Tri gaštanové kone – Margita Figuli: Hĺbkový rozbor diela

„... pre človeka, ktorý má odvahu, nikdy nie je neskoro.“ Týmito slovami by sa dal charakterizovať jeden z hlavných motívov diela Tri gaštanové kone od Margity Figuli. Ide o ľúbostne ladenú románovú novelu s rozprávkovým charakterom, zaradenú medzi diela slovenského naturizmu.

Autorka v diele vykresľuje reálny obraz života a vzťahov na dedine, spojitosť človeka s prírodou. Snaží sa vyjadriť, že zachovávanie mravných hodnôt, dobra, čistej lásky býva odmenené. Podľa samotnej autorky symbolizujú tri gaštanové kone aj silu, vášeň a čistotu.

#Čitateľský denník: Margita Figuli - Tri gaštanové kone

Literárny kontext diela

Literárny druh: Epika
Literárny žáner: Psychologická naturistická novela; označovaná aj ako rozprávka (umelá - má autora; na rozdiel od ľudovej)
Téma: Príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život
Idea: Iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter)
Miesto a čas deja: Orava a dediny Turiec, Leštiny, okolitá príroda; čas bližšie neurčený
Rozprávač: Je v prvej osobe, je ním Peter.

Rozprávačom je Peter - počas spiatočnej cesty do Turca si spomína na udalosti predchádzajúcich rokov, rozprávanie je obohatené o úvahy, podrobný opis charakteru ľudí i opis prostredia. V diele sa nachádzajú aj biblické motívy.

Dej sa odohráva na Orave a v Turci, v prírode a dedinskom prostredí, v rozmedzí približne jeden a pol roka v čase hospodárskej krízy (Peter prichádza o zamestnanie, firmy s drevom krachujú). Rozprávačom je Peter, hlavná postava, preto dej vnímame z jeho perspektívy, silne podfarbený jeho pocitmi.

Štýl je jednoduchý, priamy, metaforický, využíva veľa prírodných a biblických prirovnaní, umeleckých opisov prírody. Postavy sú silne polarizované a ich vlastnosti často idealizované.

Dej a obsah novely

Peter je sirota. Rodičia mu zomreli pri požiari. Živí sa skupovaním dreva. Svoje detstvo prežil v Turci. Viažu sa mu naň krásne spomienky. Spoznal tu totiž Magdalénu, do ktorej sa zaľúbil. Teraz ide za ňou, aby ju požiadal o ruku. Na ceste sa stretáva s Magdaléniným bratrancom, ako spolu s Janom Zápotočným pašujú kone z Poľska. Dozvedá sa, že aj Jano ide požiadať Magdalénu o ruku.

Na druhý deň sa Peter po dlhom čase stretáva so svojou vyvolenou. Zachráni ju spod rozzúrených konských kopýt. Hoci sa s ňou potrebuje porozprávať o tom, čo cíti, v strachu o jej život ju zanesie matke.

Situáciu využíva Jano, ktorý Magdalénu požiada o ruku. Jej matka súhlasí, napriek dcérinmu odporu. Keď sa to dozvie Peter, je rozhodnutý odísť preč, aj keď veľmi túži počuť pravdu od samotnej Magdalény. V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Priaznivé okolnosti ho tu spájajú s Magdalénou. Tu sa jej Peter vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku:

aby postavil pre nich príbytok,
aby sa vzdal túlania po svete,
aby pre ňu prišiel na 3 gaštanových koňoch, keď to všetko splní.

Dovtedy bude ona odďaľovať svadbu so Zápotočným, do ktorej ju donútila matka. Nanešťastie si to všetko vypočul aj Jano, ktorý Magdalénu hneď po Petrovom odchode zneužil, aby ju tak k sebe pripútal.

Petrovi trvalo 2 roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. A tak sa pobral za ňou na 3 gaštanových koňoch. V dedine sa dozvedá, že Magdaléna je už vydatá. Pre Petra je to rana, no aj tak ide do Leštín vyjasniť si to s Magdalénou. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Peter nájde Zápotočnovcov pracovať na poli. Vidí ako Jano bezcitne zaobchádza s koňom i so svojou ženou. Zhrozený Peter ho zrazí na zem a Magdalénu znova zachráni spod konských kopýt.

Keď sa Jano preberie útočí na Petra, ale vtedy už Magdalénin krik privolá pomoc. Magdaléna ťažko ochorie a hoci ju obchádza smrť, zázrakom sa uzdraví. No Jano ju neprestáva trápiť, núti ju pozerať sa na to, ako týra koňa. Splašené zviera zabije Jana.

Pochovajú ho, no Magdaléna je ešte istý čas zakríknutá. Peter si ju získava nežnosťou a láskou. Zosobášia sa aj proti vôli starej Maliaričky. Záver: mýtus o návrate strateného raja, ktorý predstavuje ich spoločné detstvo, Peter hovorí: „A nič si už viac nežiadam, len aby to, čo nás spojilo, zostalo medzi nami neporušené navždy.“

Postavy a ich charakteristika

V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu.

Hlavné postavy:

Peter: Sirota, romantik, citlivý, cudný, mravný, svedomitý, jemný, spätý s prírodou, ale i odvážny, sebaistý, spravodlivý, statočný, smelý, tvrdohlavý a odhodlaný.
Magdaléna: Stelesnenie čistoty, mravnosti, krásy, dobra, pokory a kresťanskej lásky.
Jano Zápotočný: Protiklad Petra, predstavuje opačný svet: je zlý, chamtivý, chlipný a žiarlivý, bohatý a namyslený, bezcitný, surový, nečestný, krutý, podozrievavý, prefíkaný, násilník a neskôr aj pijan.

Vedľajšie postavy:

Maliarička: Pachtí len za peniazmi, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou.
Maliarik: Dobrák od kosti, je pod papučou.
Jožko Greguš: Magdalénin bratranec a Petrov priateľ.

Symbolika gaštanových koní

Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci, jeden gaštanový kôň sprevádza Petra celým dielom, je jednou z postáv, Peter si s ním rozumie a ono, hoci je zviera, súcití s Petrom ako jeho priateľ. Gaštanové kone symbolizujú smrť a pomstu, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie. Podľa samotnej autorky symbolizujú tri gaštanové kone aj silu, vášeň a čistotu.

Záver

„Ako vidno, život nezastal pri mojom trápení. Zvyčajným tokom unášal slasti i strasti ostatných, akoby mňa ani nebolo. Nuž, hľa, človek - nepatrné semiačko v kolobehu sveta.“ Toto konštatovanie vystihuje celkový pohľad na život v diele. Iba verná a čistá láska prekoná všetky prekážky a nakoniec zvíťazí. Za dobro a lásku sa oplatí bojovať, pretože raz zvíťazí dobro nad zlom - ako aj v rozprávke.

tags: #margita #figuli #tri #gastanove #kone #rozbor