Ľudovít Kubáni: Život, dielo a rozbor poviedky Hlad a láska

Ľudovít Kubáni patrí k významným predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Jeho dielo predznamenalo prechod od romantizmu k realizmu v slovenskej literatúre. V tomto článku sa zameriame na rozbor jeho diela, s dôrazom na poviedku "Hlad a láska" a jej kontext v Kubániho tvorbe.

Životná cesta Ľudovíta Kubániho

Ľudovít Kubáni sa narodil 16. októbra 1830 v Slovenských Zahoranoch (dnes Horné Zahorany) v učiteľskej rodine Samuela Kubániho. Detstvo prežil v Drienčanoch. Vzdelanie postupne získaval v Poprade, Miškovci, Ožďanoch a na gymnáziu v Levoči, kde sa začal literárne formovať a zapojil sa do činnosti Jednoty mládeže.

Keďže nemal finančné prostriedky na ďalšie štúdium, začal pracovať. Bol úradníkom sklenenej huty v Zlatne, pracoval na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a v Rimavskej Sobote. V roku 1855 sa stal notárom v Bátke, 1856 slúžnym v Rimavskom Brezove a neskôr aj v Rožňave. Často sa stretával s P. Dobšinským, P.Z. Kellnerom - Hostinským, Š.M. Daxnerom a J. Bottom. Prispieval do slovenských, ale aj do maďarských a do nemeckých časopisov.

Jeho životná púť sa tragicky ukončila 30. novembra 1869 v Rimavskom Brezove vo veku 39 rokov. Zomrel tragicky v noci z 28. na 29. novembra 1869 pri hre kariet, kde ho nožom usmrtil jeho spoluhráč, vlastný švagor Andrej Antalík.

Literárna tvorba Ľudovíta Kubániho

V poézii sa výrazne inšpiroval dielom Andreja Sládkoviča. Básne uverejňoval vo vlastnom rukopisnom časopise Hodiny zábavy a neskôr aj v periodikách Sokol a Orol. Okrem poézie s buditeľským nádychom ako napríklad Deň 6. a 7. junia roku 1861 v Turčianskom Sv. Martine, písal aj krátke prózy a to sú: Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha.

V dielach Ľudovíta Kubániho vidieť rozpor medzi romantickým pohľadom na svet a novými svetonázorovými prvkami. Redigoval rukou písaný beletristický časopis Hronka. Písal najmä krátke humorné poviedky. Napísal básne Slzy osudu a Sahara, epos z poľských dejín Radziwillovna, kráľovná poľská, epické príbehy zo súčasného života Hlad a láska, Suplikant, Čierne a biele šaty, Pseudo-Zamojski, Emigranti a nedokončený historický román Valgatha.

V prózach ako Blíženci (1855, rukopis), Hlad a láska (1860), Čierne a biele šaty (1860), Mendík (1860), Pseudo-Zamojski (1861), Traja Sokoli (1868) sa už odkláňal od romantickej poetiky a kládol dôraz na realistické literárne tendencie. Ich témou sa stala aj zlá sociálna situácia jednotlivcov, ktorá ovplyvňoval aj jeho osobný život. V poslednom desaťročí svojho života sa začal sústreďovať na diela s historickou tematikou. So svojou túžbou napísať veľký historický román sa zveril aj priateľovi Pavlovi Dobšinskému. Začal pracovať na rozsiahlom diele Valgatha, z ktorého vyšla v roku 1872 len prvá časť.

Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú: Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha.

Analýza poviedky Hlad a láska

Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza - epizóda zo života s autobiografickými črtami. Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií.

Poviedka "Hlad a láska" je ukážkou Kubániho realistického prístupu k literatúre. Autor v nej s humorom opisuje situáciu, v ktorej sa ocitne mladý muž na ceste za svojou snúbenicou.

  • Hlad: Hlad je tu zobrazený ako fyzický stav, ktorý ovplyvňuje konanie a myslenie človeka. Hlavný hrdina je nútený riešiť existenčné problémy, čo ho odvádza od romantických predstáv o láske.
  • Láska: Láska je v poviedke konfrontovaná s realitou života. Hlavný hrdina si uvedomuje, že láska nie je len cit, ale aj praktická záležitosť, ktorá si vyžaduje zabezpečenie materiálnych potrieb.

Kubáni prostredníctvom tejto poviedky kritizuje prehnaný idealizmus a poukazuje na dôležitosť reálneho pohľadu na život.

Postavy a ich charakteristika v diele Mendík

Charakteristickou Kubániho prozaickou prácou je poviedka z učiteľského prostredia Mendík. Ústredný konflikt nie je romantický. Prejavuje sa v drobných, humoristicky podfarbených nezrovnalostiach. Ústrednou postavou je sirota - mendík (pomocník), ktorý trpí vrtochmi rechtora, jeho panovačnej manželky a rozmaznaného syna. V poviedke sa preplietajú dve dejové línie: osud siroty a prekážky v romantickej láske mladých ľudí, rechtorovej dcéry Sidónie a evanjelického kaplána Trnovského.

