Produkcia mlieka na Slovensku: Štatistiky a výzvy

Chov mliečneho dobytka bol, je a bude chrbtovou kosťou poľnohospodárstva. Vo chvíli, keď sa z chovateľa stal roľník, objavil súvis medzi úrodnosťou pôdy a zvieratami ako mostom obnovujúcim základ, z ktorého vyrastá všetok život na zemi. Na Slovensku klesá nielen úrodnosť pôdy, ale z roka na rok máme aj menej mliečnych fariem.

Počet producentov mlieka na Slovensku stále klesá. Minulý rok sa ich počet pohyboval na úrovni 350, v súčasnosti funguje už len 340 podnikov. Za 20 rokov sa počet chovateľov znížil o číslo 220, vraví Vladimír Chovan, predseda Predstavenstva Slovenskej holsteinskej asociácie.

Nižší počet fungujúcich chovov znamená aj nižší počet dojných kráv a napokon aj menej mlieka. Kým v časoch socializmu sa o sebestačnosť staralo vyše pol milióna kráv, v roku 2022 dávalo mlieko už len 114-tisíc. Chovan dodal, že klesá aj produkcia mlieka. V júli minulého roku presiahla hranicu 70 miliónov kilogramov kravského mlieka, ale v júli 2023 to už bolo takmer 69 miliónov kilogramov.

Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, hovorí o zložitej situácii: „Na jednej stran enormne narástli náklady na výrobu mlieka, respektíve chov dojníc, a na druhej strane klesajú ceny, za ktoré chovatelia dojníc predávajú mlieko nákupcom.“

Niekedy je štatistika výrečnejšia ako siahodlhé vysvetľovanie. Na konci septembra tohto roku bolo na Slovensku ešte 366 prvovýrobcov mlieka. Bolo, lebo na konci roka nás bude ešte menej. Situácia je naozaj veľmi zlá. Všimnime si pred štyrmi rokmi - v roku 2018 vyrábalo mlieko ešte 435 fariem. Za ten čas ubudlo 85 producentov mlieka. To je katastrofa.

Čo je ale ešte horšie, kým v predchádzajúcich troch rokoch ubúdalo ročne okolo 15 fariem, teraz to vyzerá, že ročný úbytok bude vyše dvojnásobný, dosiahne hranicu 35 fariem. Rok 2021 tak vstúpi do histórie chovu dojníc ako rok totálneho úpadku. Stratili sme viac ako polovicu fariem.

Úmerne tomu klesá stádo dojníc, teliatok, jalovičiek. Platí - menej fariem, menej mlieka. Našťastie, jeho produkcia neklesla priamoúmerne zníženému počtu fariem. Z jednej miliardy litrov mlieka sme padli asi na 800 miliónov, krajina teda vypije o jednu pätinu slovenského mlieka menej.

V zlej správe je aspoň jedna dobrá, rastie intenzita, úžitkovosť, na farmách od jednej kravy nadoja viac mlieka. Nezanechali chovy farmári, ktorí neuniesli obrovský tlak konkurencie? Ekonomicky vzaté, tí, ktorí nadoja desať litrov mlieka od kravy denne, čo je zhruba 3 500 litrov za rok, nemôžu zostať na trhu. Lenže v roku 2021 zatvárajú farmy chovatelia, ktorí mlieko vedia robiť. Medzi nimi sú farmári, ktorí sú v rebríčku top 100, to znamená, že z mliečnej scény odchádzajú najlepší.

Hrozné je, že neodchádzajú len tí s najslabšími parametrami výroby a predaja, ale aj najlepší, ktorí vedeli mlieko vyrábať efektívne. Okrem toho tu nejde len o ekonomiku, ale o stratu zmyslu života.

Alexander Pastorek vedie spoločnosť Agrooop Imeľ a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka a hovorí: "Na poslednom stretnutí so štátnym tajomníkom som povedal, že ľudí sa zmocňuje dezilúzia. Sám som investoval do vlastnej farmy za ostatných 10 rokov obrovské peniaze. Nedostali sme žiadne dotácie, ani cent. Zrejme aj preto, že som vždy otvorene hovoril, čo si o úpadku poľnohospodárstva myslím."

Vlani sme modernizovali farmu za vyše milión eur a tento rok za ďalšieho pol milióna. Ale straty z produkcie sú také obrovské, že otázka stojí aj u nás tak, či má naša tvrdohlavosť a snaha pokračovať vôbec nejaký zmysel? Jedno je sentiment a druhé, či podnikáte so ziskom, alebo rastúcou stratou. Nebudeme ju prehlbovať len preto, aby nás niekto pochválil, že ešte robíme mlieko, že sme dobrí chlapci. Jednoducho to takto ďalej nejde.

Na poslednom predstavenstve zväzu sa takto vyjadrili mliečni farmári z každého jedného regiónu na Slovensku. Upozorňujeme na katastrofálny stav, lebo nechceme, aby to takto ďalej pokračovalo. Neviem, na čo ešte čakajú. Som zvedavý, ako zareagujú na naše požiadavky, ktoré sme im teraz predložili, budeme sa dožadovať ďalšieho stretnutia.

Aj týmto sa pýtame, aký záujem má slovenská vláda o to, aby ľudia na Slovensku pili naše čerstvé mlieko a jedli mliečne výrobky. Máme ešte päť rokov vyplakávať, že sme stratili sebestačnosť vo výrobe mlieka? Naozaj sme ju stratili, lebo štát pre našu vec nič neurobil. Nič pre mlieko, nič pre zeleninu, ovocie, bravčové mäso.

Na základe oficiálnych štatistík to vyhlásil Slovenský mliekarenský zväz (SMZ), podľa ktorého bola cena surového kravského mlieka v roku 2023 historicky najvyššia. "Podľa aktuálnych údajov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (štatistiky o surovom kravskom mlieku a mliekarenských výrobkoch) bola nákupná cena surového kravského mlieka za rok 2023 vyššia ako v roku 2022, a to o 2,46 %. Mliekarne zaplatili vlani prvovýrobcom, teda poľnohospodárom, za vyrobené surové kravské mlieko o 1,44 milióna eur viac ako v roku 2022," uviedol SMZ.

V decembri 2023 dostali farmári za mlieko v priemere 0,44 eura za kilogram, pričom v decembri 2022 zaň získali výrazne viac, a to 0,51 eura/kg. Po zrátaní celého kalendárneho roka 2023 však priemerná cena surového kravského mlieka oproti roku 2022 podľa zväzu stúpla o spomínaných 2,46 %.

Objem vyrobeného surového kravského mlieka na Slovensku podľa SMZ v roku 2023 klesol na 807.421,9 tony, čo je o 16.500 ton menej v porovnaní s rokom 2022. "Spracovatelia mlieka tak mali na výrobu mliečnych výrobkov k dispozícii o dve percentá menej suroviny z domácej produkcie.

Vývoj produkcie mlieka a počtu fariem

Pre lepšiu ilustráciu situácie uvádzame tabuľku s vývojom produkcie mlieka a počtu fariem na Slovensku:

tags: #produkcia #mlieka #Slovensko #štatistiky

Populárne príspevky:

• Tradičný recept na bryndzové pagáče
• Akcie a súťaže pre grilovanie s COOP Jednota
• Šampiňónová polievka ako od babičky
• Poklady slovenskej kuchyne
• Dokonalé pečené zemiakové polovičky