Ľudský moc priťahuje akú rybu: Dôkazy o existencii Boha a sile pokušenia

Nebolo by skvelé, keby ti niekto jednoducho predložil jasné dôkazy o existencii Boha? Začnime však niekde inde. Každý dôkaz sa dá prekrútiť alebo „racionálne“ vysvetliť, ak sa daný človek vopred rozhodne neveriť mu. Je to podobné, ako keď niekto odmieta veriť tomu, že človek stúpil na Mesiac.

Nezáleží na tom, koľko informácií mu predložíš - satelitné zábery kozmonautov prechádzajúcich sa po Mesiaci, rozhovory s nimi, kamene z Mesiaca… - jeho názor sa nezmení.

Existuje množstvo príkladov, ktoré poukazujú na to, že vesmír nevznikol náhodou.

Pozrime sa na niektoré z nich:

1. Dôkazy z vesmíru a prírody

Zem: Jej rozmery sú dokonalé. Veľkosť Zeme a jej zodpovedajúca gravitačná sila udržiava tenkú vrstvu dusíkatých a vodíkových plynov, ktorá sa rozprestiera len do výšky cca 70 km nad povrchom Zeme. Keby bola Zem menšia, jej atmosféra by nebola vhodná pre život, ako napr. planéta Merkúr.

Vzdialenosť od Slnka: Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka. Všimni si napríklad teplotné výkyvy: je to zhruba od -35 do +50 °C. Keby naša Zem bola o niečo ďalej od Slnka, všetci by sme zamrzli. A keby bola bližšie? Zhoreli by sme. Čo i len nepatrný rozdiel v pozícii Zeme voči Slnku by život na našej planéte znemožnil. Zem tak zotrváva v ideálnej vzdialenosti od Slnka, pričom sa okolo neho otáča rýchlosťou takmer 90 000 km/hod.

Mesiac: Aj náš Mesiac má správnu veľkosť a vzdialenosť od Zeme. Pôsobením jeho gravitácie vznikajú dôležité javy ako príliv, odliv a iné pohyby.

Voda: Je bez farby, vône, chuti, a predsa by bez nej žiadny živý tvor nedokázal prežiť. Organizmus rastlín, živočíchov i ľudí sa skladá prevažne z vody (približne dve tretiny ľudského organizmu tvorí voda). Voda má nezvyčajne vysoký bod varu a mrazu. Umožňuje nám žiť v prostredí s rozkolísanou teplotou, pričom v nás udržiava stálu telesnú teplotu cca. Voda je univerzálnym rozpúšťadlom. Voda je zároveň chemicky neutrálna. Voda má jedinečné povrchové trenie. Deväťdesiatsedem percent všetkých vôd Zeme tvoria oceány. Na našej Zemi však existuje systém, ktorý filtruje z vody soľ a potom túto vodu rozširuje po celej planéte. Vďaka vyparovaniu morská voda zbavená soli vytvára oblaky, ktoré dáva vietor do pohybu, aby zavlažovali pevninu dostatočným množstvom vody pre vegetáciu, živočíchy i ľudí.

Ľudský mozog: Simultánne spracúva neuveriteľné množstvo informácií. Tvoj mozog vníma všetky farby a predmety, ktoré vidíš, teplotu v miestnosti, tlak tvojich nôh na podlahu, okolité zvuky, sucho v tvojich ústach, dokonca aj povrch klávesnice, na ktorej máš prsty. Tvoj mozog registruje a spracováva tvoje emócie, myšlienky a spomienky. Zároveň kontroluje stále funkcie tvojho tela ako napr. Ľudský mozog dokáže spracovať viac než milión podnetov za sekundu. Tvoj mozog analyzuje dôležitosť každej jednej informácie, pričom vyfiltruje tie, ktoré sú relatívne nedôležité. Práve táto funkcia ti umožňuje sústrediť sa a efektívne fungovať každý deň. Keď NASA vyšle do vesmíru raketoplán, predpokladá sa, že ho nenaplánovala opica, ale inteligentné a rozumné ľudské bytosti. Čím možno vysvetliť existenciu ľudského mozgu?

