Milan Lasica a jeho prínos do slovenskej populárnej hudby

Milan Lasica, legendárna postava slovenskej kultúry, zanechal nezmazateľnú stopu v domácej populárnej hudbe. Jeho piesne, ktoré vytvoril spolu s Jarom Filipom a Júliusom Satinským, prekročili hranice televízneho a rozhlasového vysielania, divadla a nosičov.

Jeho texty sú výnimočné tým, že ich pozná každý. Ako sám hovorí: "Myslím si, že každý textár napíše povedzme päťsto textov a z toho sa hitmi stanú tri-štyri. Tak u mňa je to podobné."

Milan Lasica začal písať texty začiatkom 60. rokov. Keďže vtedy nemal skladateľa, s ktorým by si rozumel, ani speváka, ktorému by písal, z tých textov v jeho pamäti veľa neostalo. Napriek tomu, niektoré z jeho piesní pre Zoru Kolínsku, Ivana Krajíčka alebo Zuzku Lonskú boli populárne.

V 50. rokoch Milan Lasica často počúval pesničky Františka Krištofa Veselého. Nikto nevedel, kto ich skomponoval a kto napísal text, ale každý vedel, že to spieva František Krištof Veselý. Neskôr sa dozvedel, že mnohé z tých pesničiek zložil Gejza Dusík a texty napísal Vít Ílek.

V 60. rokoch sa Milan Lasica zblížil so svetom textárov a začal písať kritiky na pesničky na žiadosť Rudolfa Skukálka. Neskôr zistil, že ho viac baví písať texty ako recenzie. Presadiť sa v tejto oblasti na Slovensku nebolo vtedy až také ťažké, pretože nebolo veľa tých, ktorí písali texty.

Počas tvorby s Julom Satinským museli mnohokrát čeliť zákazom v divadle či v televízii. Začiatkom 70. rokov, keď im zakázali vystupovať v médiách, Milan Lasica napísal text na poľskú pesničku Maryly Rodowiczovej Farebné vozy, ktorý nebol schválený. Desať rokov nepísal texty, až koncom 70. rokov sa stretol s Jarom Filipom.

S Jarom Filipom väčšinou písal na objednávku pre divadlo. Napríklad, pesnička Do batôžka vznikla do predstavenia komédie Carla Goldoniho v zvolenskom divadle.

Nahrávky dialógov Milana Lasicu a Júliusa Satinského z platní pôsobia uvoľnenejšie ako záznamy z televízie. V Opuse bola dobrá redaktorka, ktorá to všetko zaštiťovala. No v osemdesiatom treťom im zarazili divadlo, televíziu a aj v Opuse už vyrobenú platňu S vetrom opreteky.

V 60. až 80. rokoch bolo v Československu veľa kvalitných textárov populárnej hudby. Ich texty majú v sebe veľa nostalgie. Piesne z tých čias sa dnes zvyknú označovať ako „normalizačné piesne“ či „normalizačná kultúra". Milan Lasica hovorí: "Samozrejme, že tam boli aj piesne, ktoré boli angažované, to je iná vec, ktoré boli zámerne politicky zamerané a zúčastňovali sa na všelijakých politických festivaloch, napríklad na festivale politickej piesne. Ale väčšina tých vecí vznikala ako pesničky na dennú spotrebu."

Milan Lasica napísal aj veľa textov pre speváčky - Zoru Kolínsku, Zuzku Lonskú či Marcelu Laiferovú. Svoj najúspešnejší text Čerešne napísal pre Zuzanu Kronerovú a odvtedy ho naspievalo niekoľko speváčok.

Keď Milan Lasica s Julom Satinským začínali ako dvojica, začínala aj iná dvojica - Lennon s McCartneym, a tí priniesli do populárnej hudby nový trend. Sami si písali pre seba texty. Vyvrcholilo to pred dvomi rokmi, keď za svoje texty dostal Bob Dylan Nobelovu cenu za literatúru.

Podľa Milana Lasicu, textár patrí do hudby, do pesničky. Bez neho by pesnička síce mohla existovať, ale nebola by taká dokonalá, úplná a populárna, ako keď je s textom. Ľudia si pospevujú melódie, ale vždy si zapamätajú dve-tri slová z textu, takže text je dôležitý, aj keď nie tak ako hudba.

Album Lasicovky

Album Lasicovky predstavuje 9 skladieb, ktoré Milan Lasica počas svojej kariéry napísal, avšak nedožil sa ich zhudobnenia. Texty patria k legendárnej populárnej zbierke Bolo nás jedenásť z roku 1981 a projekt sa začal tvoriť už minulý rok pri príležitosti jeho 80. narodenín. Album Lasicovky vyšiel 1.

Celý projekt sa rozbehol vďaka nápadu Petra Matušku, ktorý doniesol knižku Bolo nás jedenásť a navrhol pozrieť sa na texty, ktoré ešte neboli zhudobnené. Ako hudobníci nemali čo robiť kvôli lockdownu, tak sa na to pozreli. Texty rozdali po kamarátoch a všetkým sa tá myšlienka páčila. Dali dokopy štyroch hlavných autorov - Janek Ledecký, Ľuboš Ďurech, Marek Mečiar a ja.

Oslovovali spevákov i spievajúcich hercov, ktorí v minulosti s Milanom Lasicom spolupracovali. Následne sa začali objavovať mená - Milan Kňažko, Zuzana Kronerová, Majo Labuda, Soňa Norisová, Svetlana Rymarenko, Lenka Machciníková, Marian Čekovský, Michal Hudák a Rado „Vrabec“ Orth. Pozvoľna pribúdali stopy jednotlivých nástrojov, aranže hustli, naše insitné pilotné spevy nahrádzali sólisti.

S výberom spevákov pomohla pani Elena Vacvalová. Prvé meno, na ktorom sa zhodli patrilo pánovi Kňažkovi.

Album pokrstili pivom, čo bol nápad Mareka Mečiara.

Pre zberateľov vzácnych verzií slovenskej hudobnej tvorby je dobrá správa, že album bude mať aj svoju vinylovú verziu, klasickú LP, na ktorú je robený špeciálny mix a master. S ním pomohol kamarát Adam Gila a veria, že vyjde ešte do Vianoc.

Projekt Lasicovky môžete v aktuálnom období podporiť napríklad kúpou albumu Lasicovky na webe Rukahore.sk.

Album "Lasicovky" obsahuje tieto skladby:

Veria, že pokiaľ by bol pán Lasica medzi nami, tak by ho aj pokrstil. Teší ich fakt, že si pán Lasica minulý rok stihol vypočuť aspoň ich pracovné nahrávky a dal im svoje „požehnanie“, či súhlas. Dúfajú, že ich práca doletí za maestrom Lasicom do inej dimenzie.

tags: #lasica #satinsky #pieseň #o #mase #text

Populárne príspevky:

• Pečenie domácej klobásy krok za krokom
• Využitie olivového oleja a morskej soli
• Jednoduché a slávnostné torty
• Využitie vody po varení zemiakov
• Barbie torta pre deti