Lectio Divina: Ako sa Vyhnúť Nebezpečenstvám a Správne Praktizovať Sväté Čítanie

Lectio Divina, čo v latinčine znamená „Božie čítanie“, „duchovné čítanie“ alebo „sväté čítanie“, je starobylá metóda modlitby a čítania Písma, ktorej cieľom je podporiť spoločenstvo s Bohom a poskytnúť špeciálne duchovné náhľady. Kresťania dnešných čias znova odkrývajú prastarú praktiku "Lectio divina" (posvätné čítanie). Posvätné čítanie nie je v prvom rade štúdiom biblického textu. Ide o to, aby sa kresťania sýtili Božím Slovom, ktoré sa zjavuje vo Svätom písme. Skutočná prax lectio divina začína časom relaxácie, uvoľnenia a očistenia mysle od všedných myšlienok a starostí.

Zásady lectio divina boli vyjadrené okolo roku 220 a neskôr ich praktizovali katolícki mnísi, najmä mníšske pravidlá sv. Benedikta. Prax lectio divina je v súčasnosti medzi katolíkmi a gnostikmi veľmi populárna a získava si uznanie ako integrálna súčasť náboženských praktík Emerging Church. Pápež Benedikt XVI. vo svojom prejave v roku 2005 povedal: „Najmä by som chcel pripomenúť a odporučiť starodávnu tradíciu lectio divina: usilovné čítanie Svätého Písma sprevádzané modlitbou vedie k intímnemu dialógu, v ktorom čítajúci s dôverujúcou otvorenosťou srdca počúva Boha, ktorý hovorí a v modlitbe mu odpovedá.“ Hovorí sa, že lectio je prispôsobiteľné aj ľuďom iných vierovyznaní pri čítaní ich posvätných kníh - či už je to Bhagavadgíta, Tóra alebo Korán. Nekresťania môžu jednoducho urobiť vhodné modifikácie tejto metódy, aby vyhovovali sekulárnym tradíciám.

Lectio Divina znamená v latinčine „Božie čítanie“, „duchovné čítanie“ alebo „sväté čítanie“ a predstavuje metódu modlitby a čítania Písma, ktorej cieľom je podporiť spoločenstvo s Bohom a poskytnúť špeciálne duchovné náhľady. Lectio DivinaGreen misia vás pozýva na pravidelné duchovné stretnutia Lectio Divina. Táto starobylá modlitba pomáha hlbšie porozumieť Svätému Písmu a žiť ho v každodennom živote.📖 Čo je Lectio Divina?Lectio Divina je cesta hlbokého vnímania Svätého písma. 🙏 Lectio Divina je otvorená pre každého, kto túži rásť vo viere.

Základné Kroky Lectio Divina

V dokumentoch, ktoré pripravovali a sprevádzali synodu, sa hovorilo o rozličných formách plodného prístupu k Svätému písmu vo viere. Na tomto mieste by som chcel v krátkosti pripomenúť jeho základné kroky:

Lectio (Čítanie): Začína sa čítaním (lectio) textu, ktorý vyvoláva otázku o autentickom poznaní jeho obsahu: čo hovorí biblický text sám osebe? Bez tohto momentu hrozí nebezpečie, že sa text stane zámienkou, aby sme sa nikdy nevymanili zo svojich vlastných myšlienok.
Meditatio (Meditácia): Potom nasleduje meditácia (meditatio), v ktorej si kladieme otázku: Čo hovorí biblický text nám? Tu sa má každý osobne, ale aj ako súčasť spoločenstva nechať osloviť a vystaviť jeho otázkam, lebo nejde o slová, vyslovené v minulosti, ale v prítomnosti.
Oratio (Modlitba): Nasleduje chvíľa modlitby (oratio), ktorá predpokladá otázku: Čo hovoríme my Pánovi ako odpoveď na jeho slovo? Modlitba ako žiadosť, prosba, vďaka a vzdávanie chvály je prvý spôsob, ako nás Božie slovo premieňa.
Contemplatio (Kontemplácia): Napokon sa lectio divina uzatvára kontempláciou (contemplatio), pri ktorej si ako Boží dar osvojujeme samotný jeho pohľad hodnotenia skutočnosti a pýtame sa: Akú zmenu myslenia, srdca a života od nás žiada Pán? Svätý Pavol v Liste Rimanom hovorí: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (12, 2). Kontemplácia v nás totiž začína vytvárať pohľad na svet podľa Božej múdrosti a rodí v nás „Kristovo zmýšľanie“ (1 Kor 2, 16).
Actio (Činnosť): Dobré je tiež pripomenúť, že dynamika lectio divina sa nenapĺňa, kým neprejde do činnosti (actio), čím podnecuje život veriaceho, aby sa v láske stal darom pre druhých.

Tieto postupné kroky nachádzame vynikajúcim spôsobom synteticky zhrnuté v postave Božej Matky. Pre každého veriaceho je vzorom chápavého prijatia Božieho slova, lebo „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19; porov. 2, 51). V tejto perspektíve nás čítanie Božieho slova vedie na ceste pokánia a obrátenia, umožňuje nám posilniť v sebe zmysel cirkevnej príslušnosti a udržiava nás v živšom vzťahu s Bohom.

Is Lectio Divina Dangerous? - Bob Wilkin

Ako Začať s Lectio Divina

Sme vďační za každý váš darKaždý príspevok, každá modlitba a každé povzbudenie sú krokom k lepšiemu svetu. Prosíme, nezabudnite uviesť účel vášho daru a komu ho venujete. Takto zabezpečíme, že vaša pomoc dorazí tam, kde je najviac potrebná.

Slovo "čítanie" vyjadruje, že biblický text sa musí čítať viackrát, aby sme mohli označiť dôležité miesta a slová, najvýznamnejšie symboly a základné témy. Opakované čítanie textu pomáha lepšie pozorovať jeho konštrukciu a bohatosť použitých výrazových prostriedkov. Spontánnym spôsobom v atmosfére modlitby môžeme "vychutnávať" text. Biblia nás teda sýti. Náš pohľad upierame na Boha, na Krista. Kontemplácia nás vedie ponad čítaný text. Môžeme sa modliť slovami, ktoré najviac pritiahli našu pozornosť v predchádzajúcich fázach, prípadne používame iný biblický text. Svätému.

Niektorí praktizujúci lectio považujú za užitočné sústrediť sa tak, že začnú hlbokými, očistnými nádychmi a niekoľkokrát zopakujú vybranú frázu alebo slovo, aby si pomohli oslobodiť myseľ.

Lectio - Čítanie biblického úryvku niekoľkokrát jemne a pomaly.
Meditatio - Uvažovanie nad textom úryvku a premýšľanie o tom, ako sa to vzťahuje na vlastný život.
Oratio - Reakcia na pasáž otvorením srdca Bohu.
Contemplatio - Počúvanie Boha. Toto je oslobodenie sa od vlastných myšlienok, všedných aj svätých, a počúvanie Boha, ako sa k nám rozpráva.

Prirodzene, spojenie medzi čítaním Biblie a modlitbou treba podporovať; vždy by mali byť spolu.

Nebezpečenstvá, ktorým sa treba vyhnúť

V tomto súvise sa však treba vyhnúť nebezpečiu individualistického prístupu a uvedomovať si, že Božie slovo je nám dané práve na vytváranie spoločenstva, aby nás na našej ceste k Bohu zjednotilo s Pravdou. Je to slovo, ktoré sa obracia na každého osobne, ale je to aj slovo, ktoré vytvára spoločenstvo, buduje Cirkev. Preto sa posvätný text musí vždy čítať v spoločenstve s Cirkvou. Je teda „veľmi dôležité čítanie Písma v spoločenstve, veď živým adresátom Svätého písma je Boží ľud, Cirkev… Písmo nepatrí minulosti, pretože jeho subjekt, Boží ľud, inšpirovaný samým Bohom, je vždy ten istý, a tak slovo je vždy živé v živom subjekte. Preto je privilegovaným miestom rozjímavého čítania Svätého písma liturgia, najmä Eucharistia, v ktorej sa sviatostným slávením Kristovho tela a krvi aktualizuje medzi nami samo Slovo. V istom zmysle treba osobné či komunitné rozjímavé čítanie Písma vždy prežívať vo vzťahu k eucharistickému sláveniu.

Nebezpečenstvá obsiahnuté v tomto druhu praktík a ich udivujúca podobnosť s transcendentálnou meditáciou a inými nebezpečnými rituálmi, by sa však mali starostlivo zvážiť. Má potenciál stať sa honbou za mystickým zážitkom, kde cieľom je oslobodiť myseľ a posilniť seba samého. Kresťan by mal používať Písmo, aby sa snažil o poznanie Boha, múdrosti a svätosti prostredníctvom objektívneho významu textu s cieľom premeniť myseľ podľa pravdy. Tí, ktorí k textu pristupujú nadprirodzene, majú tendenciu ho odpájať od jeho kontextu a prirodzeného významu a používať ho subjektívnym, individualistickým, zážitkovým spôsobom, pre ktorý nebol nikdy určený. Tu je miesto, kde lectio a gnosticizmus sa podobajú.

Kresťanský Gnosticizmus

Kresťanský gnosticizmus je presvedčenie, že človek musí mať „gnózu“ (z gréckeho Gnosko, „poznať“) alebo mystické, vnútorné poznanie získané až po správnej iniciácii. Len málokto môže vlastniť toto mystické poznanie. Prirodzene, pojem o vlastnosti špeciálnych vedomostí je veľmi príťažlivý a dáva „poznajúcemu“ pocit, že je dôležitý a jedinečný v tom, že on/ona majú špeciálnu skúsenosť s Bohom, akú nemá nikto iný. „Poznajúci“ verí, že masy nemajú duchovné poznanie a iba skutočne „osvietení“ môžu mať skúsenosť s Bohom.

Nebezpečenstvo Počúvania Hlasov

Ďalej, nebezpečenstvá spojené s otvorením našej mysle a počúvaním hlasov by mali byť zrejmé. Kontemplatívne modlitby sú tak dychtivé počuť niečo - hocičo -, že môžu stratiť objektivitu potrebnú na rozlišovanie medzi Božím hlasom, vlastnými myšlienkami a infiltráciou démonov do ich myslí. Satan a jeho prisluhovači sú vždy dychtiví preniknúť do myslí nič netušiacich a otvárať našu myseľ takýmito spôsobmi znamená privolať katastrofu. Nikdy nesmieme zabúdať, že Satan je stále na love a snaží sa pohltiť naše duše (1. Petrov 5:8) a môže sa objaviť ako anjel svetla (2.

Dostatočnosť Písma

Napokon, útok na dostatočnosť Písma je jasným znakom lectio divina. Tam, kde Biblia tvrdí, že je ona všetko, čo potrebujeme, aby sme žili kresťanský život (2. Timotejovi 3:16), prívrženci lectio to popierajú. Tí, ktorí praktizujú „konverzačné“ modlitby, hľadajúc zvláštne zjavenie od Boha, Ho žiadajú, aby obišiel to, čo už zjavil ľudstvu, akoby mal teraz porušiť všetky svoje zasľúbenia týkajúce sa Jeho večného Slova. Žalm 19:7-14 obsahuje definitívne vyhlásenie o dostatočnosti Písma. Je „dokonalé, občerstvujúce dušu“; je „správne, naplňujúce srdce radosťou“; je to „jasné, osvecujúce oči“; je to „pravdivé“ a „úplne spravodlivé“; a je to „vzácnejšie ako zlato“. Stará a Nová zmluva sú slová od Boha, ktoré treba študovať, rozjímať o nich, modliť sa a zapamätať si ich pre poznanie a objektívny význam, ktorý obsahujú, a autoritu od Boha, ktorú nesú, a nie pre mystickú skúsenosť alebo pocit osobnej sily a vnútorného pokoja, ktorý môžu stimulovať.

Zdravé poznanie je na prvom mieste; potom trvalý druh skúsenosti a pokoja prichádzajú ako vedľajšie produkty správneho poznania a komunikácie s Bohom.

Ako sa Vyhnúť Krajnostiam pri Lectio Divina

Správne pochopenie lectio divina dáva predpoklad, aby sme sa vyhli uvedeným krajnostiam. Správne a duchovne zdravé čítanie Božieho slova si všíma text v jeho historických a spoločenských okolnostiach, v ktorých vznikol. Meditácia a modlitba umožňuje osvojiť si Božie slovo do osobnej a komunitárnej súčasnosti. Celý model lectio divina pritom pamätá aj na actio, čiže predsavzatie, činnosť v sile prijatého poznania.

V kontemplácii nastáva vrchol našej práce s biblickým textom. Naša myseľ pracuje s hlavnou myšlienkou či posolstvom čítaného textu, hľadá pre ňu miesto v našom osobnom živote aj v živote okolo nás a modlí sa a pritom sa celkom spontánne ponorí do živého obsahu meditovaného textu. Pri všetkých týchto troch krokoch sme sa mnohokrát vrátili k východiskovému textu, mnohokrát sme ho prečítali a postupne sme objavili jeho „chuť“. Pritom sme nadobudli skúsenosť „sily“ Božieho slova, ktoré v nás rástlo.

Božie Slovo v Manželstve a Rodine

Synoda poukázala na potrebu zdôrazniť aj vzťah medzi Božím slovom, manželstvom a kresťanskou rodinou. Preto nikdy nemožno stratiť z dohľadu, že Božie slovo stojí na počiatku manželstva (porov. Gn 2, 24) a že sám Ježiš chcel začleniť manželstvo medzi inštitúcie svojho kráľovstva (porov. Mt 19, 4 - 8) a povýšil na sviatosť to, čo je pôvodne vpísané do ľudskej prirodzenosti. „Pri slávení sviatostného manželstva vyjadrujú muž a žena prorocké slová o vzájomnom darovaní, že budú ‚jedným telom‘ a znamením jednoty medzi Kristom a Cirkvou (porov.

Vernosť Božiemu slovu nás núti zdôrazniť, že táto inštitúcia je dnes z mnohých strán vystavená útokom súčasnej mentality. Vzhľadom na rozšírený rozbitý citový život a spôsoby myslenia, ktoré banalizujú ľudské telo a rozdielnosť pohlaví, Božie slovo potvrdzuje pôvodnú dobrotu človeka, stvoreného ako muža a ženu a povolaného na vernú, vzájomnú a plodnú lásku. Z veľkého snubného tajomstva vyplýva neodňateľná zodpovednosť rodičov voči svojim deťom. K autentickému otcovstvu a materstvu patrí aj komunikácia a svedectvo o zmysle života v Kristovi: prostredníctvom vernosti a jednoty rodinného života sú rodičia pred vlastnými deťmi prvými hlásateľmi Božieho slova. Cirkevné spoločenstvo ich musí podporovať a pomáhať im, aby rozvíjali v rodine modlitbu, počúvanie Božieho slova, poznanie Biblie. Preto synoda vyjadruje prianie, aby v každej domácnosti bola Biblia a aby ju rodina uchovávala dôstojným spôsobom, aby ju mohla čítať a modliť sa s ňou. Nevyhnutnú pomoc tu môžu poskytnúť kňazi, diakoni alebo dobre pripravení laici.

Synodálni otcovia sa tak vyjadrili v súlade s tým, čo tvrdí dogmatická konštitúcia Dei Verbum, keď „vyzýva všetkých veriacich, (…) nech sa ochotne a s radosťou oboznamujú s posvätným textom buď prostredníctvom posvätnej liturgie, ktorá oplýva Božími výrokmi, alebo nábožným čítaním, prípadne pomocou iných na to vhodných prostriedkov a podujatí, ktoré sa dnes všade chvályhodne šíria so schválením a pod vedením duchovných pastierov. Koncilová reflexia tým mala úmysel nadviazať na veľkú patristickú tradíciu, ktorá vždy odporúčala pristupovať k Písmu v dialógu s Bohom. Svätý Augustín hovorí: „Tvoja modlitba je tvoje slovo, ktorým sa obraciaš k Bohu. Keď čítaš, hovorí k tebe Boh. Origenes, jeden z učiteľov takéhoto čítania Biblie, tvrdí, že porozumenie Písem si viac ako štúdium vyžaduje dôverný vzťah s Kristom a modlitbu. Presvedčený je, že privilegovanou cestou k poznaniu Boha je láska a že nemožno dosiahnuť autentickú scientia Christi bez toho, že by sa doň človek nezamiloval.

V Liste Gregorovi, veľkému alexandrijskému teológovi, odporúča: „Venuj sa lectio božských Písem, konaj to vytrvalo. Zaviaž sa konať si lectio s úmyslom veriť a páčiť sa Bohu. Ak sa počas lectio ocitneš pred zatvorenými dverami, klop a otvorí ti ten strážca, o ktorom Ježiš povedal: ‚Strážca mu ich otvorí.‘ Venuj sa teda lectio divina, hľadaj oddane a s neochvejnou dôverou v Boha zmysel božských Písem, ktorý je v ňom ukrytý vo veľkej šírke. Nemôžeš sa však uspokojiť len s klopaním a hľadaním: Aby si pochopil Božie veci, nevyhnutne potrebuješ oratio.

