Leto v Parku s Puding Pani Elvisovej a iné hudobné zážitky
Pestrú paletu kultúrnych žánrov prinieslo aj ďalšie Leto v parku. V jeden večer mohli návštevníci ochutnať hudobný PUDING PANI ELVISOVEJ. Festival nebol len o hudbe. Zábavu pripravila divadelno-improvizačná skupina TRI TVORIVÉ TVORY - Juraj „Šoko“ Tabaček, Lukáš „Pucho“ Puchovský a Stano “Stanley” Staško.
Keď si zalistujeme v pamäti, isto sa nám vynoria spomienky aj na Leto v parku v roku 2017. Opäť to bola pohoda, zábava a veľa muziky. Každý si mal z čoho vybrať. Pod hviezdnou oblohou si na svoje prišli priaznivci vážnej i populárnej hudby, návštevníci si mohli pozrieť divadelné predstavenia pre deti i dospelých, filmy, súťažiť, zacvičiť si či zatancovať, stretnúť umelcov, spevákov a hudobníkov. Žiadnym nováčikom na hudobnej scéne nie sú ani ďalší Prešovčania zo skupiny ElevenHill.
Multižánrový festival Leto v parku otvoril svoje brány v roku 2018 už po desiaty raz, aby zabavil tisícky Košičanov svojim pestrým programom. Dostali možnosť postarať sa o hudobnú stránku a vybrať si obľúbených interpretov, ktorých chceli počuť na koncertoch. Každý večer bol iný. Jubilejný ročník odpálil trojkoncert, na ktorom vystúpili Gypsy Band Lomnické Čháve spod Tatier, Peter Lipa jr. a jeho skupina The Grand Buffet, a to zďaleka nebolo v úvodný večer všetko.
Ako už býva zvykom, program bol pestrý a návštevníci prichádzali pod koruny stromov v hojnom počte. Pravú letnú atmosféru vytvoril hudobný maratón, v ktorom si pomyselne podávali mikrofón rôzne skupiny a v jeden večer sa mohli vyblázniť aj na troch koncertoch žánrovo blízkych hudobných formácií a naladiť sa na štýl, ktorý im je blízky. Dnes len dúfame, že sa to podarí aj v tomto roku. V minulom roku areál Kasární/Kulturparku po zákaze organizovania hromadných podujatí znovu ožil kultúrou.
Metropola východu si pripomenula leto aj sviežou hudbou, aká sa hrá v kolíske reggae na Jamajke. Bratislavská šestica muzikantov - kapela Medial Banana prišla predstaviť svoj najnovší album Nedotknuteľní a zaviedla ľudí do slnkom zaliateho Karibiku. Veľa koncertných istôt prinesie tento týždeň. Chiki liki tu-a a Puding Pani Elvisovej zvedú nekompromisný súboj o diváka. Kapely, ktoré sú prepojené nielen regionálne, ale aj generačne, odohrajú spoločné koncerty 27.10. v košickom Collosseu a 28.10.
Pódiá pod holým nebom alebo v halách si v piatok 5. júna "podmaní zaujímavá zmes kapiel a interpretov zvučných mien" ako Jana Kirschner, Hex, Para, Lavagance, Vec & Zverina alebo domáca formácia Puding pani Elvisovej. Rovnako ako v Poprade, aj v Košiciach prevzali záštitu nad jednotlivými hudobnými žánrami festivalu "ambasádori" Rytmus z Kontrafaktu, Vilo z Pudingu pani Elvisovej a Smasho z Lavagance. Kým Rytmus reprezentuje hip-hop, Smasho je tvárou alternatívnej a Vilo veľvyslancom dance scény, podľa čoho budú v Košiciach rozdelené aj jednotlivé pódiá. Na svoje si teda prídu i fanúšikovia tanečnej produkcie.
Dídžejskú inváziu v Košiciach bude predstavovať desiatka dídžejov na rôznych miestach po celom meste. Každý, kto bude chcieť vidieť všetkých desiatich dídžejov, tak absolvuje svoj malý maratón. Festival T-Mobile Music City v Košiciach prináša fanúšikom tanečnej hudby možnosť zabaviť sa aj na košickom kúpalisku Ryba. Dnes je v hudobných kruhoch uznávaný aj ako neoficiálny zakladateľ nového diskotékového soundu - hudby vyznačujúcej sa spojením glamu, funku a tvrdých bassov.
