Maľovaná Kraslica Chlieb: Tradičný Slovenský Veľkonočný Recept
Veľká noc je obdobie, ktoré sa na Slovensku spája s mnohými tradíciami, medzi ktoré patrí aj príprava a konzumácia tradičných jedál. Jedným z nich je aj maľovaná kraslica chlieb, ktorý nielenže dobre chutí, ale aj krásne vyzerá. Pripravte si s nami tento tradičný recept a potešte svojich blízkych!
Veľkonočné tradície a sviatky jari dnes už každý prežíva inak. Tradičná šibačka a oblievačka už nie je zaužívaná v každej rodine, niektoré dievčatá šibačom radšej ani neotvoria, alebo sa radšej vyberú niekam na výlet, no a šibači majú poväčšine úplne iné záujmy ako kraslice a veľkonočné tradície!
Príprava Cesta na Maľovanú Kraslicu Chlieb
Pripravíme si cesto na piškótu. Cukor so žĺtkami vymiešame a bielky zvlášť, potom zľahka vmiešame múku s práškom a tuhý sneh. Keď toto máme, odoberieme si tak za 5 polievkových lyžíc hmoty a zamiešame kakao.
Zdobenie a Pečenie
Túto hmotu si dám do fľašky so špičkou a na papier na plechu si vytvorím niečo, čo by som chcela mať na povrchu rolády. Ja som si vymaľovala dečku. Potom dám na vrch zbytok hmoty a dám piecť. Upečenú roládu stočím a stiahnem papier. Naplním jahodovým džemom. Trošku prizdobím, len kvôly fotke, ináč, by tam nemuselo byť nič. Podávam. Dobrú chuť!
Pletieme korbáč, ako sa na Veľkú noc patrí 👍
Počas Bielej soboty sa v domácnostiach venovali najmä vareniu a pečeniu obradných jedál - príprava začala zvyčajne ešte v predošlý deň. Často sa pripravovalo bravčové mäso, niekde sa varila šunka, klobásy i huspenina. V mnohých oblastiach pripravovali jahňa, inde aj zajaca.
Gazdiné, ktoré piekli koláče z kysnutého cesta, si po jeho vymiesení neočistili ruky, ale vybehli do záhrady pohladkať stromy, ktoré mali po prvý raz zarodiť, alebo aj tie, ktoré mávali málo ovocia. K najstarším veľkonočným jedlám všade patria vajíčka.
Veľkonočné Zvyky a Tradície
Zaujímavým zvykom, ktorý sa ešte v minulom storočí v mnohých častiach Slovenska dodržiaval, bolo roznecovanie nového ohňa starým, tradičným spôsobom, čiže kremeňom. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu.
Na Veľkonočnú nedeľu bolo zaužívané svätenie jedál v kostole. Tento zaujímavý a pekný zvyk sa na mnohých miestach Slovenska uchoval až dodnes. Avšak aj na miestach, kde svätenie jedál nepoznali, zvyčajne väčšinu veľkonočných lahôdok konzumovali až v nedeľu na obed.
Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako šikovne prišiel domov, tak dobre sa mu malo dariť pri žatve. Doma bol stôl prikrytý bielym obrusom a gazdiná musela mať všetko pripravené tak, aby počas jedla nemusela vstávať od stola. Niekde dávali pod stôl slamu, aby im narástlo pekné obilie.
Tento deň sa v slovenských končinách neodmysliteľne spája so šibačkami a oblievačkami, a to rovnako v minulosti, ako i dnes. Zatiaľ čo v súčasnosti sa šibačka a oblievačka presunula predovšetkým na Veľkonočný pondelok, ešte začiatkom minulého storočia v niektorých obciach chodievali šibať menší chlapci na Veľkonočnú nedeľu. Za odmenu dostali vajíčko.
Na Veľkonočný pondelok zase chlapci šibali dievčatá a v utorok ráno, v niektorých častiach Slovenska, zase dievčatá oblievali chlapcov. Niekde zase začínala oblievačka už v nedeľu popoludní a končila sa v pondelok nadránom. To však iba preto, aby mládež znovu nabrala síl a oblievačka znovu pokračovala ešte toho istého dňa popoludní.
Za šibačku a oblievačku dostávali odmenu. Vajíčka, koláče a pohostenie. Zvyky boli rôzne. V niektorých oblastiach sa šibalo, inde iba oblievalo, alebo sa aj šibalo, aj oblievalo. A oblievalo sa naozaj veľmi hojne. Neraz aj ponáraním dievčat do studenej vody v potoku, alebo oblievaním vedrami…!
V okolí Považskej Bystrice bola síce zaužívaná šibačka aj oblievačka, ale mládenci zvyčajne nechodili po domoch, ale striehli na dievčatá na ulici. Na Orave bolo zvykom, že ženy kúpali v nedeľu mužov, v pondelok muži kúpali ženy, no a v utorok zase ženy a dievčatá mužov šibali - skrátka, iný kraj - iný mrav.
V niektorých častiach Slovenska mládenci mali na Veľkonočný pondelok doslova „vajíčkovú žatvu“, pretože počet vyšibaných vajíčok vyjadroval kvalitu vzťahu medzi ním a dievčaťom, prípadne vzťahy medzi rodinami. Vítaný šibač neraz dostal aj 25 vajec!
Dnes má už šibačka aj oblievačka modernejší ráz a niektoré dievčatá a ženy už o šibačov, či oblievačov nestoja, prípadne radšej na Veľkonočný pondelok ani nie sú doma, aby ich nikto neoblial a nenarobil im doma mokrú pohromu.
Tradície však prežívajú. Mnohé z tých, na ktoré sa už takmer zabudlo, znova ožívajú a dávajú nášmu modernému bytiu úplne nový rozmer.
tags: #maľovaná #kraslica #chlieb #recept
