Pestovanie nenáročnej zeleniny pre začiatočníkov
Pestovanie vlastnej zeleniny je skvelý spôsob, ako si spestriť jedálny lístok a mať prístup k čerstvým, kvalitným potravinám. Nemusíte byť skúsený záhradkár, aby ste si vypestovali chutnú a zdravú zeleninu.
Existuje mnoho nenáročných druhov, ktoré zvládnu aj začiatočníci. Či už máte malú záhradku, balkón alebo len pár kvetináčov, môžete si dopestovať vlastnú úrodu.
Plánovanie je základ
Predtým, ako sa pustíte do pestovania, je dôležité si všetko dobre naplánovať. Zvážte nasledujúce faktory:
- Rozvrhnutie záhrady: Nakreslite si plán záhrady a rozkreslite si, kde chcete mať záhony. Zohľadnite pritom svetelné podmienky, prístup k vode a jednoduchosť manipulácie s hnojom.
- Záznamy: Veďte si záznamy o tom, čo ste kam zasadili a kedy ste hnojili. Po pár rokoch si už nebudete pamätať, kde ste čo pestovali.
- Dôležité termíny: Urobte si kalendár s dôležitými termínmi pre výsadbu a zber jednotlivých druhov zeleniny. Niektoré práce nemôžu čakať.
- Realistické ciele: Nezačínajte s príliš veľkým projektom. Postupne rozširujte svoju záhradku, aby ste sa vyhli preťaženiu.
- Moderné spôsoby pestovania: Zvážte využitie vyvýšených alebo vysokých záhonov, ktoré sú menej náročné na prípravu pôdy.
Výber miesta
Dôležitým faktorom pre úspešné pestovanie zeleniny je výber správneho miesta.
- Slnečné svetlo: Väčšina zeleniny potrebuje dostatok slnečného svetla. Rajčiaky, papriky a melóny potrebujú priame slnko počas celého dňa. Ak máte len miesto, kam slnko nezasvieti, skúste pestovať mätu alebo iné nenáročné bylinky.
- Polotieň: Niektoré druhy zeleniny, ako napríklad listová zelenina (šalát, špenát, rukola, kapusta) a koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, reďkovka), si vystačia s 3-6 hodinami slnečného svetla denne. Fazuľa, hrášok, ružičkový kel a pór tiež dobre rastú v polotieni.
- Veľkosť záhrady: Priemerná rodina potrebuje približne 250 štvorcových metrov záhonov. Ak ste vegáni alebo máte početnú rodinu, budete potrebovať viac priestoru.
Na úvod si predstavíme stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla). Možno túto rastlinu poznáte z dovoleniek - na Balkáne a v Stredomorí je to veľmi obľúbená zelenina. Rozlišujeme dva typy mangoldu - listový a stonkový. Listový, ako prezrádza jeho označenie, sa pestuje pre listové čepele.
Zo stonkového mangoldu môžeme rovnako používať listy, lenže má aj mohutné stonky, ktoré sú vhodné na všestrannú úpravu. Môžeme ho pripravovať ako špargľu či krájať do jedál pripravovaných vo woku.
Mangold má špecifickú arómu a chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému, no v jedlách nijako neprekáža. Obsahuje cenné množstvo zdraviu prospešných látok. K dispozícii je už veľmi skoro po zime, v miernej zimnej perióde dokonca aj počas zimy. Samotné listy môžeme používať rovnako ako špenát.
Veľmi atraktívne sú zmesové kultivary, ako napríklad Bright Lights. Jeho mohutné listové stonky majú výrazné odtiene bielej, žltej, oranžovej, červenej, bordovej, ružovej a zelenej farby s rôznymi prechodnými odtieňmi. Okrem jedál tak ozdobí i samotnú záhradu.
Pestovanie zeleniny z výsevu
Pestovanie zeleniny v domácich podmienkach začína výsevom. Každý druh zeleniny vyžaduje špecifické podmienky na výsev a nasledovný rast.
Zelenina, ktorá pochádza z našich klimatických pásiem alebo jej prirodzený výskyt je v klimatických podmienkach podobných tým našim, je menej náročná na pestovanie (mrkva) oproti zelenine, ktorá pochádza z teplejších oblastí (paprika). Najlepšie je tento rozdiel vidieť na dĺžke predpestovania.