Rechtorova žena chce zabezpečiť dcéru vydajom za bohatého, ale primitívneho, odpudzujúceho mäsiara Volovca. V postave mäsiara sústredil autor všetky negatívne vlastnosti namysleného zbohatlíka. Postava rechtora Šípika, ktorý váha medzi súcitom s mladými a budúcnosťou dcéry po boku bohatého ženícha, predstavuje starý svet. Rád prenecháva rozhodnutie svojej manželke, pretože sám je nerozhodný človek.

Nútenému sobášu Sidónie s mäsiarom Volovcom zabránila náhoda. Z úlohy ženícha sa mäsiar dostáva do úlohy zlodeja v dome nevesty. Mendík odhalí zlodeja a dopomôže k šťastiu Sidónie a nesmelého kaplána Trnovského. Pani rechtorka vyšla na posmech a víťazstvo ideálnych zaľúbencov bolo zaistené.

Kaplán sa postaral o lepší osud mendíka a Volovec po návrate z väzenia sa rozhodol nikdy sa neoženiť. Kubáni svoje postavy charakterizoval aj ich jazykovým prejavom. Rechtor sa vystatoval svojou latinčinou a Volovec rozprával skomoleným nárečím. Poviedka nerieši veľké spoločenské konflikty, všíma si len tragikomické príbehy.

Valgatha: Historický román z obdobia bratríkov

Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov.

Predstaviteľom je kňaz Broško. Konflikt medzi závisťou a slobodou. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory. V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu. Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný v boji, ale aj v súkromnom živote.

Suplikant: Obraz ťažkej situácie slovenského národa

Suplikant ukazuje na ťažkú situáciu slovenského národa na Gemeri. Poukazuje na biedu, hlad a národnostný útlak zo strany Maďarov. Zobrazuje tu dvojicu študentov Tulipána a Bednárika, ktorí v predbiehaní sa za zárobkom nepoháňa horlivosť, ale ustavičný hlad. Sú tu epizódy zo života týchto študentov. Prichádzajú do Bratislavy, stretnú Štúra, ktorý ich zapáli pre boj za národ. Je tu veľmi veľa maďarských, latinských a nárečových výrazov.

Kubániho odkaz: Realizmus a sociálna kritika

Ľudovít Kubáni patrí k významným predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Jeho dielo sa vyznačuje realistickým zobrazením života a sociálnou kritikou. Kubáni sa vo svojich prózach zameriava na osudy obyčajných ľudí a na problémy, s ktorými sa stretávajú.

Dej poviedky Mendík sa začína, keď Martina Kliptáka, chudobnú sirotu, dáva jeho teta, ktorá ho nemôže uživiť za mendíka, teda ako chudobného žiaka, ktorý má vypomáhať v rodine, učiteľovi Philippovi Šípikovi. Mendíka si od začiatku obľúbila Sidónia, naopak Mutius, Margaretha ani Kura ho v láske nemajú, to svetči aj to, keď Martina posle Mutius po hrusku a nemôže dočiahnuť tú čo chce on. Matius sa vyhráža, že to povie mame a hodí do neho kameň; Martin stratí rovnováhu a spadne zo stromu, no v poslednej chvíli ho zachytí kaplán Trnovský. Trnovský a Sidónia sa ľúbia; začnú si vyznávať lásku. Lenže osud im nieje naklonený pretože jej rodičia ju chcú vydať za bohatého mäsiara Volovca. Trnovský je z toho nešťastný a dá mendíkovi správu pre Sidóniu. Tú však Martinovi v noci zoberie Kura, ktorý ju dá rechtorke. Učiteľ napíše Trnovskému list, aby nechal Sidóniu na pokoji, lebo ona je už zadané Volovcovi. Asi o týždeň sa rechtor, jeho žena a Mutius vyberú k Volovcovi dohovoriť termín svadby. Medzitým sa Trnovský a Sidónia stretnú, vyznajú si lásku a chcú prekaziť svodbu. Po príchode Kura dobehne za učitelom a klame, že Martin ešte nezatvoril prasatá a musel to urobiť zaňho. Rechtor sa rozhnevá a pošle ho spať do chlieva. Martin sa o polnoci zobudí, lebo započuje zlodeja v maštali. Zoskočí dole rovno pred Trnovského, ktorý sa tam prechádza a sníva o Sidónii. Spolu zavolajú richtára i rechtora. Tí chytia zlodeja, ktorým nie je nikto iný ako Volovec.

Dielo Žáner Téma
Radziwilovna, kráľovná poľská Epos Spojenie Poľska s Litvou cez lásku
Hlad a láska Poviedka Konfrontácia lásky s realitou života
Mendík Poviedka Osud siroty v učiteľskej rodine
Valgatha Historický román Spolužitie Slovákov a Maďarov v 15. storočí
Suplikant Poviedka Ťažká situácia slovenského národa na Gemeri

tags: #ludovit #kubani #hlad #a #laska #rozbor

Populárne príspevky: