Škodcovia a choroby koreňovej zeleniny: Ako chrániť svoju úrodu mrkvy
Mrkva, obľúbená a bežná koreňová zelenina, je dvojročná rastlina s vretenovitým, jasnočerveným koreňom, ktorý obsahuje farbivo karotén. Hoci je mrkva obľúbenou pochúťkou pre ľudí, ale aj pre zajace, existuje množstvo škodcov a chorôb, ktoré môžu vážne ohroziť jej úrodu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o najčastejších škodcoch a chorobách mrkvy, ako aj o možnostiach ochrany, s dôrazom na ekologické metódy.
Pestovanie mrkvy
Mrkva je chladnomilná rastlina, ktorej sa najlepšie darí pri teplote okolo 16°C. Najlepšie jej vyhovujú stredne ťažké, hlboko spracované pôdy na slnečnom stanovisku. Pestuje sa na otvorenej ploche, kde je dôležité dôkladne pripraviť pôdu pred výsevom. Do pôdy je vhodné zapracovať kompost ako zdroj živín. Kamenisté, premočené a pôdy prehnojené dusíkom sú pre mrkvu nevyhovujúce, pretože spôsobujú rozštiepenie a hnitie koreňa.
Mrkvu vysievame od polovice apríla do riadkov vzdialených od seba 15 cm a do hĺbky cca 1 cm. Pri hustom výseve je nutné mrkvu pretrhať, aby vyrástla väčšia a kvalitnejšia. Karotky pestované pre skorú úrodu zberáme hneď, len čo korene dosiahnu konzumnú veľkosť a sú dobre vyfarbené. Zber sa začína približne v prvej polovici júna. Na uskladnenie sa hodia neskoršie odrody, ktoré zbierame tesne pred mrazmi.
Mrkvu necháme ležať na hriadke na slnku, aby hnilobné baktérie hynuli. Vňať zrežeme vo výške cca 10 cm. Korene od hliny nečistíme, aby sme predišli hubovým chorobám. Skladujeme pri teplote 1°C a vysokej vzdušnej vlhkosti 95%. Mrkva raší pri teplote 2°C.
Škodcovia mrkvy
Sladká mrkva nie je lákadlom len pre nás. Existuje množstvo škodcov, ktorí milujú túto farebnú koreňovú zeleninu a dokážu spôsobiť značné škody na úrode. Medzi najčastejších škodcov mrkvy patria:
Vošky (Aphidoidea)
Vošiek je mnoho druhov a sú schopné vyciciavať všetko od ovocných plodín, cez zeleninové plodiny až po okrasné rastliny. Všimnete si ich na jemnej vňati mrkvy - spôsobujú kučeravosť listov a tvoria lepkavú medovicu, na ktorej neraz rastie pleseň. Preventívne opatrenia spočívajú v odstraňovaní pozberových zvyškov. Voška mrkvová (Semiaphis dauci F.) spôsobuje škody hlavne v suchých ročníkoch. Listy, najmä „srdiečkové“ a mladé, sú veľmi zvráskavené, skrútené a znetvorené. Silnejšie poškodené rastliny prestávajú rásť a často hynú. Na jar sa tam liahnu bezkrídle vošky. Voška prezimuje vajíčkami na rastlinných zvyškoch. V priebehu roka sa vyvíja niekoľko generácií vošiek. V ďalších generáciách sa objavujú krídlaté samičky, ktoré preletujú v porastoch.
Pochmurnatka mrkvová (Psila rosae)
Pochmurnatka vyzerá ako štyri až päť milimetrov dlhá, tmavo sfarbená, žltonohá mucha. Výskyt spoznáte podľa znetvoreného koreňa mrkvy. Mladé rastliny odumierajú. Toto je najčastejší škodca koreňovej zeleniny a dokáže urobiť skutočne rozsiahle škody. Neskôr vstupujú do samotného koreňa mrkvy a vytvárajú na povrchu koreňov hrdzavočervené chodbičky, hlavne na dolnej tretine koreňa. Na spodných dvoch tretinách koreňov zanechávajú povrchové jazvy. Mimoriadne aktívny je v skleníkoch. Staršie rastliny petržlenu a zeleru reagujú žltočerveným sfarbením listov a spomalením rastu. Larvy prezimujú v napadnutých koreňoch a v pôde. Pochmurnatka má počas vegetácie dve generácie. Ochrana spočíva v zabezpečení priestorovej izolácie a dodržiavaní osevného postupu.
