Pestovanie mäty: Od semienka po sadenicu

Voňavá mäta pieporná patrí medzi najužitočnejšie kulinárske bylinky. Pestovať ju môžete priamo v záhrade, no poľahky sa udomácni aj v kvetináči na balkóne alebo parapete. Pestovanie mäty vám prinesie veľké zadosťučinenie. Mäta je totižto veľmi nenáročná na pestovanie a v kuchyni ju využijete počas celého roka. Mätová limonáda vás osvieži v letných horúčavách a v zime vás mäta zahreje v podobe čaju. Mäta je aromatická rastlinka, ktorá vonia po citrusoch a mentole a prevonia váš byt aj záhradu.

Mäta je vysoko aromatická, trváca bylina z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky 50 cm a rýchlo sa rozrastá na všetkých slnečných stanoviskách. Mäta sa pestuje sa pre čerstvé listy, ktoré používame na prípravu osviežujúcich limonád a liečivých čajov. Sušené sa hodia aj pri príprave jahňacieho mäsa, zeleniny či do omáčok.

U nás je najznámejšia mäta pieporná, druhov mäty je však oveľa viac. Najznámejším druhom mäty je mäta pieporná. Ako liečivá bylinka sa využíva najmä pre svoju schopnosť zvýšiť chuť do jedla a pomôcť pri nevoľnosti. Čaj z mäty sa užíva aj na zmiernenie kŕčov a iných žalúdočných ťažkostí, pre zdravie pečene, žlčníka a pankreasu. Bylina má tiež protizápalové vlastnosti a schopnosť tíšiť bolesť. Účinkuje pri zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest, pri bronchitíde aj ako liek proti kašľu a pľúcnym ťažkostiam.

Okrem približne 20 rôznych druhov rozlišujeme aj početné hybridy, ktoré lákajú unikátnymi vôňami a chuťami. Medzi najobľúbenejšie patrí citrónová, čokoládová či jahodová mäta, v ktorých sa klasická mentolová vôňa spája s ďalšími lahodnými tónmi. Ďalšie kultivary prepožičali názvy známym nápojom.

Mäta má protizápalové účinky a pitie mätového čaju má priaznivý vplyv na trávenie. Mäta navyše dokonale uvoľní vaše svaly a zrelaxuje vašu myseľ. Čo iné si už len môžete dopriať po dni strávenom prácou v záhrade?

Mäta pieporná

Charakteristika mäty

Mäta je aromatická rastlinka, ktorá vonia po citrusoch a mentole a prevonia váš byt aj záhradu. Rastlina sa vyznačuje svojou typickou arómou, ktoré sa využíva v kuchyni na dochucovanie pokrmov. Čerstvé listy sa používajú do omáčok, sušené pri príprave jahňacieho mäsa či zeleniny. Okrem svojej príjemnej vône sú cenené tiež jej účinky na ľudské zdravie. Mätový čaj má protizápalové a upokojujúce účinky.

Podmienky pre rast mäty

Mäty sú mohutné trvalky, ktorým sa darí v ľahkej pôde s dobrou drenážou a s mierne kyslým pH medzi 6,5 a 7,0. V ideálnom prípade uprednostňujú vlhké, ale dobre odvodnené miesto, podobné ich pôvodnému biotopu pozdĺž brehov potokov. Semienka mäty sa sadia ideálne na jar alebo na jeseň, ale môžete ich vysadiť prakticky kedykoľvek počas roka. Mäta je nenáročná na pestovanie. Má rada slnečné až polo-tienisté stanovisko s bohatou, vlhkou a priepustnou pôdou. Mätu vysádzajte do vzdialenosti minimálne 30 cm od ostatných rastlín. Mäta je veľmi invazívna a rada sa kríži s ostatnými rastlinami.

