Kvaka: Zabudnutá plodina, ktorá si zaslúži návrat do našich záhrad a kuchýň

Kvaka kedysi patrila k základným plodinám, ktoré babičky pestovali v záhradkách, skladovali a pripravovali ju na rôzne spôsoby. Neskôr ju z našich záhrad a kuchýň vytlačili zemiaky, avšak je čas vrátiť ju na stôl, pretože obsahuje množstvo cenných živín. Hoci prvé zmienky o konzumácii tejto výživnej zeleniny pochádzajú už spred štyroch tisícok rokov, dnes je pre nás kvaka takmer zabudnutá plodina.

Kvaku môžete v obchodoch nájsť aj pod českým názvom „tuřín“. Pre tých, ktorý tento názov počujú prvýkrát: nejde o názov zvieraťa. Kvaka je akousi zázračnou plodinou, ktorá kedysi nebola vôbec neznáma, práve naopak: tvorila základ výživy človeka.

Vďaka nízkym nárokom na pestovanie, vysokým výnosom a skvelej chuti, si však ľahko nájde miesto na záhonoch podhorských aj horských oblastí. Nenáročná na pestovanie, plná vitamínov a prekvapivá chuťou - táto zelenina si zaslúži miesto vo vašej kuchyni. S jej všestranným využitím, od chutných príloh po zdravé polievky, vás nielenže poteší na tanieri, ale aj podporí v zdraví.

Kvaka patrí dnes medzi menej známe plodiny, no v podhorských a horských oblastiach si stále udržiava svojich priaznivcov. Pred objavením Ameriky bola kvaka podobne dôležitou plodinou ako dnes zemiaky. Pochádza zo Stredomoria, kde ju pestovali už staroveké civilizácie. Pôvodne mala výraznú repovú chuť, ktorá sa šľachtením postupne zjemnila.

Je rovnako všestranná ako zemiaky - dokonca sa dá pripraviť na všetky „zemiakové“ spôsoby, môžete ju však jesť aj surovú. Prekvapí vás žltou dreňou, má jemne korenistú chuť, mladá pripomína reďkovku či kaleráb.

Čo je kvaka?

Prvá zmienka o pestovaní kvaky pochádza zo stredoveku, ale určite sa pestuje a konzumuje už omnoho dlhšie. Predpokladá sa, že sa pestovala už pred 4 000 rokmi, najmä na Blízkom východe. Táto koreňová zelenina patrí do čeľade kapustovitých, zvykne sa jej hovoriť tiež turín alebo runkla - odborne je to Brassica napus Napobrassica Group. Podľa všetkého vznikla skrížením divej kapusty a repy, niektoré zdroje uvádzajú, že je krížencom kalerábu a repy.

Botanicky je kvaka dvojročná rastlina, no pestuje sa ako jednoročná. V prvom roku vytvára guľovitú buľvu podobnú repe či zeleru a ružicu listov pokrytých jemným voskovým povlakom. Ak ju necháte prezimovať, druhý rok zakvitne a vytvorí semená, ktoré si za vhodných podmienok udržia vysokú klíčivosť až päť rokov.

Odrody kvaky

Medzi najcennejšie odrody patrí žltá kvaka, ktorá je bohatá na živiny a vhodná na priamu konzumáciu i uskladnenie. Napríklad odroda ‘Helenor’ je ideálna na varenie aj skladovanie, podobne ako ‘Dalibor’. Fialová kvaka s bielou dužinou, napríklad odroda ‘Brora’, je obzvlášť chutná. Biele odrody, ako ‘Milevský’, sú často využívané ako krmovina, ale ich chuť môže prekvapiť aj pri priamom spracovaní.

Pestovanie kvaky

Kvaka nie je náročná na pestovanie, jediné čo neznesie je dlhodobé sucho. Kvaku môžete pestovať buď zo semien, ktoré vysievate v apríli priamo na hriadku, alebo z predpestovanej sadby, ktorá sa vysádza v máji. Patrí medzi rastliny druhej trate, preto ju pestujte po plodinách hnojených maštaľovým hnojom, ako sú paradajky alebo uhorky.

Výsev a sadba

Semená kvaky zasejte v apríli alebo v máji, 40 cm od seba - potrebuje veľa priestoru. Osivo kvaky vysievajte priamo na pripravený záhon do riadkov v apríli, alebo si v marci začnite predpestovávať priesady, ktoré vysadíte v máji. Optimálny spon je 40 x 30 cm. V osevnom postupe ju zaraďte do druhej trate po rastlinách hnojených maštaľným hnojom, ako sú rajčiaky či uhorky.

Starostlivosť počas rastu

Počas rastu treba záhony pravidelne okopávať a zbavovať buriny - pomôže vám v tom mulčovanie. Keďže kvaka zakoreňuje plytko a jej buľva je často nad povrchom pôdy, je vhodné prihňanie zeminy. Počas vegetácie treba hriadku pravidelne okopávať a zavlažovať, najmä počas dlhšieho sucha. Pestovatelia by mali dávať pozor na skočky, ktoré by mohli kvaku poškodiť. Ochrana pomocou netkaných textílií môže výrazne znížiť riziko napadnutia.

Zber a uskladnenie

Na zber bude pripravená v septembri a v októbri. Výhodou kvaky je, že môže zostať v pôde až do decembra - nemusíte ju všetku vybrať hneď a spotrebovať. Mrazuvzdornosť kvaky až do -10 °C umožňuje posunúť čas vysievania alebo vysádzania až o mesiac, a tak úrodu zberať postupne do neskorej jesene.

Kvaku začínajte zberať od druhej polovice septembra. Vyhnite sa prehnanému rastu buliev, ktoré by mohli zdrevnatieť a stratiť chuť. Pri zbere použite rýľovacie vidly a buľvy opatrne vytiahnite z pôdy. Poškodené sa rýchlo kazia, preto dbajte na šetrný prístup. Na zimné uskladnenie kvaku zberajte pred prvými silnejšími mrazmi. Odstráňte listy a kvaku uložte do debničiek zasypaných vlhkým pieskom.

Rozlíšenie kvaky od okrúhlice

Rozlíšiť kvaku od okrúhlice môže byť pre laikov náročné. Kvaka je príbuzná repe, kým okrúhlica patrí ku kapuste poľnej. Kvaka má väčšie buľvy a dlhšiu vegetáciu.

Nutričné hodnoty a účinky kvaky

Kvaka je často pestovaná v chladných a vlhkých oblastiach, kde iné druhy zeleniny nemusia prosperovať. Vyžaduje dostatok draselných živín a vlhké, ale nezamokrené pôdy. Je mrazuvzdorná do -10 °C, čo umožňuje neskoršiu výsadbu priesad alebo zber do neskorej jesene.

Kvaka je výbornou alternatívou k zemiakom, ak chcete schudnúť alebo máte cukrovku, pretože obsahuje menej sacharidov, ktoré sa rozkladajú na jednoduché cukry. Kvaka je cenná aj pre tých, ktorí nejedia mäso. Obsahuje kompletný proteín, ktorý je v rastlinnej strave veľmi cenný. Rovnako ako iná kapustová zelenina aj kvaka má prirodzene vysoký obsah vlákniny, ktorá zlepšuje trávenie, zvyšuje objem stolice a podporuje vylučovanie.

Vďaka veľkému množstvu antioxidačných zlúčenín pôsobí kvaka preventívne proti rakovine. Glukozinoláty - zlúčeniny obsahujúce síru spomaľujú rast rakoviny. Táto zelenina obsahuje značné množstvo vitamínu C, ktorý je mimoriadne dôležitý pre stimuláciu imunitného systému. Kvaka obsahuje tiež množstvo vitamínu B6, ktorý sa podieľa na produkcii hormónov v mozgu a je účinný pri liečbe porúch nálady a určitých mozgových ochorení.

Kvaka je zásobárňou niekoľkých dôležitých minerálov, ako je zinok, vápnik, horčík, mangán a fosfor. Draslík v kvake je dôležitý pre správnu funkciu všetkých buniek, tkanív a orgánov v ľudskom tele. Je to tiež elektrolyt, teda látka, ktorá vedie elektrinu v tele spolu so sodíkom, chloridom, vápnikom a horčíkom.

Tabuľka nutričných hodnôt kvaky (na 100g):

Využitie kvaky v kuchyni

Kvaka má široké využitie. Menšie buľvy sa konzumujú podobne ako reďkovky, väčšie je potrebné olúpať. Surová kvaka je krehká, pikantná a môže pripomínať chuťou reďkovku alebo kaleráb. Skvelo sa hodí ako príloha, do šalátov, polievok, alebo pečená na olivovom oleji. Kombinujte ju s kuskusom, tekvicou, cviklou či cesnakom. Pri pečení ju môžete dochutiť medom alebo balzamikovým octom pre intenzívnejšiu chuť.

• Pečená kvaka s bylinkami: kvaku nakrájajte na kúsky a pečte s olivovým olejom, cesnakom a bylinkami na chrumkavú prílohu.
• Pyré: zemiakové pyré môžete obohatiť pridaním varenej kvaky, ktorá mu dodá jemnú sladkastú chuť.
• Kvaka v polievke: kvaka sa často pridáva do hustých zimných polievok, kde zlepšuje textúru a dodáva jedlu sladkú chuť.
• Gratinovaná kvaka: nakrájanú kvaku zapečte s mliekom a syrom ako gratinovanú prílohu - vynikajúca alternatíva ku zemiakom.
• Nakladaná kvaka: plátky kvaky naložte do octového nálevu s korením, čím získate chutnú kyslú pochúťku vhodnú na chlieb alebo ako prílohu.

Recept na krémovú polievku z kvaky

V hrnci na rozohriatom oleji orestujeme pokrájanú cibuľu a pór. Časť cibuľky necháme bokom na dozdobenie polievky. Neskôr pridáme pokrájanú kvaku a petržlen, chvíľku orestujeme, zalejeme vodou a zakryté dusíme asi 20 minút. Po uvarení pridáme na drobno nakrájaný cesnak, oregano a polievku rozmixujeme. Hotovú polievku dochutíme NutriFood zeleninovým vývarom.

Ďalší tip na prípravu

Kilogram kvaky očistite, nakrájajte na kocky a duste na masle. Pridajte soľ, čierne korenie, muškátový oriešok, cibuľu, trochu mlieka a duste do zjemnenia. Zmes rozmixujte, zahustite zápražkou a primiešajte žĺlky. Podávajte s petržlenovou vňaťou.

Pečené plátky kvaky

Rúru predhrejte na 190 °C. Ošúpte a nakrájajte kvaku priečne na kolieska s hrúbkou asi 13 mm. Do veľkej misy dajte olej a vmiešajte polovicu parmezánu, cesnak, nasekaný tymian, soľ a korenie. Plátky kvaky navrstvite do zapekacej misy tak, aby stáli - nie ležali. Mali by byť dostatočne natesno, aby zostali vzpriamené. Zalejte ich zeleninovým vývarom. Odstráňte fóliu, posypte zvyšným parmezánom a pečte ešte 5 až 10 minút, aby sa syr roztopil.

Kvaková kaša

Nakrájanú kvaku uvarte so štipkou soli do mäkka - trvá to asi 30 až 40 minút. Sceďte a kvaku vráťte do hrnca. Ak treba, ešte kvaku naparte nad vriacou vodou a potom roztlačte na kašu.

Skladovanie kvaky

Čerstvú kvaku uchovajte v chladničke v plastovom vrecku. Vydrží približne týždeň. Kvaka sa dá zužitkovať na akékoľvek jedlo od polievky až po kašu.

tags: #kvaka #pestovanie #a #využitie

Populárne príspevky:

• Rýchly recept na zemiakovú kašu
• Lotus sušienky: Ikonická pochúťka
• GMO a sladké zemiaky: Čo potrebujete vedieť
• Recept na pečenú krkovičku
• Masové guľky v paradajkovej omáčke