Kvety vystreľujúce semienka: Mechanizmy rozširovania v ríši rastlín
Botanická ríša na našej krásnej planéte je veľmi rozmanitá. Rastliny si počas stáročí vyvinuli rôzne formy adaptácie. V pomyselnej súťaži o miesto pod slnkom využívajú rôzne triky a mechanizmy. Napríklad kvety, ktoré tvarmi a vylučujúcimi feromónmi napodobňujú hmyz, aby prilákali opeľovače. Príroda má množstvo takýchto vychytávok.
Jednou z nich je aj špeciálny mechanizmus, ktorý rastlinám umožňuje rozptýliť semená v čo najväčšej vzdialenosti od materských rastlín. Ukážkou toho, čo dokáže príroda, je táto „bombová partia“. Nie sú to zďaleka všetky druhy rastlín, ktoré si takto pomáhajú so šírením do priestoru.
Šírenie semien | Rozmnožovanie rastlín | Nezapamätajte si
Netýkavky: Malokvetá a žliazkatá
Prvými rastlinami, ktoré spomenieme pre ich schopnosť vystreľovať semená, sú netýkavky - netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a jej väčšiu príbuzná netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Stali sa už súčasťou našej prírody, hoci sú nepôvodné. Netýkavka malokvetá sa u nás vyskytuje veľmi hojne, formou rozľahlých jednoliatych plôch lesného podrastu. Pochádza zo severovýchodnej Ázie a u nás sa začala šíriť len v 19. storočí.
Po dozretí plodov so semenami vystreľujú pomocou pnutia pletív do značnej vzdialenosti od materskej rastliny. Reagujú na jemné mechanické podnety, dotyk alebo poryvy vetra. Ak si zrelý plod jemne zavriete do dlane, aby vám „vystrelil“ v ruke, po jemnom pošteklení plod exploduje a zostanú vám v hrsti semienka.
Netýkavka je jednoročná bylina a považuje sa za významného škodcu v našej prírode. Svojím plošným zarastaním potláča rast pôvodnej vegetácie, ktorú zároveň nahrádza. Obľubuje vlhké a tienisté miesta.
Netýkavka žliazkatá je podobná, ale omnoho mohutnejšia rastlina. Dorastá až do 3 metrov a jej doménou sú vodné toky a plochy pri nich. Kvety a plody majú podobný tvar ako netýkavka malokvetá, kvety sú však ružové, veľké a majú silnú sladkú vôňu. Rovnako kvitne od júna do septembra. Táto netýkavka pochádza zo západnej časti Himalájí a pôvodne bola pestovaná ako okrasná rastlina.
Jej dravá dynamika šírenia spôsobila, že je dnes z voľnej prírody prakticky neodstrániteľná - rovnako ako mnohé iné invázne druhy. Druhový názov má podľa žliazok pod listami, ktoré vylučujú sladký nektár. Jej mechanizmus vystreľovania semien je podobný ako u netýkavky malokvetej, plody dokážu prekonať vzdialenosť 6 - 8 metrov.
Netýkavka žliazkatá s tobolkami semien
Prýštec bieložilný: Kovbojský kaktus
Ďalší strelec má ľudový názov „kovbojský kaktus“ alebo „strieľajúci pištoľník“. Nejde síce o skutočný kaktus, ale sukulent, no prezývky dostal pre jeho charakteristické vystreľovanie semien do priestoru. Občas môžeme započuť, ako semená klopkajú o dlážku. Jeho odborné meno je prýštec bieložilný (Euphorbia leuconeura), inak vo svete známy aj ako „Madagaskarský klenot“, u nás ľudovo aj ako „v lete palma, v zime kaktus“.
V letnej sezóne má pomerne bohato olistenú hornú časť, na zimu väčšinu listov pustí. Kvety má nenápadné žltozelené a plodom je tobolka. Pri poranení vylučuje biely latex, ktorý je silno jedovatý. Na to treba pamätať, ak sú v blízkosti deti či zvieratá, ktoré by to mohlo ohroziť.
Hura rachotivá: Dynamitový strom
Ťažkým kalibrom je rastlina s explozívnym menom - hura rachotivá (Hura crepitans), inak aj „dynamitový strom“ alebo „jabillo“. Jej domovom je južná oblasť Strednej Ameriky, Karibik a Južná Amerika. Tento mohutný strom môže dosiahnuť výšku do 25 metrov, výnimočne až do 60 metrov.
Plody majú podobný tvar ako tekvice s krátkou stopkou a dosahujú priemer 5 - 8 cm. Naznačené mesiačiky sú vlastne puzdra so semienkami, ktoré sú približne 2 cm veľké. Jedovatý latex tohto stromu využívali domorodci ako šípový jed. Nedozreté plody sa tiež sušili a používali ako posýpačky pieskom na sušenie atramentu pri písaní. Dnes si niektorí turisti vozia semená z dovoleniek a darí sa im z nich pestovať efektné izbové rastliny až do fázy kvetu.
Plod Hura rachotivá
Tekvičník striekavý
Presúvame sa k ďalšiemu výbušnému druhu s menom tekvičník striekavý (Ecballium elaterium). Ide o pôvodne juhoeurópsku rastlinu s výskytom na Balkáne, Ukrajine, v Taliansku, Španielsku, v oblasti Kaukazu až po Irán. Jeho podoba nápadne poukazuje na príbuznosť s uhorkami a tekvicami. Je to rastlina vytrvalá, plazivá a po celom povrchu husto porastená charakteristickými chĺpkami (trichómami).
Tekvičník kvitne od mája do októbra. Plody má dlhé 4 až 5 cm, ktoré už pri jemnejšom mechanickom podnete prudko vystrelia oddelené od stonky a vymrštia svoj obsah - semená so slizovitým povlakom. Sliz je veľmi dráždivý pre pokožku a oči.
Vistéria čínska
Poslednou zo skupinky strelcov je obľúbená vistéria (Wisteria sinensis). Nie každý však vie, že po odkvete tvorí na dotyk príjemné, zamatové struky. Pripomínajú veľkú čeľaď bôbovitých, kam patria aj všetky strukoviny. Ich struky majú tvar a povahu uspôsobené práve na rozptyľovanie semien.
Struky vistérie si občas niektorí prinesú domov ako dekoratívny kúsok prírody. Ak je však struk dostatočne dozretý, môže po istej miere vysušenia prekvapiť explóziou. Steny struku sa prirodzene skrútia, tým vznikne nerovnomerný tlak na okraje plášťov plodu. Následne sa prudko otvorí a vymrští semená. Tento úkaz môžeme pozorovať aj pri plodoch, ktoré zostali na samotných rastlinách.
tags: #kvet #vystreluje #semienka #mechanizmus