Samotné pestovanie mäty je preto menej náročné ako udržanie mäty pod kontrolou. Mäta s radosťou pokryje čo najväčšiu plochu v záhrade a nájde aj puklinky v kvetináči, cez ktoré rýchlo prerastie. Pred pestovaním mäty sa preto vyzbrojte kvalitnými záhradníckymi nožnicami a početnými receptami s jej použitím. Mäta skvele doplní chuť mäsa, zeleniny aj ovocia. Svoje miesto si našla aj v nápojoch, a tiež ako ozdoba dezertov. Okrem limonády a čaju je najznámejším mätovým nápojom osviežujúce mojito.

Mäta patrí medzi rastliny, ktoré sa oplatí vysádzať už ako predpestované sadenice. Semená totiž mnohokrát vôbec nevyklíčia. Ak sa mätu neskôr rozhodnete rozmnožiť, sadenice si môžete vypestovať doma pomocou odrezkov z podzemku alebo zo stonky. Pri sadení mäty do záhrady majte na pamäti, že je považovaná za invazívnu rastlinu. Rýchlo sa rozširuje a ak nebude kontrolovať jej rast, poľahky zahltí celú záhradu.

Priesady sadíme v období marec až máj. Najmä počas prvých týždňov im doprajeme dostatočnú zálievku, keďže mäta je náchylná na vyschnutie. Ak sadíme viac koreňov vedľa seba, dodržujeme vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami 50 x 20 centimetrov. Dobre opatrovaná mäta vydrží na záhone tri až päť rokov. Každé leto navyše vytvorí voňavé kvietky, ktoré sú hotovým lákadlom pre opeľovače.

Keď pestujete mätu v záhrade, jej výsadba závisí od ročného obdobia. Najlepšie je sadiť mätu na jar, keď už pominula zimná námraza. Ak vaše plánovanie záhrady zahŕňa aj výsadbu mäty, umiestnite sadeničky 45 - 60 centimetrov od seba. Pri plánovaní umiestnenia mäty si však dajte pozor na harmanček.

Po pominutí nebezpečenstva mrazu a keď sú sadenice silné, si vyberte miesto, ktoré bude mať šesť až osem hodín priameho slnečného žiarenia denne. Čiastočný tieň je tiež vhodný pre pestovanie mäty. Vykopte jamku hlbokú a širokú, ako bola nádoba na predpestovanie semiačok a medzi sadenicami nechajte rozostup 30 až 45 centimetrov.

Zaujímavé je, že väčšina druhov mäty má lepšiu chuť pri pestovaní v pôde chudobnejšej na živiny. Väčšina typov pôdy má dostatok dusíka, draslíka a fosforu, prvkov, ktoré sú pre rast mäty potrebné. Ak však máte v záhrade ťažkú alebo ílovitú pôdu, pred výsadbou mäty ju upravte. Pôdu zalejte, ale nepremáčajte, len zvlhčite. Na prípravu povrchu na siatie použite hrable. Semená zľahka rozsypte po zemi. Ak sa obávate, že dážď vymyje semiačka z pôdy, ochráňte ich priesvitným krytom. Keď semiačka vyklíčia, vytrhnite všetky sadenice medzi odporúčanými 30- až 45-palcovými rozostupmi, aby neboli veľmi nahusto. Riedenie pomáha zlepšiť cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, čím zabraňuje šíreniu niektorých druhov chorôb a zamoreniu škodcami. Počas obdobia aktívneho rastu po prvom roku odštipnite vrcholy mäty, aby ste podporili hustejší rast bylinky. Od druhého roku dávajte pozor na vývoj púčikov na konci stoniek.