Pestovanie zeleniny sa vykonáva dvoma spôsobmi. Prvý je náročnejší - predpestovanie a druhý jednoduchší - priamy výsev.
Predpestovanie zeleniny
Predpestovanie sa vykonáva pri teplomilných druhoch zeleniny, ktoré majú dlhý životný cyklus a z priameho výsevu by nedokázala priniesť toľko úrody. Príkladom takejto zeleniny je paprika, ktorá sa začína predpestovávať už koncom januára.
Pri predpestovaní je potrebný najskôr výsev osiva do výsevnej nádoby. K výsevu používame výsevný substrát, ktorým naplníme výsevnú nádobu. Tento substrát je ľahký a jemný, čo zaručí kvalitné klíčenie osiva. Po výseve osivo jemne zasypeme substrátom a opatrne zalejeme, aby sa osivo nevyplavilo.
Keďže výsevy sa vykonávajú v zimných a skorých jarných mesiacoch, kedy nie je vonku dostatok svetla a tepla, výsevnú nádobu je potrebné umiestniť na teplé a čo najsvetlejšie miesto v interiéry alebo do vykurovaného skleníka.
Rozsádzanie po vyklíčení zeleniny
Po vyklíčení a odrastení semenáčov nasleduje rozsádzanie. Na to sú potrebné malé kontajnery a záhradnícky substrát. Semenáče postupne vyberáme pomocou paličky, ktorou ich odspodu podoberieme, aby sme neodtrhli nadzemnú časť od koreňov.
Korene je vhodné o tretinu skrátiť, čím sa podporí ich vetvenie. Následne semenáče po jednom až dvoch kusoch sadíme do kontajnerov. Prvú zálievku je vhodné vykonať podmokom, aby sa semenáče nepoškodili.
Po narastení a dosiahnutí teplôt vhodných na vysádzanie môžeme predpestovanú zeleninu vysiať na trvalé stanovisko. Dôležité je, aby teploty v noci neklesli pod 8 °C
Priamy výsev zeleniny
Priamy výsev sa vykonáva pri zelenine s rýchlym klíčením - tekvice, kolovitým a mohutným koreňovým systémom - mrkva, petržlen alebo kukurica alebo pri nenáročnej zelenina na teplotu - hrach, mak.
Výsev je potrebné robiť do kvalitne pripraveného sejbového lôžka. To má byť sypké, jemné, bez veľkých hrúd a rovné, aby bolo vysiate osivo rovnomerne rozložené na ploche, malo priamy kontakt s pôdou a nepresychalo. Dôležité je taktiež rýchle vsakovanie vody do pôdy.
Vysiate osivo klíči už po niekoľkých dňoch až týždňoch. Pri petržlene to môžu byť až tri týždne. Nevýhodou priameho výsevu z ruky je nerovnomerne vysiatie osiva.
Zeleninu je v tomto prípade potrebné po odrastení pretrhať, čím sa docieli redší porast a priestor na kvalitnejší rast. Pri hustom výseve hrozí pomalší rast a zakrpatenosť koreňov mrkvy alebo petržlenu, hustý porast uhoriek zvyšuje nebezpečenstvo výskytu plesní na listoch alebo pri hustom výseve cvikle hrozí zakrpatenie a odumieranie najslabších rastlín.
Riešením je používať sejačky na priamy výsev. Najpresnejší výsev zabezpečia presné sejačky s lopatkovým mechanizmom, ktoré vysievajú osivo v pravidelnom odstupe a následne ho prihrnú jemnou vrstvou pôdy.
Zeleninu vhodnú na priamy výsev možno krátkodobo predpestovať priamo v malých kontajneroch alebo platách so záhradníckym substrátom. Jedná sa o uhorky, tekvice alebo melóny, ktoré následne možno vysádzať na priame stanovisko už pri narastení tretieho pravého listu.
Výhodou je rýchlejší rast oproti priamemu výsevu a zásobenie živinami už pri klíčení.
Celoročné odrody
Termín výsevu jednotlivých druhov zeleniny je uvedený na etikete balenia osiva. Ten by sme mali dodržiavať, aby sme dopestovali kvalitnú zeleninu a dosiahli bohatú úrodu.
Aj napriek tomu, že sme zvyknutý niektoré druhy zeleniny, ako listový šalát alebo reďkovku, vysievať na jar, na trhu sa postupne objavujú aj celoročné odrody, ktoré sú odolné voči rýchlemu kvitnutiu alebo drevnateniu buľvy.
Preto musíme pri výbere osiva dbať nielen na správny druh ale aj odrodu zeleniny.
Menej známe druhy zeleniny
Vďaka zabudnutým druhom zeleniny! Neváhajte a pestujte zdravé a chutné druhy, ktoré budú výborným spestrením hriadok i jedálneho lístka.
- Paštrnák siaty
Podobá sa na petržlen. Povrch koreňa je žltkastý a má bielu dužinu. Chuť je jemne korenistá a sladkastá. Koreň paštrnáka je však väčší ako koreň petržlenu.
Pred výsevom je dôležité, aby ste pôdu dostatočne skyprili. Ideálne až do hĺbky 30 cm. Je to plodina druhej trate a dobre sa mu darí na hriadkach napríklad po hlubovinách.
Dariť sa mu bude napríklad pri cibuli či špenátu. Má veľkú výhodu v nenáročnosti na pestovanie. Darí sa mu aj tam, kde petržlenu nie.
Vysieva sa na jar (marec až apríl), ale pre svoju odolnosť voči mrazom aj začiatkom jesene. Pri jesennom výseve ho môžete zberať postupne a na hriadkach ho nechať až do jari.
Osivo vysievajte do hĺbky 2-3 cm, do riadkov vzdialených 30-40 cm. Rastlinky začínajú vzchádzať po 2 až 3 týždňoch.
Paštrnák sa vzhľadom podobá koreňovému petržlenu. Rozlíšite ich podľa „hlavy“. Petržlen ju má vypuklú, paštrnák má po obvode val a rastový vrchol je posadený nižšie.
- Bôb
Bôb obyčajný záhradný môže byť tiež zaujímavým doplnkom vašej záhrady a tiež novou chuťou na vašom tanieri. Navyše je výbornou predplodinou.
S jeho pestovaním môžete začať už koncom februára, ak si chcete predpestovať priesady. Na priamo ho môžete vysievať už od polovice marca do apríla, v južnejších oblastiach platí skorší termín.
Možnosti zberu úrody sa ponúkajú hneď viaceré. V júni môžete zberať veľké zelené lusky, ktoré môžete pripravovať rovnako ako struky kríčkovej fazule.
Taktiež môžete od júla zberať ešte stále nezrelé struky, z ktorých získate semená v takzvanej mliečnej zrelosti. Tie sú výborné na zaváranie alebo do šalátov.
Koncom augusta už môžete zberať semená na sušenie. Tie sú skvelé napríklad ako príloha.
- Krkoška hľuznatá
Ako zelenina sa používa od druhej polovice 19. storočia. Pestuje sa pre chutné koreňové hľuzy, ale aj pre aromatickú vňať, ktorá sa konzumuje podobne ako špenát.
Hľuznaté krátke korene žltej farby sú dlhé 10 cm a hrubé asi 2,5 cm. Dužina je múčnatej konzistencie s chuťou pripomínajúcou varené gaštany.
Priemerná hmotnosť koreňa je 150 až 200 g. Korene majú vysokú výživnú hodnotu s vysokým obsahom škrobových látok a sušiny.
Krkoška hľuznatá je dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára ružicu listov a hľuznatý koreň a v druhom roku nasadzuje biele kvety.
Na stanovište nie je náročná, kvalitné hľuzy vytvára v ľahkej, dobre spracovanej pôde.
Vysieva sa na jar (marec, apríl) alebo na jeseň (september, október) priamo na stanovište. Výhodnejšia je jesenná sejba. Riadky sú od seba vzdialené 20 cm. Semeno schádza veľmi pomaly.
Krkoška hľuznatá je dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára ružicu listov a hľuznatý koreň a v druhom roku nasadzuje biele kvety.
- Čierna reďkev
Nachádza si svoje miesto v záhradách čoraz častejšie. Dôvodom sú jej skvelé účinky a liečivá sila. Chuťovo je štipľavejšia ako bežná reďkev a ak by vám nevyhovovala, určite sa ju oplatí odšťaviť a šťavu pridať do zeleninového smoothie.
Reďkev pestujeme zo semena, ktoré vysievame v júli až do polovice augusta. Najvhodnejšie do kyprej pôdy dobre zásobenej humusom. Úrodu zberáme v októbri až v novembri.