V súvislosti s akciou T-Mobile Music City v Košiciach rozbehli organizátori súťaž s názvom Pošli svoju premenu. Táto súťaž je určená všetkým, ktorí pošlú fotografie s vlastnou podobizňou z rôznych životných etáp, zachytávajúce vtedajšie módne trendy v účesoch či obliekaní. Pre zapojenie sa stačí poslať tri autentické portrétové fotografie prostredníctvom formulára na stránke t-musiccity.sk. Medzi najstaršou a poslednou aktuálnou fotkou však musí byť rozdiel minimálne 15 rokov. Víťaz súťaže Pošli svoju premenu, ktorý bude vyhlásený 18. júna, získa dva lístky aj s letenkami na augustový koncert Michaela Jacksona v Londýne.
Festivalová sezóna sa nezadržateľne blíži a s ňou aj nádielka skvelej hudby pod holým nebom. Obzvlášť sa tešíme na Grape, kde už tradične nebude počas 9. a 10. augusta na letisku v Piešťanoch chýbať ani naša Refresher Zóna. Tentokrát zalovili v domácich vodách a my sa dozvedáme, že chýbať nebude trojica Para, Billy Barman a Puding Pani Elvisovej, čo sú v súčasnosti najaktívnejšie kapely obiehajúce Slovensko so svojou tvorbou.
Slovenská skupina Puding pani Elvisovej (PPE) patrí k stáliciam domácej hudobnej scény. Ich tvorba je plná prekvapení, humoru a nadčasových pesničiek. Kapela, ktorej pesničky sa istý čas objavovali v rádiách, si získala zanietených fanúšikov. Keď sa kapelám nazhromaždí dostatočné množstvo pesničiek, tak musia vydať album, aby uzatvorili nejakú kapitolu vo svojom živote, aby už nemuseli nonstop chodiť tie isté skladby opakovať do skúšobne.
Neboli nakopené skladby, ale povedali sme si, že ideme vydávať album. Už bola tá doba, ako aj Miloš hovoril, že hráš dookola tie isté skladby a už je toho dosť. Ak sa k niečomu neprinútiš, to je ako v normálnom živote, tak to neurobíš. Stále je tam nadšenie. Ja nás považujem za mladú kapelu, kde sú samí nadšenci do hudby, my nie sme žiadni akademici. Nie je to tak, že ,,však už máme svoje roky tak už poďme hrať veci vážne“. Hrávame v skúšobni a pokiaľ nás to baví, tak tú skladbu budeme hrať aj na budúcej skúške a prípadne ju nahráme na album. Dali bor skôr spudingovatel ako keby priniesol toho svojho Stroona do kapely. Je to super. Hneď. Nedrásalo to nikomu uši ani srdce.Každý si môže povedať, každý môže rozhodovať. Tak isto potom vzniká aj tá hudba. Každý môže do tej hudby dať to svoje a nikto ho neokríkne, že toto nie. U nás to tak nefunguje.
Mne sa zdá, že to, čo sme stále robili my a nebolo to naschvál - išli sme mimo toho prúdu. Keď sme začínali s kapelou, mali sme pocit, že nič také sa nehrá. Cítili sme sa čudne a teraz už tým, že nás viac ľudí pozná a my sme urobili viac albumov, už sme ako keby zapadli do tej scény.Potom by ale odpoveď na jeho otázku bolo nie to, ako sme sa my zmenili, ale ako my sme zmenili ľudí vo vnímaní našej hudby. Hráme, a keď si povieme, že toto je fasa - dnes sa nám to páči a zajtra keď sa nám to bude páčiť tiež, tak je to dobrá pesnička. Často hovoríme, že to nie my hráme tú hudbu, ale sme iba akurát nejaké antény, okolo ktorých to beží a my to iba zahráme. Vždy to bolo veľmi osobné. Tým pádom zároveň potvrdzuješ, čo sa pýtal Bebe. Akoby dospievame alebo starneme v tom zmysle, že už nemáme texty úplne ako ,,my hráme stereo hudbu, my hráme stereo hudbu!“. Tie skladby vznikajú tak, že Slivka si vymyslí ako keby anglickú hatlaninu, nemá to žiaden význam a my potom chytáme z tej atmošky skladby - o čom asi by to mohlo byť. Keď niekto prišiel, dvere boli otvorené stále. Prijali sme vetičku po vetičke, aj tému. U nás je to presne tak, že najskôr chodíme do skúšobne a iba jamujeme, jamujeme a ak sa nám niektorý jam za štyri hodiny bezbrehého hrania zapáči, tak si to nahráme na diktafónik. Potom vymýšľame ďalšie texty, ideme s tým do ďalšieho štúdia, kde sa to, ako hovoríš, mixuje, mastruje a potom ideme na koncert. Časovo je to veľmi náročný proces.