Pestovanie mäty v nádobách

Mäta je ideálna bylinka na pestovanie v nádobách. Najlepšie porastie vo väčších črepníkoch s humóznym a vlhkým substrátom. Aj v kvetináči si potrpí na bohatú zálievku. Okrem pravidelnej zálievky by sme nemali zabúdať ani na zastrihávanie. Rastlina nebude rásť do príliš veľkých výšok a navyše podporíme jej zdravý rast a výraznejšiu arómu. Vždy, keď sa objavia kvety, odstránime ich. Ak mätu pestujeme vo vnútri, vyberieme pre ňu miesto na východnom alebo severovýchodnom okne. Ak chcete mätu pestovať ako trvalku, v zime jej treba dopriať odpočinok. Od jesene postupne znižujeme zálievku a koncom októbra vykonáme výrazný rez. Kvetináč na zimu premiestnime do chladnejšej miestnosti. S príchodom jari ju môžeme opäť vyniesť na parapet, balkón alebo do záhrady.

Výsadba do nádob tiež znižuje nebezpečenstvo podchladenia pôdy a rastliny, pretože ju môžeme v nádobe ľahko premiestniť do chráneného priestoru. Taktiež máte istotu, že sa vám mäta nerozšíri tam, kde nechcete. Zaobstarajte si kvetináč s priemerom 10 až 15 centimetrov s drenážnymi otvormi na dne. Pred výsadbou pôdu dobre zvlhčite a prebytočnú nechajte odtiecť. Opatrne zoberte medzi prsty štipky dvoch až troch semien, položte ich na zeminu 5-6 centimetrov od seba. Kvetináč umiestnite na slnečné miesto alebo pod pestovateľskú lampu tak, aby mal najmenej šesť svetla hodín denne. Na zalievanie suchej pôdy použite rozprašovač.

Pestovanie mäty v kvetináči

Starostlivosť o mätu

Mäta má rada slnečné lúče z rána a polotieň v poobedňajších hodinách. V interiéri je pre ňu najlepšie miestečko pri severnom, západnom alebo východnom okne. Mäta má najradšej teplotu okolo 20 stupňov.

Pestovanie mäty, rovnako ako pestovanie zázvoru, si vyžaduje udržiavať pôdu vlhkú, ale nikdy nie preliatu. Vyberte pre vašu mätu kvetináč s dobrým odvodňovaním a polovicu úspechu máte zaručenú. Druhým krokom je výber vhodnej pôdy. Mäta znesie aj chladnejšie podnebie a keď rastlinka na zimu uhynie, na jar zvyčajne opäť vyrastie.

Mätu je vhodné polievať hneď z rána, aby bola pôda dostatočne vlhká predtým, ako slnko zosilnie. Mäta má ako väčšina byliniek rada vlhkú pôdu, ale nie premočené korienky. Na zimu môžete lístky mäty osviežovať aj pomocou rozprašovača. Neustály zber a pristrihávanie mäty podporí jej zdravý rast. Mätu, ktorú pestujete na úrodu by ste mali pravidelne zbaviť aj kvetov, ktoré sa objavia začiatkom leta. Vďaka tomu bude mať mäta dostatočne veľa sily na rašenie nových lístkov a vy ju lepšie udržíte pod kontrolou.

Pestovanie mäty sa odporúča začať zo sadeníc a nie zo semienok. Semienka mäty sa nemusia vždy uchytiť, preto dajte na našu radu a voľte istejší spôsob výsadby sadenicami. Pestovanie mäty a pestovanie bazalky sú si podobné v tom, že sadenice môžete vypestovať aj z ich odrezkov. Rastlinke mäty stačí na zdravý rast kvetináč s priemerom 20 centimetrov a s hĺbkou 25 - 30 centimetrov.

Zber a využitie mäty

Najviac aromatické sú čerstvé, mladé lístky mäty. Zberáme ich jednotlivo podľa potreby, od jari až do neskorej jesene. Rastlina dobre znáša aj hlbší rez.

Mätu môžete zberať kedykoľvek mimo obdobia kvitnutia. Ak ju pestujete v exteriéri, pozor na zber tesne pred zimou. V tomto období by ste nemali strihať celé vetvičky, čím oslabíte rastlinu a nemusela by prezimovať. Zberá sa vňať s listami, pričom môžete odstrihnúť celé vrcholky vetvičiek aj s pukmi tesne pred rozkvitnutím kvetov.

