Tri gaštanové kone – Margita Figuli: Obsah, témy a analýza

Margita Figuli, významná slovenská spisovateľka, sa narodila vo Vyšnom Kubíne, v tom istom dome ako Pavol Országh-Hviezdoslav. Bola spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež. Medzi jej najvýznamnejšie diela patrí novela Tri gaštanové kone, ktorá vyšla v roku 1940 a stala sa jedným z kľúčových diel slovenskej literatúry.

Margita Figuli

Literárny kontext a charakteristika diela

Ľúbostne ladená románová novela s rozprávkovým charakterom, zaradená medzi diela slovenského naturizmu.

Literárny druh: epika
Literárny žáner: psychologická naturistická novela; označovaná aj ako rozprávka (umelá - má autora; na rozdiel od ľudovej)

Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy (nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov), avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch.

Prvky realizmu : napríklad človek a zvieratá, kôň neublíži dobrému, iba zlému človeku.

V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť.

Téma a idea diela

Téma: príbeh lásky 2 mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život.
Idea: iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter)

Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom. Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hl. hrdinu, ktorý sa aj napriek všetkým problémom nevzdal svojich mravných ideálov, oslava muža, ktorý dokáže zaprieť aj sám seba, keď je presvedčený o správnosti svojho konania.

Miesto a čas deja

Dej sa odohráva na Orave a v dedinách Turiec, Leštiny, v okolitej prírode. Čas nie je bližšie určený.

Rozprávač

Rozprávačom je Peter v prvej osobe, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené.

Jazyk a štýl

Reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním.

Štýl je jednoduchý, priamy, metaforický, využíva veľa prírodných a biblických prirovnaní, umeleckých opisov prírody.

Dej

Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania.

Tri gaštanové kone film

Postavy

Postavy sú rozdelené na dobré (Peter, Magdaléna, Magdalénin otec) a zlé (Jano a Magdalénina matka). V naturizme sú postavy buď úplne dobré, alebo úplne zlé. Postavy sú silne polarizované a ich vlastnosti často idealizované.

Hlavné postavy

Peter: Kupec dreva, sirota, jeho rodičia zahynuli pri požiari domu. Má vlastnosti typickej naturistickej postavy. Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou. Vytrvalo a neúnavne sa snaží, aby splnil všetko, čo Magdaléne sľúbil.
Magdaléna: Dcéra krčmárov, ktorí sa presťahovali do Leštín. Magdaléna je ideálom milujúcej ženy. Je čistá, nevinná, nežná, citlivá, jemná. Túži po skutočnej láske, má rada Petra. Keby nebol prišiel on, sama by sa za ním vybrala. Pamätá si ho ako láskavého a dobrosrdečného človeka. Nevie však, či sa nezmenil, preto musí splniť podmienky, ktoré mu dala, zatiaľ čo ona bude odďalovať svadbu s Janom. Magdaléna trpí, v zármutku sa prediera životom, no nikomu sa nesťažuje. Je pasívna, v tichosti znáša utrpenie a útrapy, ktoré jej život postavil do cesty.
Jano Zápotočný: Prvý gazda v Leštinách. Krutý, surový, nepríjemný, ale bohatý. A to v očiach mnohých ľudí výrazne prevyšovalo jeho negatívne vlastnosti. Zápotočný je najnebezpečnejší pašerák koní. Kone však nepašuje z núdze, peňazí ma ako pliev a tejto činnosti sa venuje z náruživosti. V nešťastnom manželstve začal piť, nakúpil množstvo nebezpečným koní, ktoré bije do krvi. Núti Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť. Jeho príčinou prišla o dieťa, no i tak sa nepolepšil. Opäť týra nevinného koňa a núti svoju ženu, aby ho držala. Tento raz sa mu to však vypomstí.