Stále chceme robiť niečo inak, aby sme sa neopakovali. Pre mňa osobne to bolo trošku ťažké v tom, dať naše skladby niekomu inému. Bol som zvyknutý, že my sme si robili všetko a mal som tú stopercentnú kontrolu.Mixáž a mastrovanie robil niekto iný. Ale posunulo sa to o hodne ďalej. Podľa toho to riešime ďalej. Bol to zámer v tom, aby bol ten album aj trochu iný. Nechceme sa opakovať, chceme sa vyvíjať. Tu aj ten deadline slúži na to, že si už nemôžeš do nekonečna hovoriť ,,však ešte toto zmením a ešte toto zmením“. Bolo tam oveľa menej postprodukcie ako doteraz. Dúfam, že ho budeme môcť hrať bez nejakých dodatočných samplov a budeme môcť naživo variovať na koncerte. Tak to asi hej. Ja som sa za tých posledných dvadsať rokov trošičku zlepšil. Je to aj to aj to, samozrejme.My sme si kúpili elektronické bicie a tam ten zvuk je jednoducho už nainštalovaný. Pre mňa umenie, lebo všetko, čo sa ho týka, má povznášať ducha. Pre mňa aj tá naša hudba je o tom povznášaní ducha a vyvolávaní dobrých pocitov. Celú tú emóciu, čo ja mám, nech majú aj oni. Ale to sa nedá.
Slovenská skupina Puding pani Elvisovej (PPE) vydala Soundclash EP. Nahrávka obsahujúca štyri skladby je dostupná na voľné vypočutie a stiahnutie na webstránke redbull.sk/soundclashep. EP je výsledkom jej intenzívnej trojmesačnej prípravy na Red Bull Soundclash, teda hudobný súboj s kapelou Vidiek, ktorý sa konal 16. "Nové verzie našich pesničiek nás brutálne bavilo vymýšľať, skúšať a na pódiu zafungovali výborne. To, čo počujete, je pravé PPE bez PC. Okrem troch vlastných pesničiek (Hopa Hopa, Davaj Het a Mladí Chemici) v metalovej, country a reggae verzii nahrali aj skladbu Slovenský tanec od Vidieku, v ktorej mierne pozmenili text, pridali hlukové steny a premenovali ju na Košický tanec.Soundclash EP naživo predstavia ako špecialitu na koncerte v bratislavskom Ateliéri Babylon.
Puding Pani Elvisovej vydali album a poriadne ním rozvírili stojaté vody tanečnej domácej produkcie.Automati je tanečný titul, o ktorom asi dovolím tvrdiť, že stelesňuje jeden z najodvážnejších albumov aké v minulom roku na Slovensku vôbec vyšli. Z albumu sála výborná nálada od samotného začiatku až do jeho konca. Album ponúka 13 radových pesničiek, z ktorých už v rádiách zarezonovali „rozšafné“ Milošove meniny a tiež oficiálny singel Taneviemčinehej! No a v rádiách sa už v súčasnosti ozýva ďalší singel nazvaný Hopa Hopa. Automati sú totiž albumom mladej nádejnej formácie, ktorý je hodný obrovského uznania a závidieť by im ho mohli i veľké hviezdy.
Rebeka REBIS Kmeťová svojim debutom na hudobnej scéne tak dokazuje, že svoje umelecké gény rozhodne nezaprie.Nedávno sa ohlásil Igor Kmeťo ml. so svojim songom „DÚFAM“, ktorý sa síce nedočkal klipu, no ohlásil nim pripravovaný album na tento rok. REBIS však ako svoj debut na hudobnej scéne pripravila aj kvalitný videoklip, ktorý vznikol pod taktovkou Miroslava „SPUNKEY“ Balogha. „Spevu sa venujem už od malička a celé to bol prirodzený proces preklenúť z tanca do hudby, respektíve tancu sa budem venovať aj naďalej, ale chcela by som to skúsiť aj s hudbou. Námet vznikol spontánne, presne pred rokom na moje narodeniny mi tatino zavolal, že ma pre mňa darček a bola to melodická linka k tejto piesni. Chcela som napísať úprimný text a zo začiatku mi to išlo ťažšie, no pri počúvaní môjho hudobného vzoru Michaela Jacksona ma nakopla múza a do pol hodiny som napísala text.
Vinylová horúčka na Slovensku
"Pevninu detstva nehľadajte na starých mapách. Je v každom z nás. Každé ráno precitáme na jej plodnom a premenlivom brehu. Každé ráno narastá našimi krokmi. A my rastieme tichou ozvenou týchto krokov. Cesty vedú pevninou detstva. Nie sú to cesty späť.” Týmto textom uviedli Dežo Ursiny a Ivan Štrpka na svet platňu Pevnina detstva. Bolo to v zlatej ére vinylu - v roku 1978. Ak uznáme, že aj vinylová platňa môže byť hudobným nástrojom, Kid Koala na ňu hrá ako Jimi Hendrix na gitaru alebo Niccolo Paganini na husle.
V malom nahrávacom štúdiu v centre Trenčína sa nad týmto prístrojom skláňa Ondrej Slivka. Je maximálne sústredený. Malý omyl ho stojí 3,50 eura, cenu jednej prázdnej vinylky. Väčší aj 400 eur. Aj on pred pár rokmi absolvoval povinné školenie u svojrázneho Nemca. "Keď som od neho odchádzal s drahým prístrojom, mal som pocit, že všetko ovládam. Doma som zistil, že vlastne neviem nič. Trvalo mi asi trištvrte roka, kým som spravil platňu, s ktorou som bol spokojný. Slivku môžete poznať aj ako hudobníka pod menom Yellowbrilla. Nápad vyrábať platne sa však viaže k jeho hudobným začiatkom drum’n’bassového dídžeja. S kamarátom Robom Sedilekom chceli mať vlastné platne. Po mesiacoch domáceho tréningu sa konečne odhodlal robiť platne na kusy alebo v malých nákladoch aj profesionálne.
Po dlhom čase sa objavili prvé lastovičky, v roku 2005 vydal raper Vec dvojalbum Dobré ráno, o dva roky neskôr spevák kapely Le Payaco Tomáš Sloboda sólové LP Sounds Like This. O platne sa preto začali zaujímať aj ďalší hudobníci, najmä z generácie dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Koncom minulého roka šokovala správa, že v Británii zisky z predaja vinylov prekonali tie z legálneho sťahovania piesní z internetu (pozor, medzi sťahovanie sa neráta streaming, teda služby ako Spotify či Deezer). Kým v roku 2006 sa na celom svete predalo iba 3,1 milióna vinylov, v roku 2015 to už bolo 31,5 milióna. Jednu z tých 1 100 000 000 nových vinyliek rekordného roku držal pred Vianocami 1981 v rukách prešťastný mladý Jozef Pešta, ktorý sa neskôr stal členom skupiny Polemic a vášnivým zberateľom i predajcom platní.
Hoci svet sa začiatkom 80. rokov topil v čiernej umelej hmote, československým Teslám boli mnohé chuťovky odopreté. Iste, jestvovala tu bohatá domáca tvorba a čo-to zo západnej produkcie sa vydalo v licencii aj u nás. "Panovala tu taká zvláštna sprisahanecká atmosféra. Platne získané rôznymi spôsobmi zo zahraničia sa každú nedeľu od skorého rána predávali, kupovali alebo menili na zdanlivo nikým neorganizovaných zrazoch na viacerých miestach v Bratislave,” píše vo svojej knihe o 80. rokoch Juraj Šebo. Práve takí hudobní fajnšmekri na vinyl nezanevreli ani v časoch, keď ho celosvetovo začala valcovať novinka zvaná CD.
V detstve ho platne neopantali. "Tie opusovské Elány a Petrovia Nagyovia, to nebolo nič pre mňa,” spomína. V prvej polovici 80. rokov sa mu podľa slov kamaráta nemal pozdávať najpredávanejší album všetkých čias - Thriller od Michaela Jacksona. V časoch najväčšieho záujmu o Thriller predal Jackson údajne až milión vinylov za týždeň. V roku 2006 sa na celom svete predali tri milióny platní. Od všetkých interpretov. No to na jeho prežitie určite nestačilo. Z vinylov sa začali vyrábať okrasné hodiny do kuchyne. Stroje na ich lisovanie boli dávno zošrotované.