Ak vás čierna reďkev oslovila, jednoducho si ju môžete dopestovať aj doma.
- Potočník sladký
Potočník sladký nazývaný aj sladký koreň patrí k prastarým druhom zeleniny. Pestuje sa pre hľuzy, ktoré sú 20 až 30 cm dlhé a 2 až 3 cm široké, krehké. Majú špinavobielu šupku.
Dužina je biela múčnatej konzistencie s príjemne sladkastou chuťou. Hľuzy sú veľmi výživné. Obsahujú značné množstvo škrobu a cukrov, pektíny, minerálne látky a vitamíny.
Priama sejba sa robí v auguste až septembri. Vzdialenosť riadkov je 30 cm od seba. Korene sa zberajú na jeseň nasledujúceho roku.
- Čierny koreň
Čierny koreň či hadomor španielsky je pomerne známa, i keď menej používaná koreňová zelenina s mliečnobielym koreňom. Pochutná si na ňom každý gurmán.
Tento koreň má úžasnú špargli podobnú, ale silnejšiu orieškovú arómu.
Máte dve možnosti, kedy môžete zasadiť semená čierneho koreňa. Môžete ich sadiť už vo februári (úroda bude na jeseň) alebo v auguste (úroda bude na jar) - v prípade, že ho plánujete pestovať ako ozimnú zeleninu. Hadomor je totiž výborne odolný voči mrazom.
Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. Dariť sa mu bude na slnečnom aj polotienistom mieste. Vyhovuje mu dobre priepustná a výživná pôda. Potrebuje vlhkosť, ale nemá rád premokrenie.
- Topinambur
Kedysi to bola obľúbená plodina našich predkov. Postupne sa na ňu zabudlo a istý čas bolo jej pestovanie dokonca zakázané. Dnes je to však už inak a ľudia opäť objavujú výborné vlastnosti, ktoré táto zelenina ponúka.
Slnečnice hľuznatá dokáže rásť takmer všade. Dorastá do výšky aj 5 m a kvitne žltými dekoratívnymi kvetmi. Dôležitá je jej podzemná hľuzovitá časť, ktorá pripomína kríženca zemiaku a ďumbiera - topinambur.
Pestovanie by nemal byť problém. Je totiž podobné ako u zemiakov. Stačí ju na jar vysadiť a už v jeseni si môžete pochutnať na úrode.
- Mangold
Môžete si vybrať podľa svojich stravovacích preferencií. Listový mangold má tenkú stopku a menšiu veľmi bublinatú čepeľ, ktorá môže byť podľa odrody sfarbená na zeleno, žltozeleno, zelenofialovo, fialovo až červeno. Môžete ho použiť ako náhradu za špenát.
Špargľový mangold nazývaný aj stopkový má silne rebrované listy a širšiu mohutnú stopku. Po nedávnom príspevku o menej známych bylinkách, ktorý vás celkom zaujal, sa dnes môžeme pozrieť na menej bežné druhy zeleniny.
Druhá úroda
Hoci je už jún, ešte stále existujú zeleninové druhy a odrody, ktoré môžete siať na nezaplnené hriadky. Možno vás dokonca prekvapí ich bohatý výber.
Druhá úroda hrášku
Na začiatku júna je posledný termín na siatie dreňového a cukrového hrachu. Vyberte si niektorú z odrôd, ktoré majú aj v lete veľa kvetov a strukov.
Nízke a stredne vysoké šľachtence, ako sú napríklad ‘Norli’ alebo ‘Grandera’ tvoria silné rastliny a ich výhonky sú si navzájom oporou. Keď vyrastú do výšky 20 cm, môžete ich nakopcovať, budú tak odolnejšie proti poliehaniu.
Odrody vyššie ako 90 cm potrebujú oporu v podobe kolíkov, rovnejších konárov, pletiva alebo siete.
Ako pestovať?
Hrášok môžete siať po 3 až 4 semenách do hniezd vzdialených asi 20 cm od seba. Riadky si vyznačte vo vzdialenosti 30 cm. Hrach má najväčšiu potrebu vody v čase kvitnutia a tvorby strukov, preto ho za suchého počasia každé 2 až 3 dni dobre zalejte.
