Adesoto: Informácie o podpníku pre marhule, broskyne a nektárinky

Pre Váš pohodlný nákup používame súbory cookies. Prehliadaním webu zahrada-plantex.sk súhlasíte, že ste sa oboznámili s nastavením cookies.

Podpník je spodná časť ovocného stromu, ktorá korení v pôde. Výber podpníka je veľmi dôležitý. Podpník rozhoduje o tom, aký veľký strom vám narastie a tiež do ktorej lokality je vhodný. Podpník rozhoduje o tom aká bude rodivosť stromu, ako hlboko budú korene v pôde, ale i o tom, ako bude strom prijímať vodu a živiny z pôdy.

V poslednom čase sme svedkami zvýšeného záujmu o pestovanie ovocných stromov a krov na záhradách. Mnohí menej skúsení pestovatelia sa nechajú oklamať zmanipulovanými reklamnými fotografiami, kde sú prezentované ovocné stromy štíhle vreteno, bombastickou inzerciou širokého sortimentu stĺpovitých ovocných stromov a popínavých jahôd v katalógoch konkurenčných zásielkových služieb a v časopisoch. Prirodzený stĺpovitý rast majú však zo všetkých ovocných stromov iba jablone naštepené na správnych podpníkoch a charakter rastu zvyšných ovocných druhov záleží tiež najviac od podpníka.

Podpník je tá časť ovocného stromu, na ktorú odborníci v špecializovanej ovocnej škôlke naštepili vyšľachtenú odrodu. Každá odroda má svoje špecifické vlastnosti plodov (veľkosť, chuť, tvar, vyfarbenie, skladovateľnosť...), ktorými sa líšia od ostatných uznaných odrôd. A je to práve podpník, ktorý z veľkej miery určujte charakter konečného vzrastu ovocného stromčeku na Vašej záhradke.

Veľkosť ovocného stromu, jeho výšku a šírku ovplyvňujú mnohé faktory. Klimatologické podmienky, pôdne podmienky, ako aj ovocný druh (jabloň, slivka, čerešňa...) zohrávajú dôležitú úlohu. Ale najdôležitejším faktorom je práve podpník. Ten ovplyvňuje nielen veľkosť stromu, ale aj ďalšie vlastnosti, ako je nástup do rodivosti, odolnosť proti chorobám či odolnosť proti klimatickým podmienkam.

Až na niektoré výnimky má podpník malý vplyv na veľkosť plodov, takže ovocie zo stromu rastúceho na podpníku, ktorý obmedzuje výšku stromu približne na 2 m, bude mať približne rovnakú veľkosť ako ovocie zo stromu, ktorý rastie na podpníku, ktorý umožňuje výšku stromu 5 m alebo viac. Inými slovami, aj keď máte veľmi malú záhradu a chcete pestovať veľmi malé stromy, ovocie bude mať štandardnú veľkosť.

Typy podpníkov

Ovocný strom dodaný z našej ovocnej škôlky sa zvyčajne skladá z dvoch častí. Z odrody (nadzemnej časti stromu) a podpníka (tvorí korene). Ich spojenie ľahko vidieť na mladom stromčeku - je to zlom/kolienko niekoľko centimetrov nad zemou, kde boli očká/vrúble naštepené na podpník. Podpníky musia byť kompatibilné s pestovaným druhom, aby vytvorili pevné spojenie (napríklad jablone potrebujú jabloňové podpníky).

• Generatívne podpníky: Sú vypestované zo semena. Majú intenzívny rast (dospelé stromy môžu dosiahnuť výšku a šírku viac ako 10 m), silný koreňový systém dobre ukotvujúci rastlinu v pôde a zásobujúci ju dostatkom vody. Do rodivosti nastupujú vo veku 5 až 8 rokov, rodivosť je vysoká, stromy sú otužilé, nenáročné na údržbu.
• Vegetatívne podpníky: Sú množené z koreňových odrezkov, prípadne iných častí stromov vyšľachtených na tento účel, majú nižší vzrast (trpasličí až mohutný vzrast v závislosti od typu podpníka), slabší koreňový systém, ktorý niekedy potrebuje dodatočnú podporu a závlahu.