Vedľajšie postavy

Maliarička: matka Magdy; pachtí len za peniazmi - chamtivá, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou; namyslená, hašterivá, panovačná; pokazila šťastie svojej dcére; je bezohľadná k citovému životu
Maliarik: otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je pod papučou
Sestra Zápotočného: milá, pracovitá, bohabojná
Jožko Greguš: bratranec Magdalény a Petrov priateľ
Ďalšie postavy: farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúzikmi, krčmár a krčmárka

Stručný obsah

Peter sa, idúc smerom na dolnú Oravu, chystá navštíviť svoju lásku z detstva - Magdalénu. Magdaléna sa spolu s rodinou presťahovala do Leštín, kde jej rodičia krčmárili. Šiel na gaštanovom koni, ktorého mu požičal jeden gazda. Toho tátoša mal veľmi rád. Prechádzajúc cez oravské lesy, prefrčia okolo neho pašeráci so siedmimi koňmi. Petrov kôň sa splaší a ženie sa za skupinou zvierat. Peter spoznal jedného z pašerákov - bol to Jozef Greguš z Vyšného Kubína, Magdalénin bratranec.

Dozvie sa, že Jano má rovnaké úmysly ako Peter - chystá sa požiadať Magdalénu o ruku. Starý Maliarik privítal Petra s jasotom, veľmi sa potešil, že ho vidí, čo Jana poriadne nadurdilo. Peter si dlho predstavoval stretnutie s Magdalénou a nakoniec ju zbadal. Vedel, že je to ona, na prvý pohľad ju poznal. Všimne si, že Magdalénu niečo trápi, ale ona mu nechce prezradiť, čo je príčinou jej útrap. Čakajúc na Magdalénu, začuje výkrik, dupot kopýt a skokmi sa vyberie do stajne. V stajni sa stretli tri gaštanové kone - Petrov, Janov a Gregušov. Magdalénu nájde ležať pod ich nohami. Zachráni ju a zanesie materi do izby. Nepodarilo sa mu predbehnúť Zápotočného, ktorý popýtal Magdalénu o ruku. Ráno stretne Greguša a ten mu oznámi, že Janove pytačky sa vydarili. Peter sa rozhodne odísť.

Peter ide na koni s Magdalénou a po čase sa oddelia od ostatných. Vyznajú si lásku a sľúbia si vernosť. Magdálena však nevie, či môže veriť Petrovým slovám. Potrebuje dôkaz, a tak si dáva podmienky: aby prišiel po ňu s tromi gaštanovými koňmi a aby vystaval dom, do ktorého si ju dovedie ako svoju ženu.

Peter sa ihneď pustil do roboty, aby splnil všetko, o čo Magdaléna požiadala. Vybral sa za Magdalénou, no to, čo sa dozvedel, ho zamrazilo - Magdaléna je vydatá za Jana. Magdaléna má veľmi náročný a trpký život pri Janovi. Peter sa rozhodol ísť za Magdalénou, aby sa s ňou porozprával.

Peter, doletiac k nim, sotí Jana tak silno, že ostane ležať medzi brázdami v bezvedomí. Vyslobodí bezvládnu Magdalénu a zoberie ju k pramienku, aby sa prebrala z mdlôb. Magdaléna ťažko ochorela a Peter sa rozhodol, že neodíde, kým nevyzdravie. Dedinu nakoniec obletí radostná novina - Magdalénin stav sa predsa len začína zlepšovať.

Peter sa práve snažil dostať do dvora, keď Jano pritisol rozpálený kutáč na oko koňa. Kôň zakvičal od bolesti a vyhodil sa do výšky. Zápotočný nestihol uhnúť a skončil pod kopytami zvieraťa, ktoré sa mu zaryli do pŕs. Nebolo mu pomoci, bol na mieste mŕtvy.

Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydala za Petra a keď skončili všetky povinnosti, rozlúčili sa s ostatnými a vybrali sa konečne do Turca, kde ich čaká šťastie, ktoré onedlho vyklíči.

Symbolika gaštanových koní

Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie; silu, čistotu a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu.

Symbolika gaštanových koní

tags: #margita #figuli #tri #gastanove #kone #obsah