Drôtovce (larvy Kováčikov)
Kým škodlivosť dospelých chrobákov kováčika lesklého (Corymbites aeneus L.) a kováčika sivého (Lacon murinus L.) je zanedbateľná, ich larvy - drôtovce - dokážu urobiť poriadnu paseku. Sú biele až hnedé a veľmi štíhle, s tvrdým kĺbovým telom. Živia sa podzemnými časťami rastlín, vrátane koreňov a semien. Určite nevysádzajte novú mrkvu na miesto, kde ste už mrkvu pestovali alebo mali problém so škodcom. Ak chcete zistiť, či sú vo vašej záhrade problémom drôtovce, prekrojte zemiak na polovicu, napichnete ho na palicu a zahrabete do zeme, pričom časť palice necháte odkrytú, aby ste ju mohli znova nájsť.
Škodia na podzemných častiach rastlín, ničia klíčky vzchádzajúcich hostiteľských rastlín. Najväčšie škody spôsobujú na jar a na jeseň. Chrobáky majú pretiahnuté štíhle telo. Krovky pokrývajú celé bruško. Sfarbenie je prevažne čierne, hnedé, žlté alebo červené, niekedy kovovo tmavé. Larvy majú dlhý valcovitý tvar tela so sklerotizovanou kutikulou a nazývajú sa „drôtovce“. Hostiteľskými rastlinami sú takmer všetky zeleniny, s výnimkou cibule, a taktiež poľné plodiny. Ochrana proti nim je len v podobe snahy o starostlivosť o pôdu jarným aj pred-zimným kyprením. Larvy žijú hlavne vo vlhkej pôde, s postupným zasychaním pôdy zaliezajú hlbšie do vlhkejších vrstiev pôdy. Kováčiky prezimujú v štádiu imág alebo lariev. Larvy žijú v pôde veľmi dlho a veľmi sa nevzďaľujú od miesta, kde sa vyliahli. Prezimujúce chrobáky sa na jar objavujú na poliach a lúkach. Keď ste už mali v minulosti problém s drôtovcami, je mimoriadne dôležité striedanie plodín.
Méra mrkvová (Trioza viridula)
Méra mrkvová (Trioza viridula) pri silnom napadnutí dokáže zničiť celú rastlinu. Všimnete si ju kvôli skučeravenej vňati. Zostáva síce zelená, ale kvôli cicaniu rastlinných štiav a vylučovaniu toxických látok sa stáča. Rastliny prestávajú rásť a korene zostávajú tenké, prakticky nepoužiteľné. Je to veľmi malý hmyz, 1,7 až 2 milimetre dlhý, svetlozelenej farby, podobný voškám. Nohy umožňujú skákavý pohyb, antény sú nitkovité, krídla má méra priehľadné. Dospelý hmyz zimuje v ihličnatých lesoch. Na jar voš žerie ihličie a neskôr, keď sa objavia jej prvé pravé listy, letí na mrkvu. Samičky kladú vajíčka na listy, pripevňujú ich k okraju listovej čepele, stopky alebo k stonke. Larvy sa objavia asi po 20 dňoch a prilepia sa na listy. Obdobie vývoja lariev je 30 dní.
Háďatko koreňové (Meloidogyne spp.)