Medzi najpoužívanejšie podpníky patria:

• podpník M9 - najpoužívanejší podpník pre jablone. Výborne sa hodí na nižšie tvary stromčekov (zákrsky) a ovocné steny. Pomaly rastúci podpník s plytkým koreňovým systémom, vyžaduje kvalitnejšie pôdy, závlahu a oporu. Je odolný voči mrazom. Stromy na tomto podpníku je ideálne sadiť 1 - 1,5 m od seba. Vďaka svojim vlastnostiam zabezpečuje vysokú rodivosť.
• podpník MM106 - stredne rastúci podpník so silným koreňovým systémom. Využíva sa hlavne v svahovitých záhradách. Nie je náročný na pôdu. Po zakorenení už nebude vyžadovať oporu. Pre zber bude neskôr potrebný rebrík. Tento podpník zabezpečuje skorší nástup do rodivosti, prináša vysoké úrody. V období sucha ho treba častejšie zavlažovať. Je odolný voči mrazom, aj voči voške krvavej. Strom na podpníku MM106 je ideálne sadiť 2 - 3 m od seba.
• podpník MM111 - stredne rýchlo rastúci podpník určený pre štepenie jabloní. Je vhodný do ľahších a suchších pôd. Výborne korení, vhodný aj do vyšších a suchších polôh. Stromy na tomto podpníku je ideálne sadiť 2 - 4 metre od seba.
• podpník A2 - je silne rastúci podpník s bohatou koreňovou sústavou. Vhodný do svahov, dobre sa zakoreňuje. Po zakorenení už nebude vyžadovať oporu. Zvláda suchšie aj horšie pôdne podmienky. Odolný voči mrazom. Do rodivosti nastupuje po 3 - 4 rokoch.
• podpník hruška planá - je najodolnejší a najvitálnejší podpník pre ušľachtilé odrody hrušiek. Bujne rastúci podpník s hlbokými koreňmi, po zakorenení už nevyžaduje oporu. Je vhodný do svahovitých záhrad aj do vyšších polôh. Dokáže zniesť extrémne suchá.
• podpník dula - Pomaly rastúci podpník s plytkým koreňovým systémom, Vyžaduje kvalitnejšie pôdy s dostatkom vlahy. Je vhodný pre rovinaté pozemky. Stromy na podpníku dula je ideálne sadiť 1,5 - 3 m od seba v závislosti od intenzity rastu odrôd a pestovateľského tvaru. Vďaka svojim vlastnostiam zabezpečuje vysokú rodivosť, taktiež priaznivo ovplyvňuje veľkosť a chuť plodov.
• podpník čerešňa vtáčia - bujne rastúci podpník s neskorým nástupom do rodivosti. Vhodný je hlavne do veľkých záhrad, nakoľko je vysoký a košatý. Vyznačuje sa dlhovekosťou. Je prispôsobený na naše pôdne podmienky a mrazuodolný. Netvorí výmladky.
• podpník Gisela 5 - Vhodný je najmä do malých záhrad, tiež na štíhle vretená. Vyznačuje sa vysokou úrodnosťou, kvalitou plodov, veľmi skorým nástupom do rodivosti. Je prispôsobivý na pôdne podmienky a mrazuodolnosťou. Stromy na podpníku Gisela 5 v dospelosti dorastajú do výšky cca 3 - 3,5 metrov.
• podpník Montclar - bohato kvitnúci podpník vhodný pre marhule a broskyne. Strom na podpníku Montclar korení podstatne hlbšie ako St. Julien - je preto vhodný aj na výsadbu v suchých podmienkach. Stromy na tomto podpníku prichádzajú do rodivosti veľmi skoro a bohato kvitnú. Vyznačujú sa výbornou kvalitou plodov a odolnosťou voči suchým podmienkach. Nevytvára výmladky, vďaka čomu sa radí k najperspektívnejším podpníkom pre moderné a intenzívne pestovanie marhúľ a broskýň. Stromy na podpníku Montclar vysádzame vo vzdialenosti 2 - 4 metre.
• podpník St.Julien - stredne silno rastúci podpník vhodný pre marhule, broskyne a slivky. Je prispôsobený skôr na ťažké hlinité a vlhké pôdy ako do suchých podmienok. Má totiž plytký koreňový systém. V mladosti vyžaduje doplnkovú závlahu. Má slabší rast ako myrobalán. Do ridovosti nastupuje v 3. - 4 roku života.
• podpník GF677 - stredne rastúci podpník vhodný najmä pre broskyne, ale aj pre mandle, marhule a slivky. Je vhodný aj do ťažších pôd.
• podpník Wavit - slivkový a marhuľový podpník. Stromy na Wavit®-e poskytujú pravidelné a vysoké výnosy už od 3. až 4. roku. Ďalšou pozitívnou vlastnosťou Wavit®-u je dobrá kompatibilita so všetkými typmi sliviek a tiež marhúľ. Miesto očkovania je sotva viditeľné a stromy nepotrebujú podporu.
• podpník Myrobalán - bujne rastúci podpník, ktorý sa využíva najmä pre slivky a ringlóty. Hlboko korení, čím ukotvuje stromčeky v pôde. Je určený pre ovocné stormčeky pestované na stanovištiach so stredne ťažkou až ťažkou suchšou aj vlhšou pôdou a s horšími klimatickými podmienkami. Stromy vysádzame vo vzdialenosti 2 - 4 metre. V dospelosti dosahuje výška ovocného stromu približne 4,5 - 5 metrov. Nastupuje do rodivosti približne už v 3. - 4.