Oko: Dokáže rozlišovať až 7 miliónov odtieňov. Má automatické zaostrovanie a dokáže spracovať neuveriteľných 1,5 milióna informácií - naraz. Evolúcia sa zameriava na mutácie a zmeny z a v rámci existujúcich organizmov.

2. Veľký tresk a počiatok vesmíru

Vedci sú presvedčení, že náš vesmír vznikol pri jedinej obrovskej explózii energie a svetla, ktorý nazývame veľký tresk. Bol to počiatok všetkého, čo existuje. Vesmír neexistoval vždy. Mal svoj počiatok… ale čo ho zapríčinilo?

3. Konštantné zákony prírody

Vesmír sa riadi konštantnými zákonmi prírody. Ako je možné, že tu máme prírodné zákony, ktoré sa nikdy nemenia? Aj najväčších vedcov zaráža, aké je to zvláštne. Z logického hľadiska nie je nevyhnutné, aby sa vesmír riadil akýmikoľvek pravidlami, nieto ešte aby podliehal matematickým pravidlám. Tento údiv pramení z uznania skutočnosti, že vesmír sa takto správať nemusí.

4. Informačný kód v bunkách DNA

Akákoľvek inštrukcia, akékoľvek učenie, akékoľvek školenie si vždy vyžaduje určitý zámer. Každý, kto napíše inštrukčný manuál, ho píše s určitým cieľom. Vedel si, že v každej jednej bunke tvojho tela sa nachádza podrobný inštrukčný kód, veľmi podobný miniatúrnemu počítačovému programu?

Možno vieš, že počítačový program sa skladá z jednotiek a núl, napr: 110010101011000. Spôsob, akým sú tieto čísla usporiadané, komunikuje počítačovému programu, čo má robiť. Kód DNA v našich bunkách je podobný. Skladá sa zo štyroch prvkov, ktorým dali vedci skratky A, T, G a C. V ľudskej bunke sú usporiadané asi takto: CGTGTGACTCGCTCCTGAT atď. Tak ako ty dokážeš nastaviť svoj telefón tak, aby na ňom zazvonil budík, aj DNA vydáva inštrukcie bunke. DNA je program zložený z troch miliárd písmen, ktorý vydáva bunke povel, ako sa má správať. Človek si musí položiť otázku: Ako sa tento informačný program dostal do každej bunky ľudského tela? Toto nie sú obyčajné chemické prvky. Prirodzené biologické príčiny nie sú dostačujúcim vysvetlením existencie programovaných informácií.

5. Boh sa s nami snaží nadviazať vzťah

Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah. V minulosti som bola presvedčená ateistka. A ako mnohým ateistom, aj mne liezlo na nervy, ako mohli ľudia veriť v Boha. Čo poháňa ateistov, aby strávili toľko času, pozornosti a energie vyvracaním niečoho, čomu ani neveria, že existuje? Prečo to robia? Keď som ešte bola ateistka, svoje konanie som pripisovala snahe pomôcť tým úbohým ľuďom, ktorí prepadli sebaklamu či náboženským bludom… aby som im vysvetlila, že ich nádej je založená na úplne nesprávnej báze. Ale ak mám byť čestná, musím uznať, že som mala ešte jeden motív. Keď som kládla náročné otázky tým, čo verili v Boha, hlboko vo svojej duši som bola zvedavá, či ma dokážu presvedčiť o opaku. Súčasťou mojej „misie“ bolo oslobodiť sa od otázky Boha. Neuvedomovala som si však to, že dôvod, prečo ma toľko zamestnávala otázka existencie Boha, bol ten, že ma k tomu „tlačil“ samotný Boh. Prišla som k presvedčeniu, že Boh chce byť poznaný. Stvoril nás s tým zámerom, aby sme ho poznali. Obklopil nás dôkazmi o sebe a neustále pred nás stavia otázku o svojej existencii. Nedokázala som uniknúť myšlienkam o tom, že čo ak Boh naozaj je. Podobnú skúsenosť majú aj iní.

Malcolm Muggeridge, ľavicový filozof a spisovateľ, napísal: „Mal som pocit, že napriek svojmu hľadaniu niekto hľadal mňa.“ C. S. Lewis si spomína: „Sotva som svoju myseľ odtrhol od svojej práce, noc čo noc som cítil trpezlivé, neúprosné dobiedzanie toho, koho som ja tak zúfalo nechcel stretnúť. Lewis po tom, čo spoznal Boha, napísal knihu Zaskočený radosťou. Ani ja som nemala žiadne očakávania, keď som uznala, že Boh existuje.

