Lesknica kanárska: Pestovanie, využitie a recepty

Lesknica kanárska (Phalaris canariensis) je jednoročná tráva pestovaná pre svoje semená, ktoré sú známe ako potrava pre vtáky. Hoci je jej pestovanie relatívne nenáročné, existuje niekoľko kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť a výnos plodiny. V tomto článku sa pozrieme na jej využitie v strave vtáctva a na jej potenciálne prínosy pre ľudské zdravie.

Pestovanie lesknice kanárskej

Výber odrody a kvalita osiva

Dôležitým krokom je výber vhodnej odrody lesknice kanárskej. Pri výbere osiva je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov, ako sú výnos, odolnosť voči chorobám a škodcom a prispôsobivosť klimatickým podmienkam danej oblasti.

Dodávatelia osiva ručia za skutočnú klíčivosť osiva obilnín uvádzaného do obehu.

• Šľachtiteľské osivo: Osivo odrôd obilnín sa môže označiť ako šľachtiteľské osivo, ak spĺňa požiadavky na certifikáciu základného osiva.
• Základné osivo: Základné osivo obilnín sa môže vyrábať v generácii množenia E, SE2 a SE3. Musí byť homogénne.
• Certifikované osivo: Je ďalším stupňom množenia osiva.

Označovanie osiva

Úradná náveska pre základné osivo a certifikované osivo musí obsahovať označenie "kvalita ES", členského štátu a zodpovedného orgánu alebo ich rozlišovací kód, číslo dávky, názov odrody uvedený vo forme bez mien autorov, krajinu výroby a údaj o počte zŕn. Ak ide o hybridy alebo inbredné línie, uvádza sa názov komponentu spolu s údajom "komponent" alebo názov odrody spolu s údajom "hybrid".

Príprava pôdy a sejba

Lesknici kanárskej sa najlepšie darí v dobre pripravenej pôde s dostatkom živín. Pred sejbou je vhodné vykonať analýzu pôdy a podľa výsledkov aplikovať potrebné hnojivá.

Termín a spôsob sejby

Optimálny termín sejby sa líši v závislosti od klimatických podmienok danej oblasti. Všeobecne platí, že sejba by mala prebiehať na jar, keď už pominulo riziko mrazov. Sejba sa vykonáva do riadkov s rozstupom 12-15 cm.

Hĺbka sejby a výsevok

Hĺbka sejby by mala byť 2-3 cm. Výsevok sa pohybuje v rozmedzí 250-300 semien na meter štvorcový.

Ošetrovanie porastu

Po sejbe je potrebné zabezpečiť optimálne podmienky pre klíčenie a rast lesknice kanárskej.

Hnojenie

Lesknica kanárska vyžaduje dostatočné zásobenie živinami, najmä dusíkom, fosforom a draslíkom. Hnojenie by malo byť vykonávané v súlade s výsledkami analýzy pôdy a potrebami plodiny.

Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom

Dôležitou súčasťou ošetrovania porastu je ochrana proti burinám, chorobám a škodcom. Proti burinám sa používajú herbicídy, proti chorobám fungicídy a proti škodcom insekticídy. Pri aplikácii ochranných prostriedkov je potrebné dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia a pokyny výrobcu.

Poľná prehliadka

Pri poľnej prehliadke je dôležité, aby inšpektor nemal žiadny prospech v závislosti od výsledku vykonávanej skúšky. Kontrola by mala byť uskutočnená pod úradným dohľadom a z osiva, ktoré prešlo úradnou kontrolou a jej výsledky boli vyhovujúce.

Zber a posklizňová úprava

Zber lesknice kanárskej sa vykonáva, keď sú semená plne zrelé a majú typickú žltohnedú farbu. Zber sa vykonáva kombajnom.

Sušenie a čistenie

Po zbere je potrebné semená vysušiť na vlhkosť 12-14 %.

Legislatíva

Dodávanie osiva obilnín do obehu sa nepovažuje za dodávku osiva obilnín na účely jeho uznávania alebo kontroly, dodaného osiva do obehu alebo na vysievanie tohto osiva.

Uznávanie odrôd

Odroda lesknice kanárskej bude zapísaná v Spoločnom katalógu odrôd, ak stav spĺňa požiadavky.

Skúšanie osiva

Laboratórium na skúšanie osiva musí spĺňať požiadavky na klíčivosť a musí mať potrebnú kvalifikáciu na technické vedenie laboratória a na skúšanie osiva v rozsahu vydaného oprávnenia.

Lesknica kanárska v strave vtáctva

Lesknica kanárska je obľúbenou zložkou krmiva pre vtáctvo, najmä pre kanáriky, andulky a iné drobné exoty. Jej semená sú ľahko stráviteľné a poskytujú vtákom dôležité živiny.

Kŕmna zmes pre andulky

Andulky sú obľúbené domáce vtáky, ktoré potrebujú vyváženú stravu pre zdravý život. Okrem komerčných krmív je možné im pripraviť aj vlastnú zmes, ktorá obsahuje:

• Proso: Výživná obilnina s dostatkom bielkovín a stopových prvkov. Existuje viac druhov prosa ktoré sa líšia farbou pliev, tvarom aj veľkosťou. Najbežnejšie je proso žlté, červené, strieborné, japonské, talianske.
• Vaječná zmes: Najlepšie proteínové krmivo, nepostrádateľné najmä v období hniezdenia a odchovu mláďat. Pripravuje sa z vareného vajca (min. 15 minút), nastrúhaného na jemnom strúhadle, zmiešaného s nastrúhanou mrkvou a piškótami. Zmes musí byť sypká, nie lepkavá, a treba ju často meniť, pretože sa rýchlo kazí.
• Ovocie: Andulky majú najradšej jablko, ktoré je dostupné celý rok. Odporúča sa podávať ho bez šupiek, ktoré obsahujú ťažko stráviteľný tanín.
• Zelenina: Obľúbená je mrkva, ktorá má vynikajúce dietetické vlastnosti a vysoký obsah karoténu.
• Zelené krmivo: Púpava a žihľava sú výborným zdrojom vitamínov a minerálov. Púpava podporuje trávenie, tvorbu krviniek a látkový metabolizmus, zatiaľ čo žihľava je bohatá na vitamín A.
• Naklíčené zrno: Zmeska prosa, ovsa a lesknice kanárskej sa dá použiť aj na prípravu naklíčeného zrna, ktoré je výborné hlavne v zime, keď je nedostatok zeleného krmiva. Je bohaté predovšetkým na vitamín E. Pri klíčeni sa tiež vytvárajú enzými, ktoré pozitívne ovplyvňujú trávenie.

Ovos (lúpaný) je veľmi výživné krmivo pre svoj nízky obsah hrubej vlákniny, a množstvo hodnotných proteínov a vitamínov skupiny E a B.

Príprava vaječnej zmesi

Vajce varené min. 15 minút nastrúhané na jemnom strúhadle zmiešame spolu s nastrúhanou mrkvou a piškótami. Zmes musí byť sypká, nie lepkavá.

Príprava ovocnej a zeleninovej zmesi

Z ovocia máme najradšej jablko, pretože je k dispozícii celý rok, najradšej ho máme bez šupiek, ktorá obsahuje popri trieslovinách a éterických olejoch aj ťažko stráviteľný tanín.

Zo zeleniny máme najradšej mrkvu , pretože okrem toho že je chutná má aj vynikajúce dietetické vlastnosti a vysoký obsah karoténu.

Zo zeleného krmiva máme najradšej púpavu , hlavne jej listy. Púpava podporuje nielen trávenie ale ovplyvňuje aj tvrorbu krviniek a látkový metabolizmus. Okrem púpavy je dobrá a hlavne zdravá žihľava, pre svoj vysoký obsah vitamínov (A).

Z hore uvedenej zmesky (proso, ovos, lesknica) sa dá pripraviť naklíčené zrno, ktoré je výborné hlavne v zime keď je nedostatok zeleného krmiva. Je bohaté predovšetkým na vitamín E.

Lesknica kanárska v ľudskej strave

Semená lesknice kanárskej sa dajú použiť aj v ľudskej strave, a to rôznymi spôsobmi:

• Celé semená: Môžu sa pridať do šalátov, jogurtov, smoothies alebo použiť ako posýpka na pečivo.
• Múka: Z lesknice kanárskej sa dá vyrobiť múka, ktorá sa môže použiť na pečenie chleba, koláčov alebo iných pekárenských výrobkov.
• Mlieko: Z lesknice kanárskej sa dá vyrobiť rastlinné mlieko, ktoré je vhodné pre ľudí s intoleranciou laktózy alebo alergiou na mliečne výrobky.

Hoci je lesknica kanárska považovaná za bezpečnú potravinu, pred jej zaradením do stravy je vhodné poradiť sa s lekárom alebo odborníkom na výživu, najmä ak máte nejaké zdravotné problémy alebo alergie.

Sušenie kvetov lesknice kanárskej

Lesknica kanárska sa okrem využitia v strave môže použiť aj na sušenie kvetov, ktoré sú vhodné na rôzne dekorácie. Tu je niekoľko tipov, ako na to:

• Kedy rastliny zberať? Správny termín zberu je jedným z hlavných kritérií ovplyvňujúcich kvalitu sušených kvetov a líši sa v závislosti od druhu. Zrezávaním navyše podporíte tvorbu nových kvetov. Záhony je vhodné často kontrolovať, aby ste nepremeškali vhodný čas. Pri zberaní kvetov si dajte záležať, aby ste neodstránili alebo nepoškodili puky.
• Kvety a plody na sušenie zberajte spravidla za slnečného počasia. Nezberajte kvety zvlhnuté od rosy alebo bezprostredne po daždi. Zberajte iba zdravé a dobre vyvinuté kvety alebo celé rastliny.
• Jednotlivé druhy sú odlišne náročné na čas vynaložený pri zbere. Najrýchlejší je jednorazový zber. Zber prebierkou je časovo náročnejší, vykonáva sa pri postupne kvitnúcich druhoch.
• Kvety sušte od seba v dostatočnej vzdialenosti.

Farby si najdlhšie udržujú slamienky, kraspédie a limonky.

Vďačné druhy na sušenie:

• Jednoročné okrasné trávy: proso siate (Panicum miliaceum), zajačka vajcovitá (Lagurus ovatus), traslica najväčšia (Briza maxima), lesknica kanárska (Phalaris canariensis).

Andulka vlnkovaná

Andulka je najmenší ploskochvostý papagáj. Má štíhlu postavu. Pôvodná andulka má na spodnej časti tela, kostrči a na vrchných chvostových perách trávovozelenú základnú farbu, ktorá ostro kontrastuje s jasnožltou maskou. Na hrdle má 6 čiernych hrdelných znakov, po bokoch 2 fialové lícne škvrny. Zadná časť hlavy, tylo, zadná časť hrdla a chrbát sú žltozelené s čierno-hnedým vlnkovaním. Ručné letky sú zamatovozelené, zvnútra žlté s čiernym lemom. Ramenné perá, posledné lakťové letky a krovky sú hnedočierne so žltým lemom. Dve najdlhšie chvostové perá sú tmavomodré, ostatné modrozelené so žltou škvrnou. Oko je modré, dúhovka žltá alebo biela.

Andulka vlnkovaná bola po prvý krát opísaná Shawom v roku 1805, ktorý zverejnil jej popis a farebnú ilustráciu vo svojej knihe. Pomenoval ju Psittacus undulatus. Neskôr, v roku 1840 ju do Anglicka doviezol výskumník a maliar vtákov p.Gould. Veľmi rýchlo rástlo nadšenie pre chov týchto malých nenáročných vtákov, ktoré Goud premenoval na Melopsittacus undulatus, čo znamená "melodický papagáj s vlnovkami". Andulky sa začali dovážať v obrovskom množstve, čomu zabránila v roku 1894 austrálska vláda. Prvý úspešný odchov v zajatí bol hlásený v roku 1846 z Francúzska, neskôr v Anglicku, Nemecku, Holandsku, Belgicku.

V roku 1872 sa objavila v Belgicku prvá žltá andulka, čo sa vtedy považovalo za obrovskú senzáciu, v roku 1878 sa objavuje aj modrá andulka (tiež v Belgicku), nadšenie bolo obrovské a každý chovateľ chcel chovať žlté a modré andulky, čo však nebolo možné, keďže v tej dobe ešte nepoznali zákony dedičnosti. Až v roku 1932, po tom čo H. Duncker a H. Steiner zverejnili zákony dedičnosti, sa začína s chovom farebných druhov, čoskoro sa na trhu začínajú objavovať andulky žlté, modré, biele, zelené.

Andulka pochádza z Austrálie, ktorú obýva takmer celú, okrem pobrežného pásma, najhojnejšia je ale v stredných častiach Austrálie. Je to najrozšírenejší vtáčik Austrálie. Dôležitým faktorom pre výskyt anduliek v prírode je dostupnosť vody. Ich najväčším nepriateľom je sucho, sú závislé od dažďa, preto migrujú po celej krajine a vyhľadávajú hlavne planiny kde rastie tráva. Nevracajú sa na staré miesta, kde žili. Tieto vtáčiky môžeme pozorovať vo veľkých kŕdloch ale aj v malých skupinách. Z rána sú najaktívnejší, navštevujú vodné zdroje, behajú v mokrej tráve, hľadajú semená tráv, alebo prelietavajú zo stromu na strom. Potom sa usadia na vetvy stromov a sedia takmer nehybne. Let anduliek je rýchly, trhavý a často s prudkými zmenamy smeru. Počas letu si švitoria. Tieto vtáčiky sa živia hlavne semenami lúčnych a klokaních tráv. Vyhľadávajú aj klíčiacu trávu, mladé výhonky rozličných rastlín a obhrýzajú kôru a púčiky eukalyptových stromov. Počas austrálskeho leta hniezda v kolóniách , v ktorých je aj desať párov. Hniezdia v dutinách odumretých stromov, prednosť dávajú eukalyptom. Do hniezdnej dutiny samička znáša 4-6 vajíčok, na ktorých sedí asi 17 dní. Mladé andulky zostávajú v hniezde 31 dní.

tags: #lesknica #kanarska #recepty

Populárne príspevky:

• Tipy na prípravu kuracieho mäsa
• Prečo potrebujete tuky zo zeleniny?
• Etická móda: Vegánske oblečenie
• Pečené mäso a dusené jablká: netradičná kombinácia
• Recept na roľnícke zemiaky