Pre broskyne sa používajú tieto podpníky:

• broskyňomandľa GF-677
• mandľový semenáč
• broskyňový semenáč
• slivkový podpník St. Julien
• slivkové podpníky Adesoto a Ishtara (vhodné pre najmenšie tvary pod závlahou)

Dnes je broskyňomandľa GF-677 azda najpoužívanejším podpníkom pre broskyne, je vhodný do suchých oblastí a do pôd s vyšším obsahom vápnika. Broskyne na ňom nebudú trpieť chlorózami (napr. na všetkých sprašových pôdach). Broskyne majú na ňom rýchly vývoj a pri dobrej starostlivosti dorastajú do značných rozmerov. Dobre znáša presádzanie a stromy sa ujímajú spoľahlivejšie ako na mandľovom alebo broskyňovom semenáči. Lepšie znáša aj jesennú výsadbu a riziko zimného vyschnutia je nízke.

Slivkový podpník St. Julien A je vhodný do pôd dobre zásobených vlahou, teda skôr do ťažších hlinitých a ílovitých ako aj do záhradných podmienok, kde rátame so závlahou. Je absolútne nevhodný pre pôdy v suchých oblastiach bez dodatočnej závlahy. Stromy rastú umiernene, skoro a hojne plodia a je nutné ich každoročne podporovať vo vitalite hlbším rezom. Pre podpníky Adesoto a Ishtara platí to isté, čo pre St. Julien.

Podpník Adesoto

Podpník Adesoto je nový stredne silno až silno rastúci slivkový podpník, ktorý pre broskyne, nektárinky a marhule prináša lepšie výsledky. Hodí sa do ťažkých pôd, znáša vyšší obsah Ca a pH. V suchých pôdach ukazuje svoje silné stránky, je tolerantný na chlorózu spôsobenú nedostatkom prístupného železa v pôde. Rastie stredne až silno, dobre znáša sucho a vyhovujú mu aj ťažké, vlhké pôdy. Veľmi dobre znáša vápenaté pôdy. Podporuje veľkosť plodov, skoré dozrievanie a vyfarbenie.

