Lov kreviet a legislatíva na Slovensku
Pri rybárskych výletoch na more v škandinávskych krajinách sa naši rybári stretnú s druhmi rýb, o ktorých majú základné informácie hlavne z rozprávania skúsenejších kolegov, z časopisov, prípadne z internetu. Pokiaľ nepatríte medzi tých, čo sa zaujímajú o ryby hlavne po ich tepelnej úprave, skúste sa pri tejto príležitosti pozrieť na miestnych obyvateľov mora aj iným pohľadom.
Ryby pri morskom pobreží sú veľmi rozmanité, niektoré žijú v hĺbkach, iné vo vodnom stĺpci, ďalšie vyhľadávajú blízkosť brehu a prekážky. Je len na rybárovi, ktoré druhy skončia na jeho háčiku, ale svoje spraví aj náhoda či šťastie. Pri rybolove v Severnom mori sa na háčiku najčastejšie ocitnú tresky a makrely.
Studené vody sú plné života: okrem lovu rýb je tu rozvinutý aj lov a pestovanie mušlí - sláviek a hrebenatiek, lov kreviet a homárov - langúst a krabov. Krab je pomerne častým úlovkom pri love na kúsky rýb, treba si zapamätať, že jedlé kraby sú len tie s červeným, či oranžovým pancierom.
Studené Severné more je neskutočne bohaté na všetky formy života a vôbec nie je fádne a šedivé, ako vyzerá na hladine. Pod ňou sa skrývajú rôzne prekvapenia, od jednoduchých mäkkýšov cez ježovky, hviezdice, ryby až po inteligentné delfíny či kosatky. Človek dokáže veľa ovplyvniť a zmeniť, tento kút sveta je však mnohokrát neprístupný a príroda riadi všetko tak, ako uzná za vhodné.
Bežné druhy rýb v Severnom mori
Treska obyčajná (Gadus morhua)
Patrí do čeľade treskovitých, jej charakteristickým znakom je obrovská hlava s jedným fúzom v strede spodnej čeľuste. Čeľuste sú ozubené drobnými ostrými zubami. Má tri chrbtové a dve análne plutvy, brušné plutvy majú hrdelné postavenie a ich prvé dva lúče sú mierne predĺžené. Slúžia ako hmatové orgány. Sfarbenie je hnedé, s väčšími či menšími hnedými škvrnami, staršie jedince môžu byť celkom bez škvŕn. Žije pri dne. Jej potravu tvorí všetko mäsité, čo sa nachádza v mori. Ryby, kraby, krevety, mušle.
V Nórsku sú dve populácie tohto druhu. Prvá migruje do plytkých šelfových vôd (do 200 m) na jar na neres, po ňom sa sťahuje na otvorené more; druhá populácia sa celý rok zdržuje vo fjordoch. Plodnosť tresiek je obrovská, bežne produkujú až tri milióny malých ikier. Do dĺžky 60 cm dorastie v priebehu troch rokov. Má chutnú bielu svalovinu s nezameniteľnou arómou. Dorastie do 1,5 m a 70 kg. Ide o jeden z hospodársky najdôležitejších druhov rýb.
Výlov tresiek obyčajných je, ako aj v prípade ďalších významných druhov rýb, regulovaný výlovnými kvótami. V nedávnej minulosti bol dokonca priemyselný aj športový lov tresiek obyčajných zakázaný, hrozilo totiž úplné zdecimovanie ich populácii. Tresky sa väčšinou spracovávajú sušením alebo údením, pri ktorom sa namiesto dreva používajú morské chaluhy; takto upravené filety majú netypickú, žltú farbu. Toto je jeden z najrozšírenejších druhov tresiek.