Háďatko koreňové robí najväčšie škody na porastoch koreňovej zeleniny, ale napáda aj iné druhy zelenín. Na bočných korienkoch sa tvoria milimeter veľké nádory. Mrkva je v ohniskách výskytu znetvorená (rozvetvená, skrátená). Mimoriadne veľké škody robí v skleníkoch. Najvhodnejšie na rozmnožovanie sú teplé piesčité a rašelinové pôdy. Škodca sa vyskytuje lokálne. Osevný postup - škodca nenapáda obilniny.
Korene môžu byť zdeformované aj v dôsledku pestovania koreňovej zeleniny na ťažkých a utužených pôdach, s nedostatkom kyslíka. V rámci preventívnej ochrany je potrebné dodržať časový odstup v pestovaní hostiteľských rastlín. Na záhony, na ktorých sa háďatko koreňové vyskytuje je vhodné zaradiť plodiny, ktoré nie sú háďatkom napádané (napr. kukuricu). Počas vegetácie je potrebné kontrolovať porasty a robiť negatívne výbery, t.j. Chemická ochrana je povolená len na ošetrenie pôdneho substrátu v skleníkoch. Koreňový systém napadnutých rastlín je zakrpatený a sú na ňom viditeľné rôzne veľké hrčky, ktoré nazývame hálky. Hálky dosahujú veľkosť od niekoľko mm do niekoľko cm a sú výsledkom bujnenia buniek vplyvom toxických výlučkov háďatka. Kolovité korene zostávajú krátke a sú rôzne deformované. Háďatko koreňové má široký okruh hostiteľských rastlín, okrem koreňovej zeleniny napáda uhorky, šalát, papriku, kapustovú zeleninu a rôzne druhy okrasných rastlín. Larvy prenikajú do tenkých korienkov pomocou aktívnych ústnych bodcov a vplyvom toxických výlučkov dochádza k tvorbe hálok. Háďatko koreňové je endoparazit, čo znamená, že svoj vývoj prekonáva vo vnútri rastlinných pletív. Háďatko koreňové je teplomilný druh, ktorý je schopný mať v našich podmienkach 3 až 4 generácie, v skleníkoch až 10.
Vŕtavka mrkvová (Napomyza carotae)
Samičky vŕtavky mrkvovej cicajú šťavu z listov mrkvy. Vajíčka kladú do listov a stopiek. Hynúce mladé rastliny a diery či „chodbičky“ v koreňoch mrkvy, petržlenu a zeleru, má na svedomí vŕtavka mrkvová. Vyliahnuté larvy prevŕtavajú koreň od hlavovej časti a vytvárajú chodbičky. Škodca má dve generácie, v máji až júni a v septembri až októbri. Dospelé jedince majú lesklé čierne bruško a hruď, hnedú hlavičku a žlté nožičky. V našich podmienkach sa za jeden rok vystriedajú až dve generácie. Prvé larvy sa liahnu začiatkom júna a žijú v zemi, kde napádajú korene mrkvy, petržlenu a zeleru. Ich vývoj sa ukončuje približne o mesiac, kedy sa tesne pod povrchom zakuklia. O tri týždne môžete pozorovať dospelé jedince, živiace sa nektárom z kvetov.