Majte zelenú fazuľku aj v neskorom lete
Na rozdiel od tyčovej fazule, ktorú treba vysiať najneskôr do konca mája, rýchlorastúcu kríčkovú, môžete siať ešte do polovice júna. Na letné vysievanie sa osvedčila odroda ‘Negra’, ktorá má jemné sýtozelené struky a čierne fazuľky.
Ako pestovať?
Riadky by mali byť vzdialené 40 cm. Semená vysievajte do hĺbky 3 cm, na vzdialenosť v riadku 2 až 3 cm. Siať môžete aj do hniezd vzdialených od seba 5 až 8 cm po 3 až 5 semenách.
Keď rastliny vyrastú na výšku dlane, začnite ku každému riadku prihŕňať pôdu, aby ste tak zvýšili ich pevnosť a podporili tvorbu vlásočnicových korienkov dôležitých na príjem vody a živín. Prihŕňanie niekoľkokrát opakujte. Fazuľa bude tvoriť viac kvetov i strukov s väčším množstvom fazuliek.
Aj poľné šalátovky ešte stihnú vyrásť
Ešte do polovice júna môžete priamo na hriadky siať osivo poľných šalátových uhoriek. Vhodné sú napríklad odrody ‘Linda F1 Mix’, ‘Cheer F1’ , ‘Lili F1’ alebo ‘Markyza F1’. Všetky odrody sú geneticky nehorknúce a tolerantné alebo odolné proti múčnatke a plesni uhorkovej.
Ako pestovať?
Odporúčaný pestovateľský spon je 120 x 20 cm. Vhodné miesto na siatie je vedľa hrášku alebo tyčovej fazule, ktorá im zabezpečí čiastočný tieň. Na plnom slnku by sa z uhoriek odparovalo priveľa vody.
Pred výsadbou skyprite pôdu a zapracujte do nej dostatočné množstvo kompostu. Hrubá vrstva nástielky na povrchu hriadky zabráni nadmernému vysychaniu pôdy.
Za skúšku stoja skoré odrody brokolice
Brokolica je na pestovanie menej náročná ako karfiol. Ak osivo skorých odrôd (‘Fellow F1’, ‘Lord F1’, ‘Calabrese’) v júni vysejete, na jeseň sa dočkáte chutnej úrody.
Ako pestovať?
Predpestované sadenice potom rozsaďte do sponu 50 x 40 až 50 cm. Brokolica je v suchom lete náročnejšia na závlahu. Hlavná stredová ružica dorastie do konzumnej zrelosti o 10 až 11 týždňov. Ak ju šetrne zrežete, v pazuchách listov vám ešte narastú ďalšie, menšie ružice.
Aby ste zachovali čo najviac užitočných enzýmov a vitamínov, jedzte zeleninu surovú, jemne blanšírovanú alebo sparenú. Na zahodenie nie je ani smoothie.
Stále je čas na karfiol
Aby karfiol do jesene dorástol do zberovej veľkosti, musíte ho vysiať do polovice júna (‘Brilant’, ‘Amfora F1’, ‘White Rock’).
Ako pestovať?
Pekné sadenice dopestujte, ak budete klásť semienka do pôdy po dvoch v spone 5 x 5 cm. Zatlačte ich asi do centimetrovej hĺbky a po vzídení rastlinky jednoťte. Nezabudnite ich chrániť pred skočkami.
Náš tip
Ak chcete dopestovať krásne biele ružice karfiolu, v čase tvorby nalomte stredné rebro vrchných listov tak, aby ich prekryli. Listy môžete nad ružicou aj zviazať. Tento postup je však oveľa prácnejší.
Červená repa po zelenine s krátkou vegetáciou
Na jesenný zber a následné skladovanie červenej repy (cvikly) treba osivo vysiať najneskôr v polovici júna (‘Renova’, ‘Pablo F1’, ‘Červená kulatá’). Ak chcete dopestovať len malé buľvičky, môže počkať do konca mesiaca, v teplejších polohách dokonca až do polovice júla.
Ako pestovať?
Sejte do riadkov vzdialených 25 cm od seba. Cvikla klíči veľmi pomaly, hriadku preto udržiavajte stále mierne vlhkú. Osvedčilo sa zakryť ju bielou netkanou textíliou. Po vzídení mladé rastlinky jednoťte na vzdialenosť 7 až 10 cm, aby mohli buľvy pekne dorásť.