6. Prečo práve Ježiš?

Ak preskúmaš najväčšie náboženstvá sveta, zistíš, že Budha, Mohamed, Konfucius aj Mojžiš pokladali seba samých za učiteľov či prorokov. Ani jeden z nich nikdy netvrdil, že je rovný Bohu. Ježiš to však o sebe trvdil. A práve tým sa Ježiš líši od všetkých ostatných - to ho robí výnimočným. Povedal, že Boh existuje a že ho máme rovno pred očami. Aj keď hovoril o svojom Otcovi na nebesiach, nehovoril to s postojom odstupu, ale blízkej jednoty s Otcom, jedinečnej v histórii ľudstva. Povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.“ Nárokoval si na vlastnosti, ktoré sú príznačné len pre Boha: schopnosť odpúšťať ľuďom ich hriechy, oslobodiť ich od hriešnych návykov, dať im zmysluplný a hojný život na zemi a večný život v nebi.

Na rozdiel od iných učiteľov, ktorí zameriavali pozornosť ľudí na svoje slová, Ježiš poukazoval na seba samého. Nehovoril: „Nasledujte moje slová a nájdete pravdu.“ Povedal: „Ja som cesta, i pravda, i život.“ Čím dokazoval Ježiš svoj božský pôvod? Robil veci, ktoré ľudia nedokážu robiť. Ježiš konal zázraky. Vyliečil ľudí - slepých, chromých, hluchých, dokonca niekoľkých vzkriesil aj z mŕtvych. Mal nad vecami moc - dokázal z ničoho nič stvoriť toľko jedla, ktoré nasýtilo tisícky ľudí. Konal zázraky nad prírodou - kráčal po vodnej hladine, zastavil ničivú búrku, aby zachránil svojich priateľov. Ľudia ho nasledovali všade, kade šiel, lebo Ježiš nadprirodzeným spôsobom napĺňal všetky ich potreby.

Čo Ježiš odhalil o tom, aký je Boh? Ježiš ukázal, že Boh je nežný a milujúci, že vie o našej sebeckosti a chybách, napriek tomu však túži po vzťahu s nami. Ježiš nám zjavil, že aj keď nás Boh považuje za hriešnikov hodných trestu, jeho láska k nám zvíťazila a Boh vymyslel nový plán. Boh na seba zobral podobu človeka a prijal trest za naše hriechy. Zdá sa ti to absurdné? Možno, ale veľa milujúcich otcov by sa s radosťou vymenili so svojimi deťmi na onkologickom oddelení, keby to bolo možné. Ježiš zomrel za nás, aby nám bolo odpustené. V žiadnom inom náboženstve na svete nevidíme, že by sa Boh priblížil k človeku. Prostredníctvom Ježiša nám Boh umožnil, aby sme s ním mohli mať osobný vzťah. Ježiš dokázal, že má srdce ako Boh - plné lásky, napĺňa naše potreby a priťahuje si nás k sebe. Vďaka jeho smrti nám môžu byť odpustené hriechy, Boh nás plne prijíma a úprimne miluje. Existuje Boh? Ak to chceš vedieť, preskúmaj Ježiša Krista.

Boh ťa nebude nútiť veriť v neho, aj keby mohol. Namiesto toho poskytol dostatočné dôkazy o svojej existencii, aby sme mohli na to zareagovať. Rozhodnutie záleží na tebe, nikto ťa k tomu nemôže prinútiť. Ak chceš, aby ti Boh odpustil, a ak s ním chceš mať vzťah, môžeš ho hneď teraz poprosiť o odpustenie a o to, aby vstúpil do tvojho života.

Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak po tom túžiš, ale nevieš, ako to vyjadriť slovami, možno ti pomôže nasledujúca modlitba: „Pane Ježišu, ďakujem, že si umrel za moje hriechy. Poznáš môj život a vieš, že potrebujem odpustenie. Prosím ťa, aby si mi teraz odpustil. Príď do môjho života. Ďakujem ti, že so mnou chceš mať osobný vzťah. Boh pokladá tvoj vzťah s ním za trvalý. O tých, ktorí v neho veria, Ježiš povedal: „Ja ich poznám a oni ma nasledujú. Takže existuje Boh? Po tom, čo sme zobrali do úvahy všetky spomenuté fakty, môžeme prísť k záveru, že milujúci Boh skutočne existuje a je možné mať s ním blízky osobný vzťah.

Máte problémy s vierou? Ako sa priblížiť k Bohu: 5 krokov.

Sila pokušenia

Aby sme mohli prekonať pokušenie, musíme poznať zdroje pokušenia. Ďalej sme si povedali, že pokušenie nikdy neprichádza od Boha, preto Ho nikdy nesmieme obviňovať, že je to On, kto nás pokúša (pozrite si 13. verš), ale že prichádza z vnútra našej žiadostivosti. Aby sme mohli prekonať pokušenie, musíme poznať jeho silu. Múdry rodič nenechá svoje dieťa, aby sa hralo s dynamitom, pretože vie, akú má obrovskú ničivú silu.

Ničivá sila pokušenia

Ničivá sila pokušenia je nebezpečná v tom, že prebýva vo vnútri našich sŕdc. Pokušenie nie je vonkajší nepriateľ, ale žije v nás a ani na okamžik nás neopúšťa. Pokušenie a hriešne sklony v nás bdejú až do konca našich dní. Dokiaľ nie sme s Pánom Ježišom, sme ohrození. To platí bez rozdielu o všetkých ľuďoch. Rozdiel medzi mladým a zrelým kresťanom je len v tom, že tí starší sú si vedomí toho, aké ťažké je s hriechom a pokušením bojovať. Mnohí bojujú s pokušením celé roky. “Život s pokušením je ako keď premiestňujete vysoko výbušný materiál. Ak nie sme obozretní a opatrní, pokušenie sa môže stať rozbuškou, ktorá vedie ku katastrófe.
Ničivá sila pokušenia spočíva v tom, že nás môžu zradiť vlastné emócie. Jakub v 1:14 verši hovorí, že keď je niekto pokúšaný, vždycky ho vlečie a vábi jeho vlastná túžba. Jakub používa rovnaký obraz ako pre rybolov. Pozrime sa na rybu, ktorá je vábená na blyskáča. Očakává, že ju čaká chutné sústo, ale namiesto toho je chytená na háčik, z ktorého už nie je cesta späť. Sama sa stane obeťou a tým sústom. Pokušenie k hriechu funguje úplne rovnako. Návnada nás priťahuje a už si myslíme, ako si užijeme. Miesto toho sa zahryzneme a sme k hriechu pripútaní neodolateľnou silou. Sami seba presviedčame, že získame niečo, po čom túžime, čo sme ešte nezakúsili, ale miesto toho nás hriech zavlečie do skazy. Zahrávanie sa s pokušením znásobujú silné emócie, ktoré nás začnú neodolateľne ovládať. Preto ako veriaci ľudia by sme sa nemali riadiť svojimi citmi a vzplanutím pre to či ono, ale vierou a poslušnosťou, ktorá sa riadi tým, čo poznáme z Božieho slova. Nepodceňujme silu a moc hriešných myšlienok. Nenechajte sa ovládať svojimi pocitmi, ale Božím slovom, nech sa deje čo sa deje.
Sila pokušenia spočíva v tom, že žije svoj vlastný život. Jakub používa obraz, keď myšlienka plodí žiadostivosť a žiadostivosť porodí hriech. Preto je nutné prerušiť a ukončiť vývoj hriešnej myšlienky a zrod hriechu hneď v zárodku. Pokušenie má v sebe zakódovanú ničiacu silu. Nedovoľte, aby sa vo vás zakorenila.

Aby sme mohli prekonať pokušenie, musíme zistiť kam mieri. Jakub nám ukazuje, že hriech nie je statický. Neustále mení smer, ale má len jeden cieľ - zahynutie a smrť. Hriech je ako malá prasklina v priehrade. Na začiatku nevyzerá vôbec nebezpečne.

