Švábovská kapusta: Príbeh rodinného podnikania a predaja kvasenej kapusty priamo z dvora
Mnohí poľnohospodári pochopili, že keď si nepomôžu sami, nikto im nepomôže a tak robia všetko preto, aby prežili. Aj príbeh Švábovskej kapusty má podobný scenár.
Bratia Miro, Igor a Peter Čakyovci zo Šváboviec (okres Poprad) naskočili do vlaku, ktorý rozbehol ich otec. Tri desaťročia podnikania v poľnohospodárstve im dali veľa. Hlavne poznanie, že najlepšie je na nikoho sa nespoliehať a nebáť sa ísť vlastnou cestou.
Vráťme sa o tridsať rokov späť. Na začiatok príbehu. V roku 1989 konečne prišla pre mnohých vytúžená zmena. Rodina získala v reštitúcii späť pozemky, o ktoré prišli pri zakladaní družstva. Čakyovci sa púšťajú do pestovania kapusty. Myšlienku im vnukol starý otec. Kapustu začali pestovať na výmere pol hektára.
Tak, ako iné odvetvia, aj poľnohospodárstvo zažíva generačnú výmenu. “Chceli sme sa posunúť dopredu, no skúsenosti a vedomosti, ktoré nám odovzdal otec už nestačili. Predstavte si, že chcete robiť veci inak, no neviete, kde začať. Poľnohospodár je dnes na všetko sám.
Tohtoročná teplá a dlhá jeseň dovolila kapuste ostať dlhšie v zemi. Poslednú úrodu kapusty zbierali pod Tatrami koncom novembra. Z jari sadili neskôr, ako býva zvykom. O to dlhšie nechali kapustu na poli. Ako tvrdí pestovateľ Peter Čaky, keď prácu robíte poctivo a s láskou, pôda sa odvďačí kvalitnou a zdravou úrodou.
Pestovateľ hovorí, že aká zdravá je pôda, taká rastlina na nej vyrastie. Švábovskú kapustu preto pestujú prírode blízkym spôsobom, ktorý je založený na využívaní prirodzenej dynamiky pôdy a jej ekosystémov, s minimálnym zásahom do pôdy. Využívajú medziplodiny, zelené hnojenie a pestovanie v mulči.
“Odpad, ktorý ostane na poli po zbere - kapustné listy a stonky nezbierame, ale nechávame v zemi. Kapustný odpad vytvorí zelený hnoj, vďaka ktorému má pôda počas zimy dostatok živín, ostane mäkká a prevzdušnená. Polia, na ktorých pestujeme kapustu striedame. Na jeseň vysadíme zimné medziplodiny. Najlepšie sa nám osvedčila ďatelina purpurová, ktorú na jar valcujeme a bezorebným sadzačom do nej vysadíme kapustu. Takýto spôsob pestovania spočíva v tom, že do pôdy čo najmenej zasahuje technika a necháva sa to na prírodu. Týmto spôsobom sa šetria náklady a minimalizujú syntetické vstupy. Živočíšny hnoj používajú z neďalekej kozej farmy. Výnos úrody je o čosi menší, no kapusta je podľa pestovateľa o to kvalitnejšia.
Najskôr predávali len hlávkovú kapustu z poľa, ktorú neskôr začali aj rezať. Zlomovým momentom bolo, keď pred 15 rokmi začali s výrobou a predajom kvasenej kapusty. Vytvorili dokonca vlastnú značku - Švábovská kapusta. Pestujú Dobrovodskú kapustu - tradičnú odrodu, ktorá obsahuje veľa cukru, vďaka čomu má po kvasení výbornú chuť. Vďaka tomu patria medzi najväčších producentov kapusty na východe Slovenska.
“Mali sme už naučených zákazníkov, ktorí k nám chodievali nakupovať krájanú kapustu. Časom sa začali pýtať, či nerobíme aj kyslú kapustu. V súčasnosti dokážu spracovať 200 ton kapusty, čo by sa nedalo bez vlastnej kvasiarne. Narátali sme v nej 90 sudov. Do jedného naložia jeden a pol tony kapusty. Kvasia podľa starej rodinnej receptúry. “Nájdu sa zákazníci, ktorí si prinesú vlastný súdok.
Pre lepšiu ilustráciu množstva spracovanej kapusty uvádzame tabuľku:
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Spracované množstvo kapusty | 200 ton |
| Počet sudov v kvasarni | 90 |
| Množstvo kapusty v jednom sude | 1,5 tony |
Ako pripraviť najjednoduchšiu domácu kyslú kapustu
tags: #kvasena #kapusta #predaj #z #dvora #svabovce
