejších stredovekých opevnených hradov v Stredozemí. Staré mesto je súčasťou svetového dedičstva UNESCO-a.
• DAKOVO - monumentálna katedrála biskupa J. J. Strossmayera z 19. storočia.
• HLEBINE - dedina pri Koprivnici, kolíska chorvátskeho naivného umenia.
• HVAR - zachovaný dejinný celok z 15. storočia, obohnaný hradbami, najstaršie mestské divadlo v Európe z roku 1612.
• KNIN - stredoveká pevnosť nad mestom, okolie je jedným z najbohatších archeologických nálezísk raného stredoveku v Chorvátsku.
• KRAPINA - paleontologická lokalita Hušnjakovo, jedno z najvýznamnejších nálezísk neandertálca vo svete.
• LEPOGLAVA - komplex pavlínskeho kláštora s Kostolom sv. Márie, v ktorom bola založená prvá vyššia škola v Chorvátsku.
• MARIJA BISTRICA - hlavné chorvátske pútnické stredisko s votívnym kostolom svätej Márie.
• MOTUVUN - malebné stredoveké mestečko - múzeum na vrcholci kopca.
• NIN - starochorvátske kostolíky sv. Kríža a sv. Mikuláša z 11. storočia.
• OSIJEK - historické ubánne jadro Tvrdza (Tvrďa) s radom cenných budov z 18. a 19. storočia.
• OSOR na Crese - historické mestečko s antickými a stredovekými budovami a zachovanými hradbami.
• OTAVICE pri Drniši v Dalmatínskej zagore - mauzóleum rodiny Meštrovičovcov.
• PAG - zachovaný urbánny celok plánovite vybudovaného mesta z 15. storočia.
• POREČ - historický urbánny celok, Eufrasiova bazilika zo 6. storočia, jeden z najdôležitejších ranobyzantských pamätníkov v Stredozemí, súčasť Svetového dedičstva UNESCO-a.
• PULA - rímsky amfiteáter z 1. storočia, čo do veľkosti tretí na svete a rímska Zlatá brána, navrhnuté na zaradenie do Listiny svetového dedičstva UNESCO-a.
• RIJEKA - kaštieľ na Trsate a posvätné miesto sv. Márie Loretskej.
• ROVINJ - historický urbánny celok s Kostolom sv. Eufémia z 18. storočia.
• SOLIN - archeologická lokalita so zvyškami veľkého rímskeho mesta Salonae a viacero ranokresťanských pamätníkov.
• SPLIT - historické jadro s antickým Diokleciánovým palácom je jedným z najdôležitejších zachovaných neskorých rímskych pamätníkov a súčasťou svetového dedičstva UNESCO-a.
• ŠIBENIK - historický urbánny celok s významnou renesančnou katedrálou sv. Jakuba.
• TRAKOŠČAN - romantický zámok nad rovnomenným jazerom.
• TROGIR - historické mesto na ostrovčeku s katedrálou z 13. storočia s chýrnym portálom majstra Radovana, súčasť svetového dedičstva UNESCO-a.
• VARAŽDIN - dobre zachovaný barokový urbánny celok, viacero hodnotných palácov, kostolov a kláštorov, monumentálne Staré mesto a mestský cintorín z 19. storočia známy svojou jedinečnou hortikultúrou.
• VELIKI TABOR - v Chorvátskom záhorí zo 16. storočia je najzachovalejšou renesančnou pevnosťou Chorvátska.
• VUKOVAR - predhistorické archeologické nálezisko Vučedol je jedným z najvýznamnejších neolitických nálezísk v Európe.
• ZADAR - historický urbánny celok so zachovanými hradbami, viacero antických a raných stredovekých pamätníkov.
• ZÁHREB - historický urbánny celok stredovekého Horného mesta a Kaptola, záhrebská katedrála je najvýznamnejšou v krajine.

Podnebie

Chorvátsko sa vyznačuje troma podnebnými pásmami; vo vnútrozemí prevláda mierne tepla klíma, a na najviššich vrchoch snežná lesná klíma, podnebie kontinentálneho, čiastočne i horského rázu, zatiaľ čo pozdĺž jadranského pobrežia vládne príjemné stredozemné podnebie s veľkým počtom slnečných dní; suché a horúce letá, mierne a vlhké zimy.