Náš tip
Presvedčte sa, že cvikla už nemusí byť len tmavočervená. Na trhu je dostupná odroda ‘Boldor F1’ s netradičnou oranžovočervenou šupkou a jasne žltou dužinou. Chuť je sladká a do šalátov sa dajú použiť aj mladé listy. Zberať môžete už malé buľvičky ako takzvanú baby repu.
Šalát áno, ale nie hlávkový
V júni siaty šalát hlávkový bude vybiehať do kvetu. Siahnite preto radšej po listovom alebo ľadovom. Skvelou altenatívou sú takzvané baby leaf šaláty. Hoci si môžete kúpiť hotové osivo, vlastnú baby leaf zmes si i jednoducho namiešate.
Veľmi pekne ukážu farebné šalátové odrody, napríklad typ Bowl alebo Lolo Rosa či ‘Dubagold’, ‘Dubared’, ‘Roden’. Pridať môžete semienka niektorej z menej pestovaných ázijských zelenín ako je kapusta sitinová (čínska horčica), komatsuna (horčicový špenát), mizuna, mibuna.
Príjemnú horkastú chuť dodá desať percent semien čakanky hlávkovej zelenej i červenej. Samozrejme, vítané sú i ostatné druhy listovej zeleniny, napríklad eruka (rukola), valeriánka poľná či špenát.
Ako pestovať?
Jedinou podmienkou letného pestovania listovej zeleniny spôsobom baby leaf, je hriadka v polotieni. Semená vysejte na povrch, jemne zatlačte, zalejte a zeminu až do vyklíčenia udržujte rovnomerne vlhkú. Dobre poslúži biela netkaná textília.
Lístky začnite zberať keď dorastú do výšky 10 cm.
Aj táto exotika sa oplatí
Ak patríte k záhradkárom experimentátorom, do pozornosti vám dávame šalát špargľový. Hoci sa u nás araďuje medzi takzvanú ázijskú zeleninu, nárokmi na pestovanie sa vyrovná šalátu hlávkovému. Osivo aktuálne ponúka niekoľko českých výrobcov osiva a na zahraničných weboch ho nájdete okrem latinského pomenovania Lactuca sativa subsp. angustana tiež pod označením celtuce.
Ako pestovať?
Vysievať môžete na postupný zber od konca marca až do konca júla. Optimálna vzdialenosť riadkov je 30 až 40 cm, rastlinky vysoké 5 cm jednoťte na 15 až 20 cm. Úrodu môžete zberať 60 až 90 dní po vysiatí osiva.
Stonky by mali byť ideálne hrubé 2 až 3 cm, krehké a chuťovo jemné. Je dobré stihnúť to, kým sa vytvorí kvetná stonka.
Vyskúšajte menej pestovanú čakanku
Druhá polovica júna je vhodným obdobím na siatie hlávkovej formy čakanky obyčajnej siatej šalátovej. Na výber máte červený typ radicchio alebo treviso s guľatými či mierne pretiahnutými hlávkami a bielym rebrom na listoch. Z, u nás dostupného osiva je na výber napríklad poloneskorá až neskorá odroda červeného typu ‘Palla Rossa 3’ a skorá ‘Anna’.
Skorá až poloskorá ‘Pan Di Zucchero’ patrí do skupiny zelených odrôd rovnako ako ‘Bravo’.
Ako pestovať?
Rastliny pestujte v spone 40 x 25 cm. Zelený typ zuckerhut má hlávky valcovitého tvaru (spon 40 až 50 x 30 cm). Hoci je odolnejší proti nízkym teplotám, ľahko vybieha do kvetu a trpí okrajovou nekrózou listov.
Skoré karotky môžu ísť na hriadky
Skoré karotky, ako sú napríklad odrody ‘Nantes 5‘, ‘Calibra F1‘, ‘Jarana F1‘, ‘Jitka F1‘, ‘Kráska‘, ‘Nantes 3‘, ‘Naomi‘ či ‘Nectar F1‘ môžete vysievať až do začiatku júla a využiť ich ako následnú plodinu na hriadkach, s ktorých ste pozberali napríklad šaláty alebo hrášok.
Fyziologicky mladšie korene z neskorých výsevov sú dokonca lepšie skladovateľné ako z rastlín siatych v apríli.
tags: #majmenej #náročná #zelenina #pestovanie
