Lekárske prehliadky kuchárka povinnosti na Slovensku
Právo na ochranu života a zdravia je jedným zo základných práv ľudského jedinca, ktorého súčasťou je ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci (ďalej „BOZP”). Problematika BOZP je kategóriou, ktorá v sebe viaže sociálnu a súčasne aj ekonomickú dimenziu. Súvisí s pracovnoprávnym vzťahom, je nástrojom na humanizáciu práce, uplatňovanie ľudských a hospodárskych práv. Je tak v záujme zamestnanca, zamestnávateľa a celej spoločnosti.
Aj preto v záujme zabezpečenia tohto práva dňa 2. februára 2006 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon publikovaný v Zbierke zákonov ako zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudne účinnosť 1. júla 2006.
Nová právna úprava BOZP vymedzuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP, ktoré štatutárny orgán zamestnávateľa nezvládne odborne ani časovo vykonávať sám. Preto má povinnosť zabezpečiť vykonávanie preventívnych a ochranných opatrení. Vytvára predpoklady na uplatňovanie požiadaviek nových harmonizovaných právnych predpisov na zaistenie BOZP, predstavuje možnosť na zníženie počtu poškodení zdravia zamestnancov a s nimi spojené neproduktívne finančné náklady.
Povinnosti zamestnávateľa
Jednou z povinností zamestnávateľa vyplývajúcich zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu na základe výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. Zamestnávateľ je povinný podľa § 7 ods. 3 zákona o BOZP č. 124/2006 Z. z. Oboznamovanie zamestnanca vykonáva zamestnávateľ podľa druhu vykonávaných prác. Zamestnávateľ oboznamuje zamestnanca pri prijatí do zamestnania v prvom rade svojimi vlastnými odbornými zamestnancami.
Zamestnávateľ musí zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené povinnosti zamestnávateľovi vyplývajú z ustanovenia § 6 zákona č. 124/2006 Z. z.
Zákon o BOZP nešpecifikuje špeciálny subjekt povinnosti (zamestnávateľ) zaraďovania zamestnanca na výkon práce so zreteľom na jeho zdravotný stav na základe určitých parametrov (napr. činnosť s vyšším rizikom). Subjekt povinnosti - zamestnávateľ je všeobecný.
Častá je otázka, či má zamestnávateľ povinnosť oboznamovať pri prijatí do zamestnania aj zamestnanca, ktorý má na prácu, ktorú bude vykonávať platný preukaz alebo osvedčenie. Osvedčenie a preukaz podľa § 16 ods. 1 zákona o BOZP sú doklady preukazujúce, že fyzická osoba (zamestnanec) môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke.
Tieto doklady však nepreukazujú, že zamestnanec bol oboznámený s novým pracoviskom, novou prácou, novým technologickým postupom v vyššie uvedenom rozsahu § 7 ods. 3 zákona o BOZP č. 124/2006 Z. z., nakoľko každé pracovisko, každá práca a každý technologický postup je špecifický s inými bezpečnostnými predpismi, s vlastným existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením a konkrétnymi zákazmi.
Preukaz a osvedčenie sú doklady potrebné pre činnosti ustanovené právnymi predpismi (obsluha kotolne, viazanie bremien, oprava vyhradených technických zariadení plynových s vysokou mierou ohrozenia a pod.), ale nie sú doklady, ktoré preukazujú, že zamestnanec bol oboznámený s konkrétnymi bezpečnostnými predpismi na novom pracovisku a pod.
Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca, ktorý vlastní platný preukaz alebo osvedčenie pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku aj podľa § 7 ods. 3 zákona o BOZP č. 124/2006 Z.
V prípade, že na obsluhu vyhradeného technického zariadenia sa nevyžaduje preukaz, obsluhovať vyhradené technické zariadenie určené bezpečnostnotechnickými požiadavkami v zmysle § 17 ods. 3 vyhlášky MPSVR SR č.
Vstupné lekárske prehliadky
Vstupná lekárska prehliadka slúži zamestnávateľovi na posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na konkrétnu prácu a jej výsledky určia, či môže zamestnanec danú prácu vykonávať, alebo nie. Takáto prehliadka je dôležitá najmä preto, aby sa predišlo možným zdravotným komplikáciám u zamestnanca v súvislosti s vykonávaním preňho nevhodnej pracovnej činnosti.