• Priemerná teplota vo vnútrozemí krajiny: v januári -2 do 0°C, a niečo nižšia na najvačšiich nadmorských výškach, v auguste okolo 20 °C, a około 12 °C na najvyšších vrchoch.
• Priemerná teplota na pobreži: január 5 až 9 °C, august 22 až 25 °C.
• Teplota mora v zime je 12 °C, a v lete približne 25 °C.

História

Chorvátsko, vďaka búrlivým historickým udalostiam a prepletaniu vplyvov rôznych kultúr, oplýva množstvom kultúrnohistorických pamätníkov zo všetkých období. Jej prímorskú časť charakterizuje vplyv stredozemnej kultúry, mnohé pamätníky z antického, rímskeho a obdobia raného stredoveku, románske sakrálne dedičstvo, ako aj celý rad zachovaných charakteristických stredozemných urbánnych celkov. Kontinentálna časť Chorvátska je časťou stredoeurópskeho kultúrneho kruhu a vyniká mnohými predhistorickými nálezmi svetového významu, starými zrúcaninami hradov, pevnosťami a zámkami, kultúrnymi pamätníkmi z neskorého stredoveku a z novoveku a barokovou architektúrou.

Štátne sviatky

• 1. január: Nový rok
• 6. január: Traja králi
• pohyblivý sviatok: Veľká noc, zahrňuje Veľkonočný pondelok
• 1. máj: Sviatok práce
• pohyblivý sviatok: Sviatok Božieho tela
• 22. júna: Deň boja proti fašizmu
• 25. júna: Deň Štátnosti
• 5. augusta: Deň víťazstva a vďakyvzdania
• 15. augusta: Nanebovzatie Panny Márie
• 8. október: Deň nezávislosti
• 1. november: Všetkých svätých
• 25. a 26. december: Vianoce

Praktické informácie

Dôležité telefónne čísla

• Polícia: 92 (112)
• Prvá pomoc: 94 (112)
• Požiarnici: 93 (112)
• Poskytnutie pomoci na cestách: 987
• Všeobecné informácie: 981
• Informácie o miestnych a medzimestských telefónnych číslach: 988

Jedlá a nápoje

Medzi najtypickejšie špeciality studenej kuchyne patrí známy dalmatínsky alebo istrijský pršut. Ide o sušenú bravčovú šunku, obdobu talianskeho prosciutta, ktoré sa konzumuje nakrájané na tenké plátky.

Stojí za to vyskúšať aj syr vyrábaný na ostrove Pag, slavónsku klobásku kulen, vynikajúce samoborské či záhorské cesnakové klobásy alebo čerstvý tvaroh s kyslou smotanou. Ponuka hlavných jedál závisí od lokality a podnebia. V Dalmácii, Prímorí (severná časť Jadranského pobrežia), na ostrovoch a v Istrii patria medzi hlavné jedlá predovšetkým pokrmy z rýb a z plodov mora. Napríklad morské čierne rizoto s kúskami sépie. Ak dávate prednosť mäsu z pevniny, skúste hoci dalmatínsku „pašticadu“ (pochúťka z hovädzieho) alebo varenú jahňacinu. Vegetariáni ocenia zeleninový prívarok - "maneštru".

V kontinentálnej časti Chorvátska je výber mäsitých pokrmov vskutku bohatý a za rázovité špeciality sa považujú morka s „mlincami" (podobné lokšiam), pečená jahňacina, pečené mladé prasiatko, „štrukle" (malé slané tvarohové záviny) varené alebo pečené. Zo sladkých pokrmov boduje najmä orechový, makový či tvarohový závin alebo záviny plnené rôznymi druhmi ovocia.

Tradícia pestovania viniča a výroby lahodných značkových vín, ktorou sa zaoberajú chorvátski vinohradníci - či už ide o kontinentálnu časť Chorvátska, Prímorie alebo Dalmáciu trvá nepretržite už niekoľko storočí. Známymi a uznávanými druhmi chorvátskych vín, ktoré sa pestujú na jadranskom pobreží a na ostrovoch, sú najmä červené vína - teran, merlot, kabernet, opolo, plavac, dingač, postup, ale skúsiť sa oplatí i biele vína - malvazija, pošip, pinot, kujundžuša, žlahtina, muškát. V kontinentálnej časti je zastúpený rizling, graševina, burgundské, tramín. Z liehovín sú známe pálenky rakija, šljivovica, travarica, lozovača a z dezertných alkoholických nápojov prošek a maraschino.

