Štefan Cifra: Život a dielo slovenského spisovateľa a kultúrneho historika

Štefan Cifra, významný slovenský spisovateľ, básnik, publicista, kultúrny historik, redaktor, editor a národopisný zberateľ, sa narodil 22. augusta 1960 v Nitre. Jeho život a tvorba sú úzko späté s rozvojom slovenskej kultúry a literatúry.

Rodinné zázemie a detstvo

Matka Viera Cifrová, rod. Závodníková (* 1. 1. 1941 Turzovka), je folkloristka, hudobníčka, speváčka a skladateľka ľudových piesní. Otec Štefan (* 19. 1. 1935 Komjatice - † 13. 7. 1991, tamže), bol učiteľ, režisér a herec ochotníckeho divadla. Vyrastal v Komjaticiach (okres Nové Zámky), v ranom detstve aj v Choči, Skýcove (okres Zlaté Moravce) a Turzovke.

Štúdium a prvé literárne pokusy

Základnú školu začal navštevovať v Skýcove (1967) - dedine v Tribečskom pohorí. Vychodil ju v Komjaticiach (1967 - 1975) - južnoslovenskej obci ležiacej na nivách povodia Starej Nitry. Študoval na SPŠS v Bánovciach nad Bebravou a (1975 - 1977), kde bol redaktorom stredoškolského časopisu Obzor (1976 - 1977), v ňom začal uverejňovať publicistické žánre a prózu. Strednú školu dokončil a maturoval na SPŠS v Komárne (1977 - 1979), kde bol zakladateľom a šéfredaktorom stredoškolského časopisu Pantograf (1978 - 1979).

Pracovné pôsobenie

Pracoval ako archivár v Slovenskom filmovom archíve (1981) a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1983 - 1990) v Bratislave. Medzitým absolvoval základnú vojenskú službu v Topoľčanoch (1981 - 1982) a v Čechách - v Bělej pod Bezdězem (1982 - 1983) v okrese Mladá Boleslav. Bol tlačovým tajomníkom ObNV Bratislava III (1990), po komunálnych voľbách roku 1990 prvým prednostom nového Miestneho úradu Bratislava-Nové Mesto (1990 - 1991), ktorý založil a uviedol do chodu, a volebným manažérom (1990 - 1994).

Literárne aktivity a angažovanosť

Po príchode na vysokú školu do Bratislavy pôsobil v literárnych kluboch mladých autorov pri V-klube na Nám. SNP (1979 - 1980), v Divadelnom klube mládeže na Sibírskej ul. (1980), a vo Filmovom klube pri V-klube (1980 - 1981), kde spoluorganizoval neverejné projekcie zakázaných filmov slovenskej i zahraničnej filmotéky. V čase absolvovania základnej vojenskej služby sa zúčastňoval na neformálnych diskusných stoloch s témami kultúrno-spoločenského, ekonomického, politického vývoja spoločnosti v polovici osemdesiatych rokov, ktoré organizovali v súkromí pražskí intelektuáli, sústredení okolo maliarov pracujúcich v Poetickej vinárni Viola (1982 - 1983). Po návrate z vojenskej služby bol spoluiniciátorom a účastníkom neformálnych diskusií v Bratislave, Brne a Prahe (1984 - 1986), zúčastňoval sa na neformálnych diskusných stoloch v bratislavskej kaviarni U Michala (1985 -1989) o stave slovenskej literatúry, kultúrno-spoločenskom vývoji v období „prestavby“ a po sklamaniach z jej priebehu v čs. podmienkach.

Koncom osemdesiatych rokov sa aktivizoval proti asanácii štvrte rodinných domov Zátišie v bratislavskom Novom Meste, kde s ďalšími aktivistami inicioval, organizoval petície a sformoval širokú občiansku iniciatívu (1988 - 1989), ktorej sa podarilo asanačný zámer MNV hl. m. SSR Bratislavy (v septembri 1989) - aj vďaka článku Aký osud čaká bratislavské Zátišie?, uverejnenému v Literárnom týždenníku - zastaviť.

Politická a kultúrna činnosť po roku 1989

Po novembri 1989 bol komunálnym politikom, poslancom a členom komisie kultúry a ochrany pamiatok Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy (1990, 1990 - 1994 a 1999 - 2002). Roku 1990 sa ako komunálny politik spolu s ďalšími členmi SR VPN pričinil o zamedzenie zmeny funkcie novostavby na bratislavskom hradnom kopci a o jej využitie na plánovaný účel - ako budovy Slovenskej národnej rady (SNR), najvyššieho zákonodarného zboru SR, dnešnej Národnej rady Slovenskej republiky. Ako mestský poslanec presadil pri schvaľovaní nového územného plánu hl. m.