Treska tmavá (Pollachius virens)
Oproti treske obyčajnej má takmer horné postavenie úst, znak toho, že sa zdržiava a kŕmi vo vodnom stĺpci. Jej sfarbenie je tmavé, až čierne, s výrazne bielou bočnou čiarou. Na hlave dominuje veľké oko a na spodnej čeľusti chýba fúz. Nekonečné húfy tresiek tmavých sú zásobárňou potravy pre množstvo iných predátorov, rýb, vtákov aj cicavcov. Keďže ide o rybu žijúcu v pelagiále a je dobrý a rýchly plavec, na prúte je na neudržanie. Dorastá do dĺžky 110 cm a hmotnosti 15 kg.
Treska polak (Pollachius pollachius)
Stavbou tela je veľmi podobná treske tmavej, rozdiel je však vo farbe. Polak má striebristé sfarbenie s nádychom do žlta, bočná čiara je tmavá, kým treska tmavá ju má výrazne bielu. Má tiež horné postavenie úst, ale spôsob života je rozdielny. Treska polak je stanovištná ryba, podobne ako naša šťuka. Zdržuje sa v blízkosti prekážok, zlomov, pri útesoch a hlavne v porastoch morských chalúh. Tak isto sa dá nájsť aj pri potopených vrakoch lodí. Je to druh ryby, ktorý sa dá uloviť aj z brehu. Živí sa hlavne menšími rybami. Má tiež chutnú svalovinu.
Treska škvrnitá (Melanogrammus aeglefinus)
Od ostatných tresiek sa odlišuje vyšším telom, striebristým zafarbením a hlavne tmavými kruhovými škvrnami na základniach prsných plutiev. Žije pri dne. Patrí tiež medzi významné, komerčne lovené druhy, a to kvôli chutnej svalovine. Miestne legendy hovoria, že obojstranné tmavé škvrny na koži zostali po dotyku patróna rybárov, sv. Petra.
Mník a Vlk morský
Oba druhy patria do čeľade treskovitých, žijú však vo veľkých hĺbkach, tvarom tela skôr pripomínajú úhory. Živia sa rybami, skonzumujú aj uhynuté ryby. Lovia sa hlavne športovým spôsobom na prúty. Majú kvalitnú svalovinu, vzhľadom na malú hlavu a brušnú dutinu majú obrovskú výťažnosť. Dorastajú do maximálnej hmotnosti 35 kg (mieň) resp.
Makrela (Scomber scombrus)
V severnom mori je to jediný zástupca svojej čeľade (scombridae), ich väčší príbuzní - tuniaky - sa zdržujú viac na juh, v teplejších moriach. Ide o ryby žijúce v pelagiále, združujú sa do obrovských húfov. Ich potravou sú hlavne húfy malých rybiek, šprotov, prípadne mladšie štádiá iných druhov rýb. V nórskych vodách sa zdržujú len sezónne, iba v letnom období, kedy je voda teplejšia.
Makrely sú vo veľkom lovené komerčne, asi každému je známy „údenáč“. Tesne po nerese tvorí obsah tuku len niekoľko percent ich hmotnosti, v jesennom období je to však až 30 %; ryby s takýmto vysokým obsahom tuku sú vhodné na spracovanie údením. Makrely majú, podobne ako tuniaky, fyziologickú zvláštnosť (u rýb): dokážu si regulovať telesnú teplotu. Táto vlastnosť spolu s tým, že sú dobrí plavci, z nich robí neuveriteľne bojovné ryby. Na druhej strane kvôli tomu už veľmi krátko po ulovení dochádza k rozkladným procesom, je vhodné ich preto okamžite spracovať.
Morský diabol (Lophius piscatorius)
Patrí medzi menej časté úlovky, dá sa povedať medzi raritné. Anglicky sa táto ryba nazýva angler - rybár - tento názov dobre definuje jej spôsob života, teda hlavne získavania potravy. Vpredu na hlave, ktorá je zvrchu sploštená, sa nachádza bičíkovitý výrastok, ktorým pohybuje a láka nič netušiace malé rybky priamo pred svoju papuľu obrovských rozmerov. Potom korisť jednoducho nasaje podtlakom. Sám je pri tom zahrabaný v piesočnom dne, na to má vynikajúce mimikry - je prakticky neviditeľný. Aj stavba tela tohto zaujímavého predátora rýb je zvláštna. Najviac zaberá obrovská hlava s doširoka otvárateľnou papuľou, samotný trup a chvostová časť je výrazne redukovaná.