Vieme kam smerujú hriešne myšlienky? Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o malú odbočku. Príťažlivosť pokušenia spočíva v tom, že vždy sľubuje vzrušenie a zážitok spojený s naplnením. Nikdy nám nedáva na výber: Nepýta sa : „Chceš zničiť sám seba a svoju rodinu? Chceš zraniť Boha a svojich najbližších?“ Miesto toho pokušenie človeka vábi, zvádza a našepkáva: „Neváhaj, odviaž sa, a uvidíš ako sa pobavíš! Odhoď všetky zábrany! Ži naplno. Konečne si splníš svoje najtajnejšie prianie! Nájdeš to, po čom celý život túžiš! Vo chvíli, keď sa dáš chytiť na udičku pokušenia, staneš sa sústom toho zlého. Obzvlášť v oblasti sexuálnych hriechov majú veriaci obrovské nedostatky. Veď smilstvá, nevera a rozvody sú medzi kresťanmi tak bežné.

Keď sa pozrieme na 7. kapitolu Prísloví, môžeme vidieť anatómiu hriechu. Mladícka ľahkomyselnosť a podcenenie pokušenia idú ruka v ruke. Prvou chybou je, keď sa nevyhýbame miestam a osobám, ktoré sa môžu stať príčinou pokušenia. To, že sa zrazu žena objavila a jej muž práve nebol doma, malo mladíka varovať, aby čo najrýchlejšie zmizol. Miesto toho stačilo trochu zvádzania a lichotenia a hriech bol hotový - šiel za ňou ako vôl na porážku. hovorí sa v Prísloví. Zabudol na všetky zásady, prestal rozlišovať čo je správne a čo vedie do záhuby. Ide tam dobrovoľne.

Ako sa ubrániť pokušeniu?

Poznaj sám seba. Poznaj aké máš slabosti a hľadaj stratégie, ktoré ti pomôžu ubrániť sa. Iní môžu obstáť tam, kde ty si slabý. Nestýkaj sa s tými, ktorí ťa môžu zviesť z cesty. Nechoď tam, kde číha zdroj pokušenia.
Vyhýbaj sa pokušeniu. Keď máš slabosť so zmyselnosťou, nepozeraj sa na nič, čo má sexuálny podtext. Inak prilievaš benzín do ohňa, ktorý ťa spáli. Existuje toľko vizuálnych pokušení, v televízii, na internete, v časopisoch, vo filmových požičovňiach.
Rozhodni sa, že budeš nasledovať Krista a od pokušenia budeš utekať. Také rozhodnutie musíš urobiť skôr, ako sa do takej situácie dostaneš. Tí, ktorí obdržia korunu života, milujú Boha.
Pripomínaj si strašné dôsledky a koniec pokušenia. Svet hriech idealizuje. Filmy a časopisy líčia krásnych ľudí, ktorí prežívajú opojenie voľnou láskou, prežívajú jedno potešenie za druhým, až sa zdá, že dosiahli pozemskú blaženosť. Všimnite si, že väčšinou žijú v luxuse, ktorý väčšine z nás chýba a preto je podľa nich náš život taký nudný! Skutočný obraz ich života v sláve len skrýva hnilobu ich hriechov. Bohatý je ten, kto sa nezapodieva sám sebou, kto si nesťažuje, ale obstojí v každej skúške.

Ten, kto je v Kristu vie, to čo hovorí ap. "Všetko je mi dovolené" - áno, ale nie všetko prospieva. Máme slobodu a máme otvorenú cestu späť. Kým ale nebudeš robiť pokánie a nevrátiš sa na správnu cestu, si ako semienko viery, zasiate do kamenistej a tŕnistej pôdy, ktoré hynie, keď príde prvá páľava slnka.

Pamätajme si, že zdrojom pokušenia je hriech, ktorý žije v nás. Záleží na tom, čím ho živíme. Hriech nikdy nepochádza od Boha a jeho svätosti.

Ktosi povedal, „Dávaj si pozor na myšlienky skôr než sa stanú slovami. Dávaj si pozor na slová, kým sa stanú skutkom. Dávaj si pozor na svoje skutky, než sa stanú zvykom. Dávaj si pozor na svoje zvyky, než sa stanú súčásťou tvojho charakteru.

tags: #ludsky #moc #pritahuje #aku #rybu