Čo je vstupné vyšetrenie? Vstupné vyšetrenie je lekárska prehliadka, ktorú zamestnávateľ vyžaduje od nového zamestnanca alebo zamestnanca po dlhšej neprítomnosti (napr. materská dovolenka, dlhodobá PN). Cieľom je zistiť, či je zamestnanec zdravotne spôsobilý na vykonávanie danej práce a či neexistujú žiadne kontraindikácie.
Forma vstupných lekárskych prehliadok Pri prijímaní uchádzača na pracovné miesto sa okrem iných predpokladov posudzujú aj výsledky lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, čiže výsledky vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky. Pri lekárskej prehliadke zamestnanec oznámi svojmu všeobecnému lekárovi, prípadne lekárovi pracovnej zdravotnej služby, všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šírenia ochorení a informácie dôležité pre posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci (napríklad zamestnanec, ktorý sa uchádza o pozícii, kde je potrebná ručná manipulácia s ťažkými bremenami, by mal svojho ošetrujúceho lekára oboznámiť so svojimi problémami s chrbticou). spôsobilosti na prácu“, ktorý následne doručí zamestnávateľovi. zdravotnej starostlivosti. zákona č. 355/2007 Z. z.
Právny rámec: Povinnosti, podmienky a rozsah zabezpečovania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci upravuje zákon č. 355/2007 Z. z.. Preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení zameraných na ochranu zdravia konkrétnych zamestnancov. Výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci musia vykonávať v zdravotníckom zariadení - v ambulancii, ktorej prevádzkovanie schválil rozhodnutím príslušný samosprávny kraj. V iných priestoroch ako v ambulancii, napr. v priestoroch zamestnávateľa, nie je možné vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.
Právna úprava bola zmenená (porovnaj znenie § 30 zákona č. 355/2009 Z. z. do 12. 12. 2008 a po tomto dni) tak, že sa vyžadujú prehliadky pri rizikovej práci a pri práci, ktorá nie je riziková, ale ak to ustanoví osobitný predpis. Regulácia otázky preventívnej lekárskej prehliadky u uchádzača o zamestnanie je rozobratá v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Kategórie prác
Zákonodarca rozdelil práce na práce I., II., III., IV. kategórie. Vytvára dve skupiny kategórií - práce I. a II. kategórie, ktoré nie sú označené ako rizikové práce a práce III. a IV. kategórie, ktoré sú označené ako rizikové práce (§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z.). O zaradení práce do III. a IV. kategórie rozhodne regionálny úrad verejného zdravotníctva, a to buď na základe návrhu zamestnávateľa, alebo sám z vlastného podnetu.
Charakteristiky prác pre jednotlivé kategórie - 2, 3, 4 s uvedením charakteristiky prác sa uvádzajú v prílohe č. 1 k vyhláške č. 448/2007 Z. z. Vo vzťahu k uvedeným faktorom práce musí zamestnávateľ nahliadnuť do príslušných osobitných predpisov, ktoré upravujú prácu v prostredí s pôsobením týchto faktorov. Náležitosti návrhu na zaradenie prác do tretej a štvrtej kategórie sa uvádzajú v prílohe č. 2 k vyhláške č. 448/2007 Z. z.
- 1. kategória: Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná.
- 2. kategória: Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia. Nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity alebo kritériá ustanovené osobitnými predpismi. Miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je vyššia ako u obyvateľov, ale je tolerovateľná.
- 3. kategória: Do tretej kategórie sa zaraďujú práce s vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých a) expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov, b) je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, alebo zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom, c) nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.
- 4. kategória: Do štvrtej kategórie sa zaraďujú len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia. Sú to práce: a) pri ktorých nie je možné znížiť technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov, b) ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia, alebo zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.
Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.
Kto vykonáva vstupné lekárske preventívne prehliadky?
Zákon č. 355/2007 Z. z. o prácach zaradené v 3. a 4. kategórií prác. Vo vzťahu k oprávneným lekárom zákon č. 355/2007 Z. z. Zamestnávateľ nemôže dať súhlas, aby sa prehliadka vykonala lekárom fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie, ak by tento lekár nemal požadovanú špecializáciu.
Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.
Vzhľadom na prechodné ustanovenie do 31. 12. 2011 postačuje aj špecializácia všeobecné lekárstvo, ale vyžaduje sa dohľad lekára PSZ. V uvedenom zmysle by teda prehliadku mohol vykonať lekár fyzickej osoby, pričom by výsledok mal skontrolovať lekár PSZ.
V prípade prác prvej a druhej kategórie, ak ide o uchádzača, ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis (napríklad zákon č. 164/1996 Z. z., č. 8/2009 Z. z., č. 473/2005 Z. z.), vykonávajú lekárske preventívne prehliadky lekári podľa § 30 ods. 11 zákona. V danom prípade vyšetrenie môžu vykonať lekári, ktorí ich vykonávajú v prípade prác III. a IV. kategórie alebo aj lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo všeobecná starostlivosť o deti a dorast, ktorí nie sú lekármi PZS, t. j.
Zamestnávateľ môže určiť, aby sa fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie (alebo už nový zamestnanec), nechala vyšetriť u podnikového lekára. Túto požiadavku možno považovať za primeranú a uchádzač sa jej musí podrobiť.
Vyvstáva tu otázka týkajúca sa nákladov v prípade, ak zamestnávateľ súhlasí s vykonaním lekárskej prehliadky inde. V danom prípade by zamestnávateľ musel uhradiť náklady prehliadky, pretože trvá na komplexnej lekárskej prehliadke, ale netrvá na tom, aby sa vykonala u podnikového lekára.
Pracovná zdravotná služba (PZS): Jednou zo základných povinností vymedzených v § 21 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP sú tzv. preventívne a ochranné služby - odborné služby poskytované zamestnávateľovi, pričom ich poskytovanie je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre všetkých zamestnancov (§ 21 ods. 1 zákona). Zo použitia slovného spojenia „pre všetkých zamestnancov“ vyplýva, že ju musia zabezpečiť všetci zamestnávatelia bez ohľadu na to, či zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Definíciu zamestnávateľa pre účely zákona o BOZP obsahuje § 3 písm. a) a viaže ho aj k pracovnoprávnym vzťahom, nie k pracovnému pomeru. Rozdiel medzi zamestnávateľmi bude v spôsobe zabezpečovania PZS (pozri nižšie) v závislosti na kategorizácii práce a počte zamestnancov.
Zákonodarca stanovuje zamestnávateľovi povinnosť (§ 21 ods. 2) na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb (patrí sem aj PZS podľa § 26) určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zákon č. 124/2006 Z. z. vymedzuje v § 26 pracovnú zdravotnú službu a jej úlohy. Zákon nevymedzuje, čo sa považuje za dostatočný počet. Dostatočnosť možno vymedziť napr. vo vzťahu k prílohe vyhlášky č. 292/2008 Z. z., ktorá obsahuje tabuľku minimálneho rozsahu výkonu PZS podľa kategórie prác, pričom ide o určenie času v hodinách, ktorý je potrebný na jedného zamestnanca za rok z hľadiska jednotlivých pracovných pozícií osôb v PZS (leká...
Kedy je lekárska prehliadka povinná?
Sú tieto prehliadky pre zamestnancov povinné ? Áno, sú povinné, ak sa jedná o rizikové práce, teda 3. a 4. kategóriu práce, alebo práce podľa osobitného predpisu, na ktoré sa viaže vydanie preukazu alebo osvedčenia.
Povinnosť absolvovať lekársku prehliadku vo vzťahu k práci majú aj zamestnanci, ktorí sú pri práci exponovaní karcinogénnym, mutagénnym a reprodukčne toxickým faktorom pri práci. V týchto prípadoch sa prehliadky vykonávajú raz za dva roky alebo raz ročne.
Ak sa jedná o prácu zaradenú do 2. kategórie práce a nie o prácu podľa osobitného predpisu, môže zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou určiť lehotu aj zoznam zamestnancov, ktorí sa tejto prehliadke podrobia tiež.
Povinne musia absolvovať vstupné lekársku prehliadku zamestnanci zaradení do 3. a 4. kategórie prác. Okrem zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie prikazuje zákon č. 355/2007 Z. z. U zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do 1. a 2. kategórie prác nie je zákonom stanovená povinná vstupná lekárska prehliadka. Zamestnávateľ ju teda môže, ale aj nemusí zabezpečiť a vyžadovať. Výnimkou je už spomínaná situácia, ak to vyžaduje osobitný predpis. Zákon č. 355/2007 Z. z.
Keďže podľa zákona č. 124/2006 Z. z. absolvovať. Zákon č. 355/2007 Z. z. zamestnancov. je v prípade 3. kategórie potrebné opakovať každé dva roky. kategórie, každý rok. U tzv. nerizikových prácach (1. kategória), nie je zákonom daná periodicita prehliadok.
Osobitné prípady zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na nočnú zmenu (§ 98 ods. 3 ZP). ZP stanovuje, že sa má posúdiť zdravotná spôsobilosť na prácu v noci, a to pred zaradením na nočnú prácu. V danom prípade ide o posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci, t. j. Osobitné predpisy sú rôzne zákony, nariadenia vlády a vyhlášky, kde sa stanovuje, že zamestnanec musí mať zdravotnú spôsobilosť, aby mohol vykonávať nejakú činnosť.
Ako sa pripraviť na vstupné vyšetrenie?
Príprava na vstupné vyšetrenie môže zahŕňať niekoľko krokov:
- Zistite si rozsah vyšetrenia: Informujte sa u zamestnávateľa alebo lekára, aké vyšetrenia budú súčasťou vstupnej prehliadky.
- Pripravte si dokumenty: Zoberte si so sebou občiansky preukaz, kartu poistenca a prípadne aj lekársku dokumentáciu (ak máte).
- Informujte lekára: Povedzte lekárovi o svojich zdravotných problémoch, alergiách a užívaných liekoch.
- Buďte pripravení na otázky: Lekár sa bude pýtať na vašu anamnézu, pracovné zaradenie a prípadné riziká spojené s prácou.
Čo si vziať so sebou?
Na vstupné vyšetrenie si zoberte:
- Občiansky preukaz
- Kartu poistenca
- Lekársku dokumentáciu (ak máte)
- Okuliare alebo kontaktné šošovky (ak ich používate)
- Prípadne iné pomôcky, ktoré používate (napr. načúvací aparát)
Čo ak odmietnem vstupné vyšetrenie?
Ak zamestnanec odmietne vstupné vyšetrenie, môže sa to považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny v oblasti BOZP. Zamestnávateľ môže v takom prípade pristúpiť k sankciám, vrátane ukončenia pracovného pomeru.
Koľko stojí lekárska prehliadka a kto ju platí?
preventívnu prehliadku je rôzna a závisí od cenníka konkrétneho lekára. z dôvodu rozsiahlejších vyšetrení. od 15 do 35 eur.
Náklady, ktoré vznikli za účelom posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza podľa zákona č. 355/2007 Z. z. zamestnávateľ. Keďže ide o povinnosť, ktorá je zamestnávateľom ustanovená osobitným predpisom, sú tieto náklady uznaným daňovým výdavkom.
Za vašu lekársku prehliadku by mal zaplatiť zamestnávateľ, keďže náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ a tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu uhrádza zamestnávateľ. Tieto náklady sú pre zamestnávateľa daňovým výdavkom. Poplatok za lekársku prehliadku závisí od cenníka konkrétneho lekára, väčšinou sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 40 eur.
V prípade 1. a 2. kategórie prác, kde nie je stanovená povinnosť vykonávať preventívne prehliadky, je na zamestnávateľovi, či tieto výdavky uhradí, alebo nie. Ak sú lekárske prehliadky ustanovené v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve alebo inom internom predpise spoločnosti, nastáva pre zamestnanca povinnosť ich absolvovať a pre zamestnávateľa nastáva povinnosť ich uhradiť. V tomto prípade, si náklady s tým spojené môže zamestnávateľ uznať ako daňové výdavky.
Tabuľka: Periodicita lekárskych prehliadok podľa kategórie práce
| Kategória práce | Periodicita prehliadok |
|---|---|
| 1. a 2. kategória | Zákon nestanovuje (môže určiť zamestnávateľ) |
| 3. kategória | Každé 2 roky |
| 4. kategória | Každý rok |
Povinnosti, podmienky a rozsah zabezpečovania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci upravuje zákon č. 355/2007 Z. z.
tags: #lekárske #prehliadky #kuchárka #povinnosti