Zdravie

Občania Slovenskej republiky ako občania EU majú v Chorvátsku nárok na nutnú a neodkladnú zdravotnícku starostlivosť, ktorá bude preplatená domácou zdravotnou poisťovňou. Pričom je nutné vycestovať s Európskou kartou zdravotného poistenia.

Nemocnice a polikliniky sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách, v menších mestách sú lekárske ambulancie. Lekárne sú takmer v každom menšom meste. Konzulárne oddelenie Veľvyslanectva SR v Záhrebe odporúča všetkým turistom, ktorí cestujú do Chorvátska, aby sa poistili pred cestou do zahraničia v poisťovacích spoločnostiach na území Slovenskej republiky pre prípad ochorenia, úrazu a smrti.

V prípade vyhľadania zdravotnej pomoci sa za všetky zdravotnícke služby platí priamo v zdravotníckom zariadení. Nepoistení slovenskí občania, ktorým sa stal úraz alebo ochoreli v Chorvátsku, si prepravu chorého alebo zraneného na územie Slovenskej republiky zabezpečovali z vlastných finančných prostriedkov. V prípade, že je pacient poistený, tieto náklady a administratívu spojenú s prevozom do Slovenskej republiky, alebo prepustením z nemocnice znáša a zabezpečuje príslušná poisťovňa v Slovenskej republike. Chorvátsko je krajinou, kde nie je potrebné špeciálne očkovanie.

Nárok na zdravotnú starostlivosť na základe medzinárodnej zmluvy môžete v Chorvátsku uplatniť len u zmluvných lekárov Chorvátskeho ústavu zdravotného poistenia, ktorých je asi 90 % všetkých lekárov. Pri návšteve ordinácie počítajte tak ako u našich lekárov so spoluúčasťou, a to zhruba vo výške 10 HRK za každý úkon (vyšetrenie, doporučenie liečby, recept).

V Chorvátsku na vás nečíha príliš zdravotných rizík. Avšak niektoré základné zásady je dobré dodržovať. Najdôležitejšia je dostatočná ochrana pred slnkom, inak vám hrozí úpal. V takýchto prípadoch je vždy potrebné zaistiť ochladenie organizmu odpočinkom v chlade a hlavne doplnenie chýbajúcich tekutín. Pokrývka hlavy a slnečné okuliare by mali byť samozrejmosťou.

Občasným zdravotným problémom pri ceste do Chorvátska bývajú črevné potiaže, ktoré sú však väčšinou spôsobené len zmenou stravy. Určité riziko taktiež môžu predstavovať ostrejšie kamene v mori alebo najrôznejšie živočíchy, ako sú napríklad morský ježkovia, ktorí sa v niektorých oblastiach vyskytujú. Pri zranení morským ježkom je potrebné z rany odstrániť úlomky tŕňov a potom zasiahnuté miesto ošetriť bežným antiseptikom. Najlepšie je však i v tomto prípade prevencia tzn. vhodná obuv do vody.

Pri prechádzkach do vnútrozemia dávajte zvýšenú pozornosť kvôli hadom, z ktorých niektorí môžu byť jedovatí. Dostatočnú ochranu by však i v tomto prípade mala byť dobrá obuv a štipka opatrnosti.

Automobilová doprava

• Maximálna povolená rýchlosť:
  • V obci: 50 km/h
  • Mimo obce: 90 km/h
  • Rýchlostné cesty: 110 km/h
  • Diaľnice: 130 km/h
• Limit alkoholu: 0,05 % (nad 24 rokov)
• Celodenné svietenie: áno
• Reflexné vesty: áno
• Autosedačky: áno
• Zelená karta: nie

Cesta k Jadranskému moru je z roka na rok jednoduchšia, a to nielen vďaka novým diaľniciam, ale stále kvalitnejšiemu dopravnému značeniu, lepšej internetovej navigácii a zjednocovaniu predpisov v Európe. Priemerný vodič nebude mať problém potrafiť cez Maďarsko alebo Rakúsko do Chorvátska a následne k moru. Všetky služby sú dostupné na každom kroku.