Roky predtým presviedčal vydavateľov, nech vlastné LP vydá aj jeho kapela s identickou skratkou. Neúspešne. "Ja som ešte ako malý chalan sníval o tom, že moja hudba raz bude hrať z platne,” opisuje Sloboda korene svojej vinylovej vášne. Pino, spevák a klávesista Pudingu Pani Elvisovej, si ako malý točil dookola platňu Banjo bandu Ivana Mládka. Syn Deža Ursinyho Kubo si dodnes pamätá na platňu Double Fantasy Johna Lennona a Yoko Ono, ktorú dostal pod stromček. Generácia, ktorá do letokruhov vinylov po dlhej prestávke začala vyrývať úplne novú skladbu.
Ihla gramofónu Technics zo 70. rokov sa kĺže po novej platni. Prístroj kedysi patril Vladovi Müllerovi. Potom jeho synovi Richardovi. Pred časom ho od neho vykšeftoval Jerguš Oravec. Ak chce niekto ostatným pustiť nejakú skladbu, musí ju priniesť na fyzickom médiu, konkrétne na vinyle. "Na hudbu sa zrazu oveľa viac sústredíme. Takzvaný trend spomaľovania naštartoval ešte v roku 1986 Talian Carlo Petrini, keď na protest proti novej prevádzke siete rýchleho občerstvenia McDonald’s, založil hnutie slow food (pomalého stravovania).
Iným bolo ľúto za kvalitou zvuku, ktorá je typická pre platne. Ďalší potrebovali pocit, že niečo fyzicky držia v rukách, digitálna hudba ich o tento pocit pripravila,” hovorí v známej predajni Dr. Horák na Medenej ulici v Bratislave jej majiteľ Palo Maruščák o dôvodoch, prečo začal posledné tri roky do ponuky zaraďovať oveľa viac vinylov. Martin Turzík z trenčianskeho vydavateľstva Deadred počul aj o zaujímavej teórii. Predajne však navštevuje všehochuť ľudí. Tomáš Sloboda má gramofón v centre bytu. Denne sa mu na ňom otočí aspoň päť platní. Na Silvestra ho zobral na chatu a ukazoval priateľom. Pri kozube ho na prelome rokov počuli niekoľkokrát, odvtedy on sám aspoň päťdesiat ráz znova. Dohady o tom, či má lepší zvuk CD, alebo vinyl, sú nekonečné. Pri výhodách sa skloňuje najmä, že platňa má mäkší zvuk, nie je taká ukričaná a ostrá ako cédečko.
Maruščák napríklad upozorňuje, že spomínaný posledný Cohen sa v jeho predajni predáva stále v pomere 1:20 v prospech CD. Z celkového predaja len asi päť percent tvoria príjmy z predaja vinylov. Peter Riava z hudobného vydavateľstva Universal Music zase hovorí, že predaj vinylov u nich tvorí iba päť až sedem percent z predanej hudby na fyzických nosičoch (pričom predaj CD a vinylov tvorí už len 32 percent z príjmov, ostatné je z digitálneho predaja - najmä zo streamingových služieb a výnosov z YouTube, download pesničiek je už na ústupe). Šina z nezávislého vydavateľstva Slnko Records, ktoré na vinyle vydalo napríklad albumy Jany Kirschner či kapely Živé kvety, hovorí, že platne majú na Slovensku zatiaľ len obmedzený ekonomický zmysel.
Keď autor tohto článku kupoval počas dňa Record Store Day 2016, ktorý pripadol na 16. apríla minulého roku (deň, keď na celom svete vychádzajú rôzne rarity na vinyloch a sú hneď v daný deň v predaji vo vinylových obchodoch) bielu Morušu v bratislavskom Wegarte, dostal ho so slovami, že ide o úplne posledný kus na Slovensku. Občas sa udejú aj malé zázraky. Ako napríklad v susednom Česku, kde Supraphon vydal na 16 vinyloch všetky hry Divadla Járy Cimrmana. Celý náklad sa vypredal v priebehu troch týždňov! Vo všeobecnosti sa dá povedať, že tektonika platní síce v posledných rokov naozaj prebehla, žiadnu bájnu vinylovú Atlantídu svet však znova neobjavil.
Táto spoločnosť je jedným z veľkých víťazov návratu platní. Držia ju pri živote práve okrajové žánre, či už elektronickej, ale aj punkovej a metalovej muziky. Michal Němec z marketingu spoločnosti nám píše najnovší údaj - v roku 2016 vyrobili takmer 24 miliónov platní.
| Rok | Predaj vinylov na celom svete |
|---|---|
| 2006 | 3,1 milióna |
| 2015 | 31,5 milióna |
| 2016 | 24 miliónov (GZ Media) |
Rozhovor s kapelou Puding Pani Elvisovej
tags: #majkla #džeksona #puding #pani #elvisovej