Platézy a Kambaly
Existujú dva rody rýb, ktoré si po pár týždňoch života ľahnú na jednu stranu tela na morské dno a zvyšok života prežijú v tejto polohe. Sú to platézy a kambaly. Kambaly sa v studených vodách Severného mora vyskytujú zriedka, platézy sú však hojné. Halibut je najväčšia platéza na svete. Dorastá až do hmotnosti 300 kg; tieto gigantické ryby obývajú studené vody Atlantického oceána. Jeho najjužnejší výskyt je v okolí britských ostrovov.
Anatómia aj morfológia týchto rýb je fascinujúca. Predstavte si nášho pleskáča, ktorý má podobne z bokov sploštené telo. Asi tak vyzerajú po vyliahnutí aj platézy, ale po pár týždňoch si podľa tajomného kľúča ľahnú na morské dno buď na pravú, alebo na ľavú stranu tela. Keďže na spodnej strane je jedno oko zbytočné, začne sa pomaly presúvať na druhú stranu hlavy, k oku druhému. Platéza tak má na jednej strane hlavy obe oči, ktorými dokáže pohybovať nezávisle od seba, podobne ako chameleón. Celkový dojem pri pohľade na platézu pôsobí, akoby škúlila. Spodná strana tela, na ktorej leží, zostane celkom bez pigmentu, je úplne biela. Naproti tomu druhá strana sa farebne prispôsobí typu dna, na ktorom žije. Majú dokonalé mimikry, na dne ich je problematické zbadať. Takto zo zálohy lovia aj svoju korisť, ktorú tvoria ryby, kraby a červy.
Platézy žijú pri dne, okrem halibuta, ktorého môžete uloviť aj vo vodnom stĺpci. Napriek zvláštnemu tvaru tela sú dobrí plavci a s pomocou prílivu a odlivu dokážu prekonať veľké vzdialenosti. Lov halibuta sa stal prestížnou záležitosťou, uloviť ho je však niekedy skôr dielom náhody ako cieleného snaženia.
Šprot (Sprattus sprattus)
Táto malá striebristá rybka je základom potravy pre asi všetky druhy rýb a vtákov žijúcich vo fjordoch. Keď som prvýkrát v plytkej zátoke uvidel húf šprotov, ktorý podľa mňa mohol mať do desať miliónov kusov, takmer som spadol z nôh. Obrovský, nekonečný tmavý húf rybiek sa striebristo leskol na obrovskej ploche a pomaly sa pohyboval popri pobreží. Keď sme neskôr spracovávali ryby, ktoré sme si privlastnili, väčšinou boli plné týchto malých rybiek.
Udržateľný rybolov a znižovanie plytvania
Takmer polovica Európanov si doma dopraje rybu aspoň raz za týždeň, pričom ich spotreba neustále rastie. Ryby či morské plody sú čoraz obľúbenejším zdrojom proteínu aj pre Slovákov a Slovenky. V rokoch 2017 a 2018 sme skonzumovali najviac rybieho mäsa za posledných 10 rokov, čo predstavovalo 5,5 kg na osobu za rok. Zo sladkovodných rýb sa u nás konzumuje najmä kapor a pstruh, z morských rýb sú na prvých priečkach údená makrela a losos.
Za posledných 50 rokov sa spotreba rýb a morských plodov svetovo zdvojnásobila, pričom s rastúcou populáciou môžeme do roku 2050 očakávať ďalší stopercentný nárast súčasnej spotreby. Toto číslo je alarmujúce, nakoľko už teraz trpí značná časť populácie rýb nadmerným výlovom a je na hranici svojho maximálneho potenciálu.
Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo nie je problém len v rastúcej konzumácii. Hodnotový reťazec pre ryby a morské plody totiž vykazuje obrovské straty. Množstvo rýb a morských plodov, ktoré každý rok vyplytváme, by pritom mohlo pomôcť nakŕmiť milióny ľudí na celom svete. Strata a plytvanie zároveň predstavuje stratu biodiverzity a všetkých zdrojov, ktoré boli použité na chov, odchyt, prepravu či chladenie týchto živočíchov. Ryby a morské plody sú krehké živočíchy náchylné na neopatrnú manipuláciu.
Akvakultúra je chov vodných organizmov vrátane rýb, mäkkýšov či kôrovcov takmer výhradne na ľudskú spotrebu. Zahŕňa rybníkový chov, klietkový chov, recirkulačné chovné systémy, akvapóniu alebo integrované systémy akvakultúry a poľnohospodárstva. Bohužiaľ, tieto chovy sú často veľmi intenzívne a vyznačujú sa zlými životnými podmienkami a zaobchádzaním.
Spracovanie rýb zahŕňa rôzne mechanické a chemické operácie, akými sú odstránenie vnútorností, údenie, sušenie na slnku či solenie. Jedným z riešení orientovaných na redukciu výlovu neželaných druhov, akými sú napríklad aj korytnačky, je vhodný rybársky výstroj. Na tento účel bol vyvinutý špeciálne zahnutý háčik zahnutý do „kruhu“. Použitie takéhoto háčika namiesto háčika zahnutého do „J“ vie podľa WWF zredukovať úmrtia morských korytnačiek až o 90 %.
Ďalšou možnosťou je nájdenie využitia častiam rýb a morských plodov, ktoré v bežnom spracovaní, resp. filetovaní zostávajú nevyužité. Ryba totižto nepozostáva len z mäsa, ale aj kostí, kože, očí či hlavy. Všetky tieto časti sú jej súčasťou, no často zostávajú nepovšimnuté napriek tomu, že by z nich mohli vzniknúť ďalšie produkty s pridanou hodnotou, čo by malo nielen environmentálne, sociálne, nutričné, ale aj ekonomické prínosy.
Niektoré časti sa dajú využiť napríklad vo svete módy, a to na výrobu oblečenia, peňaženiek či topánok. Rybia koža má zároveň niekoľko výhod, a to nielen v podobe jej jedinečného vzoru, ale aj schopnosti dobre absorbovať farby. Pri jej porovnaní s hovädzou kožou môžeme vyzdvihnúť, že je hmotnostne ľahšia, no odolnejšia. Inými časťami rýb, ktoré v módnom priemysle nachádzajú svoje miesto, sú kosti.
Aby sme sa nevenovali len rybám, spomenieme aj morské plody v podobe kôrovcov, akými sú homáre, krevety či kraby. Ich telesné schránky sú zväčša automaticky považované za odpad, pritom ich možno využiť na výrobu biopolyméru nazývaného chitosan. Ten a jeho deriváty sa v potravinárskom priemysle vedia zužitkovať ako potravinové prísady, akými sú zahusťovadlá, odfarbovače a stabilizátory, ale aj ako zdroj vlákniny.
Ako môže bežný človek, resp. domácnosť prispieť k riešeniam plytvania rybami a morskými plodmi? Ďalší postoj, aký možno zaujať, je ich zužitkovanie na maximum. Inšpirovať sa môžeme receptami z iných krajín, v ktorých je častokrát normálne využívať z rýb aj ich vnútornosti či očné buľvy. Samozrejmosťou by mala byť aj snaha o optimálne plánovanie jedálneho lístka, od veľkosti nákupov až po správne skladovanie rýb.
| Rok | Spotreba na osobu (kg) |
|---|---|
| 2017 | 5.5 |
| 2018 | 5.5 |
tags: #lov #kreviet #slovensko #legislatíva