Ako ich najlepšie využiť? Začnite jednoduchým receptom na mätovú limonádu. Je chutná, voňavá a osviežujúca. Do väčšieho džbánu vložíme za hrsť čerstvých lístkov mäty, citrónovú kôru a cukor. Prísady jemne rozdrvíme lyžicou alebo habarkou a necháme zhruba 5 minút odstáť. Zmes zalejeme studenou vodou a pridáme šťavu z 2 citrónov. Dobre premiešame. Čím dlhšie limonádu necháme odstáť, tým výraznejšia bude jej chuť.

Z mäty si môžete pripraviť vynikajúci čaj, na čo vám postačí 1 čajová lyžička sušených lístkov. Ak máte k dispozícii čerstvé lístky, budete ich potrebovať približne 2 lyžičky. Mätu zalejte vriacou vodou a nechajte vylúhovať po dobu asi 15 minút. Tradičný mätový čaj však nie je jediným nápojom, ktorý si z nej môžete pripraviť. Čerstvo odtrhnuté lístky dodajú skvelú príchuť tiež chladeným nápojom. Môžete ich pridať do domácej limonády s ovocím aj do chutných smoothie či ovocných koktailov. Dokonalú chuť dodá mäta dezertom a poteší tiež milovníkov mäsových a zeleninových pokrmov.

Mäta skvele doplní chuť mäsa, zeleniny aj ovocia. Svoje miesto si našla aj v nápojoch, a tiež ako ozdoba dezertov. Okrem limonády a čaju je najznámejším mätovým nápojom osviežujúce mojito.

Skladovanie mäty

Čerstvé lístky mäty môžete skladovať v chladničke v nádobke s vodou, ktorú treba pravidelne vymeniť keď sa zakalí. Druhou možnosťou je stonky mäty s lístkami uložiť do chladničky vo vlhkej utierke. Mätu môžete aj usušiť alebo zamraziť. Umyté a usušené lístky mäty sušte v rúre na pečenie, pri teplote 180 stupňov Celzia. Hotové sú vtedy, keď sa dajú rozdrobiť prstami, väčšinou za 2 až 4 hodiny. Pri zamrazovaní mäty je najjednoduchšie umyté lístky nadrobno pokrájať a do polovice nimi naplniť formičky na ľad.

Balkón a terasa s mätou v kvetináčoch k vám priláka mnoho života. Včely, motýle aj vtáci budú vašu mätu pravidelne navštevovať a tešiť sa z nej rovnako, ako vy.

Choroby a škodcovia mäty

Túto bylinku napáda v chladnejšom a vlhkom období hubovité ochorenie hrdza mätová. Napadnuté časti je potrebné odstrániť, nekonzumujte ich. Proti tomuto ochoreniu použite fungicídny postrek. Vyskytnúť sa môže tiež septorióza mäty, ktorá sa prejavuje v podobe bielych škvŕn na lístkoch. Mätu v takomto prípade budete musieť zlikvidovať, najlepšie spáliť.

Kým nám mäta vonia a je pre naše zdravie prospešná, na psy a mačky má nepriaznivé účinky.

Tabuľka: Prehľad pestovania mäty

Na našom serveri neustále prebieha bezplatná registrácia. Naša stránka Westwing vám pravidelne prináša inšpirácie pre váš domov rovnako ako aj inšpirácie na balkón a záhradu. Okrem toho u nás nájdete aj praktické rady a tipy na zariadenie interiéru, tipy na upratovanie domácnosti a DIY návody.

tags: #mata #semienka #sadenice #pestovanie

Populárne príspevky:

• Ako pripraviť francúzske zemiaky
• Recept na zdravý cheesecake
• Diétne recepty s cviklou
• Inovácie v jedálnom lístku ZSSK
• Grilovanie hydiny: Sprievodca