Niektoré mýtnice (diaľničné vjazdy a výjazdy) bývajú v piatok a sobotu preplnené, a preto sa tam dlhšie čaká. Vodiči by si mali dopredu pripraviť peniaze a tiež rátať s možným zdržaním. S toaletami na mýte býva problém, preto odporúčame nenechávať si jej návštevu až po prejdení mýta. Situáciu na jednom z naj­problematickejších miest, na platidle v Záhrebe môžete sledovať cez internetovú webkameru, a tak v predstihu zistiť, ktoré dni a časy prejazdu sú najhoršie.

Našťastie, za platidlom vyrástla nová čerpacia stanica s príslušenstvom, kde sa dá zregenerovať po únavnom čakaní. Pri platení za použitú diaľnicu sa zobrazí suma v kunách aj eurách, výhodnejšie je však platiť kunami alebo bankomatovou kartou. Správca diaľnice Záhreb - Šestanovac akceptuje karty AMERICAN EXPRESS, DINERS, MASTER CARD, MAESTRO a VISA.

Chorváti však požadujú v aute jednu reflexnú vestu, ktorú musí mať vodič alebo obsluhujúca osoba oblečenú na ceste v prípade poruchy vozidla. Polícia sleduje oblečenie vesty podobne prísne ako v Rakúsku. Mať ju v aute nestačí.

Prúdy turistov zo všetkých používaných smerov a ciest sa stretávajú v Záhrebe, kde spoločne vstupujú na diaľnicu na mýte Lučko. Najhoršie bývajú prelomové termíny - piatok, sobota, prípadne streda. Stav na platidlách sleduje webová kamera na stránke chorvátskych diaľnic www.hac.hr.

Problémy v dopravnej špičke bývajú aj pri tuneloch Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré sú vybudované iba v polovičnom profile a jeden tubus funguje obojsmerne. Chorváti priebežne zme­nili stratégiu budovania diaľnic a výstavbu druhých rúr zrýchlili.

Diaľničné poplatky (mýta):

Pokuty:

Ceny

Ceny potravín v Chorvátsku a na Slovensku sú už takmer identické, preto sa neoplatí a nesmie voziť so sebou kompletnú stravu na celý pobyt.

Orientačné ceny:

• Bežné jedlo v reštaurácii: 50 kún
• Voda (1 liter): 4-5 kún
• Pivo (0,5 litra): 10-15 kún
• Víno (0,2 litra): 25 kún
• Cola (0,33 litru): 10-12 kún
• Tenis (1 hodina): od 35 kún
• Taxi (1 km): 6 kún
• Auto (1 týždeň): 380 kún

Na rozdiel od minulosti môžu teraz turisti doviezť do Chorvátska až 10 kg vlastných potravín. Chorvátsko sa tak usiluje zastaviť pokles prílivu turistov.

Slovník

• Áno - Da
• Nie - Ne
• Čo - Što
• Prosím - Molim
• Ďakujem - Hvala
• Nerozumiem - Ne razumiem
• Dobrý deň - Dobro dan
• Dobré ráno - Dobro jutro
• Dobrý večer - Dobro večer
• Dovidenia - Dovidenja
• Dobrú noc - Laku noć

Číslovky

• Jeden - Jedan
• Dva - Dva
• Tri - Tri
• Štyři - Četiri
• Päť - Pet
• Šesť - Šest
• Sedem - Sedam
• Osem - Osam
• Deväť - Devet
• Desať - Deset
• Dvadsať - Dvadeset
• Tridsať - Trideset
• Päťdesiat - Pedeset
• Sto - Sto
• Tisíc - Tisuča

Veríme, že Vám tieto informácie pomôžu pri plánovaní Vašej cesty do Chorvátska a že si užijete nezabudnuteľnú dovolenku!

tags: #kura #v #rozpravke #miestami #oblacno #analyza

Populárne príspevky:

• Slovenské bio krmivo pre mačky
• Jedálny lístok Camino Ružomberok
• Recepty, ktoré milujem
• Roľnícke zemiaky: Inšpirácie
• Inšpirácie na obedy