Vďaka nemu budú rastliny mrkvy v prípade napadnutia viac vyvinuté a spôsobené škody nebudú natoľko vážne. Staršie rastliny totiž vŕtavke lepšie odolávajú. Pomôcť môže aj pestovanie vo vyvýšených záhonoch. Koreňovú zeleninu by ste nemali na to isté miesto v nasledujúcej sezóne. Znížite tým šancu výskytu škodcov. Mrkvu pestujte v blízkosti cibule, póru, cesnaku či pažítky. Ich typická vôňa by mala vŕtavku odradiť. Aby ste nemuseli siahať po postrekoch, využiť môžete niekoľko osvedčených preventívnych opatrení. Tie vám pomôžu napadnutiu vŕtavkou predísť. Základom je správne striedanie plodín v záhrade. Ďalšou možnosťou preventívnej ochrany je skorší, prípadne veľmi neskorý (až v júli) výsev. Úrodu koreňovej zeleniny môžete ochrániť pomocou vhodných postrekov. Pokiaľ je napadnutie rozsiahle a nevadí vám používať chémiu, siahnite po prípravku Scatto. Druhou možnosťou sú ekologické prípravky. Tie nepredstavujú hrozbu pre životné prostredie a aj po ich použití budete môcť označiť svoju produkciu ako bio. Odporúča sa využiť NovaFerm Orion (koncentrácia 2 %), spolu s BorOil (koncentrácia 0,2 %). Niektorí záhradkári odporúčajú využiť domáci cesnakový, prípadne cibuľový výluh. V prvom prípade zmiešajte 75 g roztlačeného cesnaku s 10 l vody a nechajte 24 hodín lúhovať. Následne môžete bez riedenia prípravok striekať priamo na listy alebo pôdu. Ak sa rozhodnete pre cibuľový postrek, pripravte si 200 g cibule (použite celú rastlinu) a 10 l vody. Nechajte spolu 24 hodín lúhovať. NovaFerm je prírodný postrek na báze mikroorganizmov, ktorý sa aplikuje na listy rastliny. Podporuje jej odolnosť voči škodcom a chorobám a taktiež výnosnosť.
Psota rascová (Depressaria nervosa)
Psota rascová napáda predovšetkým rascu, mrkvu, paštrnák. Na listových stopkách, hlavnej žilnatine i na výhonkoch možno vidieť malé vyžrané miesta, pletivo je zhnednuté a popukané. Najväčšie škody robia húsenice v semenných porastoch rasce. To je dôkaz požeru. Škodca prezimováva v rôznych starých budovách, pod kôrou stromov. Vylieta v marci až apríli. Neskôr sú okolíky obtočené pradivom, húsenice pod ním ukryté žerú mladé stopky, púčiky, kvety a nedozreté semená. Škodca má v roku jednu generáciu.
Slizniaky a slimáky
Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký a slizniačik poľný. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou.
Choroby mrkvy
Okrem škodcov ohrozujú mrkvu aj rôzne choroby, ktoré môžu znižovať jej úrodu a kvalitu. Medzi najčastejšie choroby mrkvy patria:
10 faktov o mrkve
Tabuľka: Prehľad chorôb a škodcov mrkvy
| Choroba/Škodca | Príznaky | Prevencia/Ochrana |
|---|---|---|
| Alternáriová škvrnitosť listov | Tmavé škvrny na listoch, vädnutie | Striedanie plodín, dobrá cirkulácia vzduchu |
| Hniloba mrkvy | Mäkké a vlhké škvrny na koreňoch | Dobrá drenáž pôdy |
| Bakteriálna škvrnitosť listov | Malé hnedé škvrny na listoch | - |
| Múčnatka mrkvová | Biely múčnatý povlak na listoch | - |
| Pleseň sivá | Jemné biele povlaky, neskôr sivé | Optimálna agrotechnika |
| Čierna hniloba mrkvy | Čierne nepravidelné škvrny na koreni | Dodržiavanie osevného postupu, používanie zdravého osiva |
| Koreňomor fialový | Žltnutie a vädnutie vňate, tmavofialový povlak na koreňoch | Zvýšená vlhkosť pôdy, nadmerné hnojenie, zlá agrotechnika |
| Mrkvová muška | Deformácia koreňov | - |
| Vošky | Oslabené rastliny | - |
| Drôtovce | Poškodené korene | - |
Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy (Alternaria dauci)
Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy je huba, ktorá napáda hlavne nadzemné časti mrkvy, petržlenu a feniklu. Postupne listy hnednú až sčernejú a vyzerajú ako spálené a odumierajú. Prvé príznaky sa objavujú na najstarších listoch ako drobné žlté škvrny veľkosti 1 až 2 mm. Huba prežíva v pôde, na pozberových zvyškoch a na semenách. Podobné škvrny sa objavujú aj na stonkách rastlín, na kvetoch a na okolíkoch. Rozširuje sa najmä za daždivého počasia a pri vyšších teplotách. Alternária môže napadnúť aj podzemné časti rastlín, kde sa tvoria vpadnuté škvrny modrosivej alebo čiernej farby.