Pôsobenie v Národnej osvete

Ako šéfredaktor časopisu pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti Národná osveta uskutočnil profiláciu tohto jediného celoštátneho média v SR o miestnej a regionálnej kultúre, záujmovej umeleckej činnosti a tradičnej ľudovej kultúre na nové podmienky v období transformácie kultúry a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zorganizoval a na stránkach časopisu uverejnil viaceré okrúhle stoly a ankety o miestnej a regionálnej kultúre, štátnej kultúrnej politike, prechode kultúrno-osvetových zariadení zo štátneho rezortu pod miestne a krajské samosprávy, obnove a rozvoji slovenského vidieka, kultúrnej histórii a o iných ťažiskových témach slovenskej regionálnej a miestnej kultúry.

Prílohy časopisu Národná osveta

S redakciou Národnej osvety a metodikmi NOC i ďalšími odborníkmi ako zostavovateľmi založil a vyprofiloval osobitné - v časopise aj samostatne šírené - prílohy špecializované na záujmovú umeleckú činnosť a tradičnú ľudovú kultúru:

• Folklór - pre tradičnú a ľudovú kultúru (1995 - 2000)
• Etuda - pre komornú a symfonickú hudbu a zborový spev (1995 - 2000)
• Paleta - pre neprofesionálne výtvarníctvo a ľudové remeslo (1995 - 2000)
• Kamera - pre neprofesionálnu fotografiu, film a video (1995 - 1997)
• Svet tanca - pre spoločenský tanec (1995 - 1997)
• Slovo - pre literárnu tvorivosť a ľudovú slovesnosť (1995 - 1996)
• Slovenská kronika - pre tvorbu kroník a monografií (1998 - 2000)
• Slovenský vidiek - pre obnovu a rozvoj vidieka a kultúrnu turistiku (1999 a 2000)
• Človek človeku - pre metodickú činnosť ZPOK, neskôr mimoriadnu štvrťročnú prílohu Tradícia a súčasnosť - pre tradičnú a ľudovú kultúru (2002 - 2007)
• mimoriadnu prílohu, ročenku Výročia - Kultúrno-osvetová činnosť, záujmová umelecká činnosť a tradičná ľudová kultúra
• odbornú prílohu pre kultúrno-osvetovú teóriu, reflexiu a vedu a výskum v oblasti kultúry Reflexia kultúry (2010 - 2012).

V spolupráci s metodikmi, spisovateľmi, národopiscami a ďalšími odborníkmi vytvoril aj viaceré monotematické čísla zamerané na významné kultúrne podujatia, ako Folklórny festival Východná, celoštátne konferencie o miestnej kultúre, výročia národných činiteľov, literárnych a kultúrno-osvetových osobností (J. C. Hronský, Ľ. Štúr, K. Ondrejka a i.) a udalostí (kresťanské tradície, 1 - 2/2012), či literárnu tvorivosť (mladá slovenská literatúra - literárne súťaže, 9/2010). Vytvoril a realizoval koncepciu internetovej stránky Národnej osvety (2011 - 2013).

Inicioval, založil a s redakciou Národnej osvety - s garanciou NOC - organizoval celoštátnu súťaž kroník a monografií obcí a miest SLOVENSKÁ KRONIKA (sedem ročníkov v rokoch 1997 - 2012, s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou, SNM, SNK a Genealogicko-heraldickou spoločnosťou v Martine, Slovenským národným archívom, Literárnym informačným centrom v Bratislave, so ZMOS-om, Obecnými novinami) a celoštátnu súťaž obecných, mestských, regionálnych, krajských, kultúrnohistorických a kultúrnoturistických novín a časopisov MIESTNE NOVINY (štyri ročníky v rokoch 2004 - 2011, s Katedrou žurnalistiky UK, so Slovenským syndikátom novinárov, ZMOS-om a Obecnými novinami); hlavnými mediálnymi partnermi oboch súťaží boli Tlačová agentúra SR a Obecné noviny - týždenník miest a obcí.

Ďalšie aktivity a tvorba

Bol spoluzakladateľom Združenia priateľov obce Komjatice (2006), zakladateľom a šéfredaktorom občasníka - Spravodajcu ZPOK (2004 - 2010). Poéziu uverejňoval v celoslovenských literárnych periodikách (Nové slovo mladých, literárna príloha Smeny na nedeľu, Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týždenník), básne publikoval v zborníku mladej poézie a prózy Letokruhy (Smena, 1982). Do slovenčiny prebásnil poému Rainera Maria Rilkeho Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho (s Uwe Wolfom, rkp., 1980), výber z piatich zbierok srbského básnika Vaska Popu Stratená červená čižmička (s Milošom Herkom, Slovenský spisovateľ, 1987) a komédiu Wiliama Shakespeara Sen svätojánskej noci (so Štefanom Moravčíkom, LITA, 1987).

Bol editorom samizdatového zborníka prác účastníkov neformálnych diskusných stolov slovenských a českých intelektuálov v Bratislave, Brne a Prahe Čistá strana (1986), editorom a spoluatorom bibliofílskeho vydania zborníka Literárneho klubu pri V-klube Mladá tvorba osemdesiatych rokov (1990). Samostatne knižne debutoval vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov básnickou zbierkou Odrieknutý svet (2001) - s cyklami Jediný život (1978 - 1983), Kúsok zeme (1984 - 1991), Človek medzi ľuďmi (1992 - 2000).

Je spoluautor Slovníka nárečia stredoslovenského liptovskosliačskeho (s Klimentom Ondrejkom, 1997), autor koncepcie, tematického registra a poznámkového aparátu a spoluautor projektu elektronickej Zbierky slovenských ľudových prísloví, porekadiel, pranostík a úsloví (s Klimentom Ondrejkom, 2005). Je autor kultúrnohistorických charakteristík krajov SR, ktoré vyšli pod názvom Kultúra v krajoch Slovenska (1998). Je spoluautor vedecko-popularizačnej monografie obce Komjatice 1256 - 2006, ktorej bol aj šéfredaktorom a spoluzostavovateľom (s Ing. Vierou Vrabcovou a kol., 2008). Vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov mu vyšla básnická zbierka Čo s takým človekom? (2014) s cyklami Stretnúť niekoho (2001 - 2007) a Človek v živote (2008 - 2014).

Ocenenia

Je nositeľom Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky za veľmi dobré pracovné výsledky a dlhoročný osobný vklad do slovenskej kultúry a umenia (1998), Ceny starostu obce Komjatice za úspešnú za záslužnú činnosť v prospech obce, ktorú mu udelili pri príležitosti 760. výročia vzniku obce (2016), Pamätného listu Slovenského zväzu kultúrnej turistiky a agroturistiky za dlhodobú obetavú publicistickú a reakčnú prácu pri propagácii a podpore vidieckej turistiky na Slovensku - pri príležitosti 25.

Prehľad tvorby

Medzi jeho významné diela patria:

• Odrieknutý svet s cyklami Jediný život (1978 - 1983), Kúsok zeme (1984 - 1991), Človek medzi ľuďmi (1992 - 2000).
• Čo s takým človekom? s cyklami Stretnúť niekoho (2001 - 2007) a Človek v živote (2008 - 2014).
• Kultúra v krajoch Slovenska - kultúrnohistorické charakteristiky krajov Slovenskej republiky.
• Komjatice 1256 - 2006: vedecko-popularizačná monografia obce [šéfredaktor, spoluautor a zostavovateľ, s Ing. Vierou Vrabcovou a kol.]. 788 s. Komjatice - Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, s. r.
• ONDREJKA, Kliment - CIFRA, Štefan: Slovník stredoslovenského nárečia z Liptovských Sliačov a okolia s pôvodmi a hniezdovaním slov. [spoluautor výkladu a pôvodu slov, autor koncepcie a lexikografického spracovanie slovníka].
• ONDREJKA, Kliment: Slovník nárečia stredoslovenského liptovskosliačskeho [editor, zodpovedný redaktor].
• POPA, Vasko: Stratená červená čižmička [výber z piatich zbierok poézie srbského básnika]. [prebásnil, s Milošom Herkom].
• SHAKESPEARE, Wiliam: Sen svätojánskej noci [prebásnil, so Štefanom Moravčíkom].

Redakčná činnosť

Štefan Cifra pôsobil ako šéfredaktor viacerých periodík:

• Pantograf. [stredoškolský časopis.] [zakladateľ, šéfredaktor].
• Čistá strana. [samizdatový zborník prác účastníkov neformálnych diskusných stolov]. [editor].
• Hlas Nového Mesta: Časopis obyvateľov Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. [zakladateľ, šéfredaktor].
• Mladá tvorba osemdesiatych rokov. [bibliofílsky zborník Literárneho klubu pri V-klube]. [editor, spoluauutor].
• Národná osveta: Dvotýždenník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti. [šéfredaktor]. Bratislava: Národné osvetové centrum,1995 - 2000.
• Folklór - Príloha Národnej osvety pre tradičnú a ľudovú kultúru. [šéfredaktor; zost. P. Homolka, J. Burič, K. Ondrejka, J. Majerčík].
• Etuda - Príloha Národnej osvety pre komornú a symfonickú hudbu a zborový spev. [šéfredaktor; zost. D. Očenášová, V. Blaho].
• Paleta - Príloha Národnej osvety pre neprofesionálne výtvarníctvo a ľudové remeslo. [šéfredaktor; zost. E. Pastorová].
• Kamera - Príloha Národnej osvety pre neprofesionálnu fotografiu, film a video. [šéfredaktor; zost. Z. Školudová].
• Svet tanca - Príloha Národnej osvety pre spoločenský tanec. [šéfredaktor; zost. Z. Hamplová].
• Slovo - Príloha Národnej osvety pre literárnu tvorivosť a ľudovú slovesnosť. [šéfredaktor; zost. Š. Moravčík, V. Kovalčík, A. Kret, S. Bakoš, A. Baláž].
• Slovenská kronika - Príloha Národnej osvety pre tvorbu kroník a monografií. [šéfredaktor; zost. L. Jasenák, I. Krištek, D. Daneková].
• Človek človeku - Príloha Národnej osvety príloha pre metodickú činnosť ZPOK. [šéfredaktor].
• Slovenský vidiek - Príloha Národnej osvety pre obnovu a rozvoj vidieka a kultúrnu turistiku. [šéfredaktor; zost. F. Mach].
• Východná 1999. [Bulletin jubilejného 45. ročníka Folklórneho festivalu Východná]. [zostavovateľ].
• Národná osveta: Mesačník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti. [šéfredaktor]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2001 - 2012.
• Tradícia a súčasnosť: Štvrťročník pre tradičnú a ľudovú kultúru: Príloha Národnej osvety. [šéfredaktor; zost. J. Balco].
• Výročia - Kultúrno-osvetová činnosť, záujmová umelecká činnosť a tradičná ľudová kultúra. Príloha Národnej osvety. [šéfredaktor; zost. K. Vrablicová]. Ročník 1 až 5.
• Reflexia kultúry: Príloha Národnej osvety pre kultúrno-osvetovú teóriu, reflexiu a vedu a výskum v oblasti kultúry. [šéfredaktor; zost. S. Chomová, Ľ. Šrámek].
• Národná osveta: Štvrťročník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti. [šéfredaktor]. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2012 - 2013.
• Literárny týždenník: Časopis Spolku slovenských spisovateľov. [šéfredaktor]. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2014.

Štefan Cifra, takmer dvadsaťročný šéfredaktor jedinečného časopisu Národná osveta - pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, súčasný šéfredaktor Literárneho týždenníka, ponúka čitateľom novú básnickú zbierku Čo s takým človekom?, v ktorej syntetizuje poetické plody svojho básnického prebývania „človeka medzi ľuďmi“, ako sa definoval v svojej prvej knihe básní Odrieknutý svet (z roku 2001).

Literárny týždenník: Časopis Spolku slovenských spisovateľov. [šéfredaktor]. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2014.

Poézia Štefana Cifru je hľadaním pevného kúska zeme pod nohami, istoty, lásky, zmyslu a sily pretrvávania, odolávania zlu i vlastnej slabosti. Prirodzeným ohraničením Cifrovho básnického sveta je slovenská krajina - južná černozem a kysucké korene, príroda, človek, rýdze slovo. Záchvevy tejto poetiky a etiky sú dnes vzácne, občerstvujúce a v mizérii dnešnej chaotickej, uponáhľanej doby priam prepotrebné.

Cifrove básne sú úprimnou spoveďou človeka dnešných rozporuplných čias v rozpätí posledných dvadsiatich rokov.

Štefan Cifra: Čo s takým človekom? „Štefan Cifra, takmer dvadsaťročný šéfredaktor jedinečného časopisu Národná osveta - pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, súčasný šéfredaktor Literárneho týždenníka, ponúka čitateľom novú básnickú zbierku Čo s takým človekom?, v ktorej syntetizuje poetické plody svojho básnického prebývania „človeka medzi ľuďmi“, ako sa definoval v svojej prvej knihe básní Odrieknutý svet (z roku 2001).

tags: #literárny #týždenník #mäso #história

Populárne príspevky:

• Úľava od bolesti žalúdka s kuracím vývarom
• Šaláty z pekinskej kapusty
• Biela špargľa a avokádo: chutné recepty
• Všestranný základ
• Ako zelenina ovplyvňuje trávenie a čo robiť pri zápche