Klásť do úzkeho vzťahu lectio a liturgiu umožňuje lepšie prijať kritériá, ktoré majú viesť toto čítanie v kontexte pastorácie a duchovného života Božieho ľudu. tak aj osobné alebo spoločné rozjímavé čítanie Písma pripravuje, sprevádza a prehlbuje to, čo Cirkev slávi hlásaním Slova na poli liturgie.

Úloha Žien vo Vzťahu k Božiemu Slovu

V tomto kontexte by som rád poukázal aj na to, čo synoda odporúčala vzhľadom na úlohy žien vo vzťahu k Božiemu slovu. k poznaniu Písma a celému životu Cirkvi je dnes širší ako v minulosti a teraz sa týka aj samotných biblických štúdií. Synoda sa osobitne pozastavila najmä nad neodmysliteľnou úlohou žien v rodine, pri výchove, v katechéze a pri odovzdávaní hodnôt. a zároveň byť nositeľkami lásky, učiteľkami milosrdenstva, tvorkyňami pokoja a rozdávať vrúcnosť a ľudskosť vo svete, ktorý príliš často hodnotí ľudí chladnými kritériami využitia a zisku. Božie slovo je totiž základom každej autentickej kresťanskej spirituality.

Modlitby a Mariánska Úcta

Synoda okrem toho odporúčala šíriť medzi veriacimi modlitbu Anjel Pána. Vhodné je, aby Boží ľud, rodiny a spoločenstvá zasvätených osôb zostali verné tejto mariánskej modlitbe, ktorú nám tradícia odporúča modliť sa ráno, napoludnie a večer. V modlitbe Anjel Pána prosíme Boha, aby sa aj v nás na príhovor Panny Márie uskutočňovala Božia vôľa a aby sme ako ona prijímali do seba jeho slovo. Táto prax môže posilňovať autentickú lásku k tajomstvu vtelenia. Aj niektoré starobylé modlitby kresťanského východu, ktoré vo vzťahu k Theotokos, Márii, Božej Matke, zahŕňajú celé dejiny spásy, si tiež zaslúžia, aby sme ich poznali, vážili si ich a šírili. Myslíme najmä na Akathistos a Paraklesis. Ide o chválospevy, spievané formou litánií, preniknuté cirkevnou vierou a biblickými obrazmi, ktoré pomáhajú veriacim spolu s Máriou rozjímať o tajomstvách Krista. Modliť sa týmito slovami rozširuje dušu a napĺňa ju pokojom, ktorý prichádza zhora, od Boha, tým pokojom, ktorým je sám Kristus, narodený z Márie pre našu spásu.

Svätá Zem

Pripomenutím Božieho Slova, ktoré sa stalo telom v lone Márie z Nazareta, sa teraz naše srdce obracia k tej zemi, kde sa uskutočnilo dielo nášho vykúpenia a z ktorej sa Božie slovo rozšírilo až po kraj zeme. Slovo sa totiž pôsobením Ducha Svätého stalo telom v presnom okamihu a na konkrétnom mieste, v cípe krajiny na hraniciach rímskeho impéria. Preto čím viac si uvedomujeme univerzalitu a jedinečnosť Kristovej osoby, s o to väčšou vďakou hľadíme na tú zem, v ktorej sa Ježiš narodil, žil a daroval seba samého za nás všetkých. Kamene, po ktorých kráčal náš Vykupiteľ, pre nás zostávajú presiaknuté spomienkami a naďalej „kričia“ radostnú zvesť. Aké dôležité je, aby aj napriek toľkým ťažkostiam boli aj na týchto miestach kresťanské spoločenstvá! Biskupská synoda vyjadruje hlbokú blízkosť všetkým kresťanom, ktorí žijú vo Svätej zemi a vydávajú svedectvo viery vo Vzkrieseného. Čím viac obraciame náš pohľad a srdce na pozemský Jeruzalem, tým viac v nás horí túžba po nebeskom Jeruzaleme, pravom cieli každého putovania, a horlivosť za to, aby všetci uznali meno Ježiša Krista, v ktorom jedinom je spása (porov. Sk 4, 12).

tags: #lectio #divina #ako #sa #treba #vyhnúť