Ak si chcete pestovať strom od semienka, lepšiu možnosť ako siahnuť po broskyni a mandli asi nemáte. Kým pri jabloni a hruške by ste sa trápili s malými semenáčikmi, pri broskyni a mandli môžu rastliny v prvom roku dosiahnuť výšku cez jeden meter a hrúbku postačujúcu na očkovanie. Vysadené stromy ich nedobehnú.

Mnohí pestovatelia sú z ich broskyňových stromov viac než nešťastní. Často sa totiž stáva, že od výsadby stromu po jeho skon neprejde viac ako 5 či 6 rokov, a to i pri stromoch vypestovaných zo semena bez presádzania! Odpoveď na tento problém je jednoduchá: broskyňa je druh extrémne rýchleho vývoja. Nie je raritou, že už jednoročný semenáč má založené kvetné puky a je schopný priniesť prvé plody. V ďalších rokoch schopnosť plodiť narastá s každým jednoročným prírastkom, pretože broskyňa plodí už na jednoročnom dreve.

Marhule patria medzi teplomilné druhy, ktorým sa najlepšie darí v južných oblastiach našej krajiny. Citlivé sú predovšetkým na neskoré jarné mrazíky. Ideálnym stanoviskom je chránené slnečné miesto, na ktorom bude mať dostatok svetla.

Na úspešné pestovanie marhule je ideálna teplá, hlinitá, mierne vlhká pôda s dobrou priepustnosťou a dostatkom živín. Najvhodnejšia je neutrálna až mierne zásaditá pôdna reakcia. Vyhnite sa výsadbe v zle odvodnenej pôde, čo môže spôsobiť hnitie koreňov.

Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca) sa k nám dostala zo strednej Ázie a severnej Číny, u nás sa pestuje od 14. storočia. Marhuľa obyčajná je ovocný strom, ktorý patrí do čeľade ružovité (Rosaceae). Plody marhule obyčajnej môžeme konzumovať nielen v čerstvom stave, vhodné sú tiež na výrobu kompótov a marmelád výnimočne lahodnej chuti.

Marhule milujú slnko, preto ich pestujte na teplom mieste, kde môžu nasávať lúče a kde môžu dozrieť ich sladké, šťavnaté plody. Pestujú sa podobným spôsobom ako broskyne a nektárinky (ktoré sú blízki príbuzní), pričom najlepšie rodia, keď sú postavené oproti slnečnej stene.

Dajú sa pestovať aj ako samostatne stojace stromčeky či už v zemi alebo v nádobe. Väčšina marhúľ potrebuje pravidelnú starostlivosť počas vegetačného obdobia, vrátane zalievania, hnojenia a strihania, spolu s ochranou ich kvetov a plodov.

Tabuľka: Prehľad vlastností podpníkov pre marhule, broskyne a slivky

Pred kúpou novej sadenice stromu marhule je potrebné vybrať si vhodnú odrodu. Jednotlivé odrody marhúľ sa líšia napríklad veľkosťou a chuťovými vlastnosťami plodov, ale aj svojou odolnosťou voči chorobám či mrazu. Odrody marhúľ máme na predaj v rôznych variantoch, vybrať si môžete napríklad z voľnokorenných či kontajnerovaných sadeníc.

Pri marhuliach je dôležitý pravidelný udržiavací rez, ku ktorému pristupujeme každoročne po zbere. Pri reze ako prvé odstránime všetky suché či choré výhony, rovnako odstránime aj všetky výhonky, ktoré konkurujú hlavným konárom či stredníku. Aby bola koruna dostatočne presvetlená, je potrebné odstrániť tiež všetky silné konáre, ktoré rastú dovnútra koruny. Aby sme podporili tvorbu nových výhonkov, každoročne odstránime cca 20% starého rodivého dreva. Urobíme tak až po najspodnejší púčik.

Množstvo a kvalitu úrody ovplyvňuje aj spôsob opelivosti jednotlivých druhov. Krížovo opeľované stromy potrebujú a budú produkovať ovocie až po opeľovaní z inej odrody alebo druhov stromov. Ovocné stromy sú zriedkakedy opeľované vetrom. Namiesto toho sa spoliehajú na hmyz, ktorý prenáša peľ zo stromu na strom. Väčšina ovocných stromov vysadených v domácej záhrade má dostatok voľne žijúceho hmyzu, napríklad včiely medonosnej. Pri nákupe ovocných stromov do vašej záhrady zvážte potreby opeľovania stromu predtým, ako si ho prinesiete domov. Mnoho stromov vyžaduje inú odrodu v blízkosti. Dokonca aj stromy, ktoré sú samoopelivé často produkujú viac ovocia, ak sú krížovo opeľované návzájom rovnakou odrodou.

Očkovanie je spôsob rozmnožovania, kedy z materskej rastliny neprenášame celý kus konárika ako pri štepení, ale z letorastu alebo vrúbľa prenášame len jediné očko, teda púčik s plátkom kôry a dreva, z ktorého vyrastie celý nový strom. Očkovanie je oproti štepeniu jednoduchšie a dá sa naučiť ľahšie ako vrúbľovanie.

Podpníky očkujeme ušľachtilým očkom najčastejšie tesne nad zemou, ale dá sa očkovať aj do korunky. Najväčší význam má letné očkovanie - na spiace očko. Jarné očkovanie je alternatívou k štepeniu v prípade, že máme málo vrúbľov a chceme zužitkovať doslova každé očko. Júnové očkovanie na bdiace očko má význam len v najteplejších oblastiach, kde letorasty vyrastené v druhej miazge ešte stihnú do zimy dobre vyzrieť. V chladnejších oblastiach sa tento spôsob nevyplatí, ale stále ostáva možnosť očkovania na spiace očko v druhej časti leta. Niektoré druhy sa množia výhradne očkovaním, keďže vrúbľovanie je problematické.

Pri jarnom očkovaní na bdiace očko podpník zrežeme na čapík ihneď po zaočkovaní (čapík dlhý 30 až 40 mm nad vloženým očkom). Očko do konca sezóny prirastie, no vypučí až v nasledujúcom vegetačnom období. Termín očkovania spadá do druhej polovice vegetačného obdobia. Očká odoberáme z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. V závislosti od zvoleného spôsobu očkovania sledujeme prúdenie miazgy. Podpník by mal byť približne rovnako hrubý, resp. len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká.

Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru - tá sa musí dobre oddeľovať. Tento spôsob očkovania nie je závislý od prúdenia miazgy. Forkertovo očkovanie. Jeho veľkou výhodou je nezávislosť od prúdenia miazgy.

O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek. Spoznáme ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom, očkovanie sa nepodarilo. Podpníky preočkujeme nanovo Forkertovým očkovaním, očkovať môžeme do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné.

Vo februári zrežeme očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka vyslepíme, výhonok priväzujeme k čapíku a opakovane odstraňujeme planý obrast. Pri dobrom raste očkovanca odrezávame čapík do konca júna. Možnosťou je aj vykonať rez naostro hneď nad kultúrnym očkom.

Je dôležité chrániť marhuľový kvet pred mrazom, inak sa môže stať, že o ovocie prídete. Ak je teda počas kvitnutia predpovedaný mráz, prikryte strom cez noc starou posteľnou bielizňou alebo podložkou podopretou bambusovými palicami, ale tak aby sa nedotýkali kvetov. Počas dňa strom odkryte, aby ku kvetom preniklo slnečné svetlo a opeľujúci hmyz. Ochrana kvetu je skutočne praktická iba pri stromoch tvarovaných do vejáru alebo v kvetináčoch.

Marhule sú samoopelivé, ale kvitnú skoro na jar, keď je v okolí málo opeľujúceho hmyzu, takže je najlepšie ich ručne opeliť, aby ste si zaistili dobrú úrodu. Stromy pestované v skleníku by ste mali vždy opeľovať ručne. Je to veľmi jednoduchý proces a najlepšie sa to robí počas niekoľkých dní, ideálne okolo poludnia za suchého slnečného počasia.

Preriedenie plodov sa zvyčajne nevyžaduje, okrem prípadov, keď strom produkuje obzvlášť veľké množstvo plodov. V tomto prípade odstránenie niektorých z nich pomôže ostatným dobre sa vyvíjať. Keď plodnice na konci jari dosiahnu veľkosť čerešní, prerieďte páry a zhluky tak, aby zostali od seba vzdialené 5-8 cm. Nepotrebné plodnice rozrežte záhradníckymi nožnicami na polovicu - potom odpadnú bez poškodenia výhonku.

Predtým, ako sa plody začnú vyfarbovať, budú potrebovať ochranu pred vtákmi a veveričkami, zvyčajne sieťou podopretou na drevenom ráme alebo paličkách.

Ako všetko kôstkové ovocie, aj marhule by sa mali strihať iba na jar alebo v lete, aby sa minimalizovalo riziko hubovej infekcie a bakteriálnej rakoviny. Marhule sa zvyčajne tvarujú ako vejár oproti slnečnému múru alebo plotu, aby sa zlepšilo plodenie a dozrievanie - sú príliš silné na to, aby sa dali tvarovať ako kolíky (kordóny) alebo špaliere.

Marhule sa zvyčajne rozmnožujú štepením (vrúbľovaním) alebo pučaním, čo sú pomerne zručné postupy, ale oplatí sa vyskúšať. Odrezky sú najlepším spôsobom, ako si rozmnožiť založený strom.

Začnite odstránením všetkých zlomených, ošuchujúcich sa a chorých konárov. Odstrihnite tiež silné stonky vyrastajúce z koreňov alebo spodnej časti kmeňa. Potom ostrihajte strom, aby ste vytvorili tvar V. Vyberte si tri až päť hlavných vetiev.

Aby marhule dobre plodili, potrebujú teplé, chránené miesto a veľa slnečného svitu. Tvarovaným stromom pri slnečnej stene dozrievajú plody oveľa lepšie.

Marhule sú pripravené na zber od júla do augusta - zrelé plody sú mäkké a ľahko sa oddeľujú od stromu. Zaobchádzajte s nimi opatrne, pretože sa na nich ľahko tvoria modriny. Marhule sa najlepšie konzumujú ihneď a môžu sa skladovať len niekoľko dní.

Problémy pri pestovaní marhúľ:

• Nedozrievanie - môže byť spôsobené chladným počasím a nedostatkom slnka.
• Strata dozrievajúcich plodov - chráňte ovocie pred vtákmi a veveričkami pokrytím stromov sieťovinou skôr, ako sa plody začnú vyfarbovať.
• Hnednutie listov marhule - spôsobuje huba Apiognomia erythrostoma, ktorej príznaky sa začínajú bledozelenými škvrnami na listoch, ktoré sa sfarbujú do žlta a červena, zatiaľ čo postihnuté časti odumierajú a listy zasychajú a zostávajú pripevnené k stromu.
• Šarka na marhuliach - je najničivejšie vírusové ochorenie, postihujúce kôstkové ovocie. Vírus prenášajú vošky.
• Múčnatka - prejavuje sa ako biely povlak na listoch a môže ovplyvniť aj kvitnutie.

Výsadba stromčeka alebo kríka je len začiatok. Aby drevina dobre rástla, nevyschla a časom priniesla úrodu, potrebuje v prvých rokoch správnu starostlivosť. Jeseň je ideálna na výsadbu stromov.

tags: #marhuľový #podnik #adesoto #informácie

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre zlaté zapichovačky
• Ako začať s prerušovaným pôstom
• Recepty s kyslou smotanou a mäsom
• Rady a Tipy pre Optimálny Životný Štýl
• Dostupnosť psychiatrických stacionárov na Slovensku