Dodržiavanie osevného postupu, priestorovej izolácie, semenné porasty pestujeme na vzdušných miestach, kde listy rýchle presychajú. Uskutočníme morenie osiva 1% roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %, spolu s prípravkom BorOil v koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonicv koncentrácii 0,5 %.
Cerkosporióza mrkvy (Cercospora carotea)
Cerkosporióza mrkvy napáda kultúrnu i divo rastúcu mrkvu. Škvrny sa zväčšujú a postupne môže dôjsť až k odumretiu listov. Na okrajoch mladých listov, listových stopkách a stonkách sa objavujú malé okrúhle chlorotické škvrny o priemere 1 až 2 mm. Škvrny môžu byť žltohnedé, hnedé až čierne. Huba prezimováva v pôde na odumretých zvyškoch napadnutých rastlín a na osive. Počas vegetácie sa huba rozširuje vetrom na nové porasty. Huba nemá veľké nároky na teplo, infekciu podporujú časté zrážky.
Dodržiavanie osevného postupu, likvidácia pozberových zvyškov hlbokou orbou. Uskutočníme morenie osiva 1 % roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr.
Múčnatka mrkvová (Erysiphe heraclei)
Ochorenie spôsobuje huba Erysiphe heraclei. Biely múčnatý povlak na listoch je dostatočným odlišovacím znakom od ostatných chorôb. V porastoch mrkvy a petržlenu sa objavuje v druhej polovici leta najmä za suchého počasia. So silnejším výskytom múčnatky sa stretávame v prehustených a tienených porastoch. Šírenie ochorenia podporujú aj silné ranné rosy. Pri silnejšom napadnutí porastov dochádza k zníženiu úrody. Múčnatka prezimuje na rastlinných zvyškoch (plodnicami - kleistotéciami) a v porastoch koreňovej zeleniny sa vyskytuje v druhej polovici vegetácie, najmä koncom leta a skoro na jeseň. Ak sú podmienky vhodné pre rozširovanie infekcie, dochádza k spájaniu škvŕn, čo vedie ku kučeraveniu a usychaniu listov, ktoré vyzerajú ako spálené. Vyšší výskyt choroby je viazaný na teplé a suché počasie s rannými rosami a na prehnojené, prehustené, zaburinené alebo zatienené porasty. Výskyt choroby je všeobecne viazaný na staršie listy a na druhú polovicu vegetácie. Najškodlivejšia je v auguste a v septembri. Pri vhodných podmienkach dochádza aj k napadnutiu stopiek listov.
Pleseň sivá (Botryotinia fuckeliana syn. Botrytis cinerea)
Pleseň sivá okrem mrkvovitých napáda väčšinu kultúrnych rastlín. Hniloba väčšinou začína na vrchole, alebo na špičke hlavného koreňa. Optimálne podmienky pre rozvoj choroby sú za vlhkého počasia a teplote 15 až 20 °C. Huba vytvára jemné biele povlaky, neskôr sivé. Optimálna agrotechnika, hlavne vyvážené dávky živín a podobne, ako pri všetkých mrkvovitých, zabezpečiť kvalitný zber a optimálne podmienky na skladovanie. Preventívnym opatrením je pred sejbou zapracovať do pôdy bakteriálny produkt NovaFerm® MULTI v koncentrácii 3 %.
Biela hniloba mrkvy (Sclerotinia sclerotiorum)
Biela hniloba mrkvy patrí k najvýznamnejším skladovým chorobám mrkvy, petržlenu, zeleru, paštrnáku. Na napadnutých koreňoch pozorujeme biely práškovitý povlak. V jeho strede sa tvoria tmavosivé až čierne hrudky dlhé 2 až 5 mm. Napáda prakticky všetky koreňové zeleniny. Pletivá pod povlakom sú vodnaté a hnijú, pričom zapácha.
Čierna hniloba mrkvy (Stemphylium radicinum)
Čierna hniloba mrkvy patrí taktiež k najdôležitejším skladovým chorobám koreňovej zeleniny. Na vyvinutom koreni mrkvy sa po napadnutí najprv objavia tmavé, neskôr čierne nepravidelné, mierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne prehlbujú. Napáda mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák. Na mladých klíčiacich rastlinkách dochádza k černeniu korienkov, hypokotylu, nakoniec k padaniu rastlín. Na starších listoch sa vyskytujú malé, hnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr černejú. Škvrny sa rozširujú aj na ďalšie časti listov a napadnutá vňať postupne odumiera. Hniloba prechádza aj na koreňový kŕčok, ktorý hnedne a hnije a hlavne preniká hlboko do koreňa. Pletivá vodnatejú, černejú a sú pokryté čiernozeleným povlakom. Infekcia sa prenáša osivom, infikovanými skladovanými koreňmi, kontaminovanými skladovými priestormi a rastlinnými zvyškami v pôde, na ktorých huba prežije až sedem rokov. Huba sa dobre šíri za daždivého počasia, vysokej vzdušnej vlhkosti a vyššej teplote. Skladovanie pri teplote 0 °C spomaľuje šírenie nákazy. Dodržiavanie osevného postupu, používanie zdravého osiva a správne skladovanie nenapadnutých koreňov. Osivo môžeme moriť 1% roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť kontaktné meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %,spolu s prípravkom BorOilv koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonicv koncentrácii 0,5 %.
Mokrá hniloba mrkvy (Erwinia carotovora)
Mokrá hniloba mrkvy patrí medzi bakteriózy. Na napadnutých miestach patogén spôsobuje rýchlo sa rozširujúcu mokrú hnilobu. V porastoch mrkvy sa vyskytuje zriedkavo, veľký význam má ako skladová hniloba. Postupne sa celý koreň mení na kašovitú hmotu. Výskyt ochorenia podporuje trvalé zamokrenie a napadnutie škodcami. Pri zbere by sa nemali poškodzovať korene, v prípade zberu za vlhkého počasia je potrebné ich pred uskladnením osušiť.
Vírusová kučeravosť mrkvy (Carot virus Y)
Vírusová kučeravosť mrkvy sa prejavuje na mladých rastlinách, ktorým sa stáčajú listy a redukuje sa ich dĺžka. Neskôr rastliny zakrpatejú. Proti vírusovej kučeravosti bojujeme likvidáciou hostiteľských burín, ochranou proti voškám a dodržiavaním osevného postupu.
Koreňomor fialový (Helicobasidium purpureum sin. Rhizoctonia violacea)
Koreňomor fialový napáda mrkvu a ďalšie kultúrne rastliny, ako zeler, šalát, zemiaky, slnečnicu a ďalšie. Na koreňoch sa objavujú vpadnuté škvrny, ktoré sú pokryté tmavofialovým povlakom. Huba sa postupne šíri, dochádza k mäknutiu, hnednutiu a zahnívaniu pletív. Vňať napadnutá hubou začína žltnúť, neskôr vädne. Rozvoj choroby podporuje zvýšená vlhkosť pôdy, nadmerné hnojenie, zlá agrotechnika. Korene zahnívajú a hniloba prechádza z jedného koreňa na druhý.
Septorióza petržlenu (Septoria petroselini)
Septorióza petržlenu je huba, ktorá napáda klíčiace rastliny, následne dochádza k ich odumieraniu. Napáda aj semenárske porasty, čo znižuje biologickú... Hynúce mladé rastliny a diery či „chodbičky“ v koreňoch mrkvy, petržlenu a zeleru, má na svedomí vŕtavka mrkvová.
Pravidelná starostlivosť a dodržiavanie týchto preventívnych opatrení vám pomôžu získať kvalitnú úrodu mrkvy bez zbytočných problémov.
tags: #škodcovia #koreňovej #zeleniny


