Medovníky: Recept na sviatočný stôl

Medovníky sú najstarším sladkým pečivom, ktoré ľudstvo pozná. Prvé písomné zmienky o malých medových koláčoch s korením sa objavili okolo roku 350 pred n. l. Medové sladkosti poznali už starí Egypťania, dokazujú to nálezy z hrobov. V mnohých rodinách sa niekdajšie tradície stále snažia dodržiavať.

História medovníkov

V 11. storočí vracajúci sa križiaci priniesli z Blízkeho východu recepty na korenený chlieb. Doň sa dával najmä zázvor, ktorý bol nielen chutný, ale mal aj vlastnosti, ktoré pomáhali konzervovaniu pečiva. Podľa inej legendy sa perníky dostali do Európy o 100 rokov skôr. Priniesol ich arménsky mních, ktorý prišiel zo západného Grécka a usadil sa vo Francúzsku. Tam sedem rokov učil piecť perníky miestnych mníchov.

Perník bol obľúbený vďaka svojej dlhej trvanlivosti, keďže sa dal skladovať a mnísi ho počas horších čias rozdávali. Hoci sa to dnes zdá neuveriteľné, perníky boli voľakedy považované aj za liečivo a v Anglicku sa tiež predpokladalo, že toto pečivo je doslova medikamentom. Spisovateľ zo 16.

Mimoriadnu popularitu získali medovníky v Nemecku, kde sa prvýkrát spomínajú na konci 13. storočia. Ich výrobu bolo potrebné vzácne korenie zo vzdialených krajín, piekli ich najmä v mestách, ktoré boli dôležitými obchodnými uzlami, ako Kolín nad Rýnom, Augsburg, Ulm, a najmä Norimberg. Norimberg bol dokonca vyhlásený za hlavné mesto perníkov. Vytvorili tu aj špeciálny druh, ktorý sa volá oblátkové medovníky - preto, lebo cesto sa pečie na oblátkach. z vajec, medu, cukru a z najemno alebo nahrubšie rozdrvených mandlí, lieskových alebo vlašských orechov, prípadne z marcipánovej hmoty.

Medovníky ako súčasť tradícií

Medovníky sa nejedli len na Vianoce, ale aj na Veľkú noc alebo v iných obdobiach, boli vtedy súčasťou pôstnej kuchyne. A prečo sa stali symbolom Vianoc? Podľa jednej teórie sa tak stalo počas 30-ročnej vojny, keď bol nedostatok všetkého jedla.

Ďalším medzníkom v histórii boli perníky s obrázkami - najprv svätcov a potom aj svetských predmetov. Tie začali pernikári vyrábať a predávať od 15. storočia. Najskôr ich piekli len v kláštoroch, no postupne prechádzalo medovnikárske umenie na majstrov medovnikárov a cukrárov a mali aj svoje cechy a dokonca existovali aj špecializované perníkové trhy k jednotlivým náboženským udalostiam. Zdobené perníky putovali ako darček dospelým a deťom alebo boli symbolom lásky.

V minulosti sa kupovali najmä na svadby, kde sa perníky rozdávali svadobným hosťom. Vyrábali sa aj ako dekorácia na okná. Najzložitejšie sa zdobili aj ľudovými vzormi, často s použitím farieb, a tiež sa skrášľovali lístkovým zlatom.

Perníky v tvare figúrok sa vraj prvýkrát objavili na dvore kráľovnej Alžbety I., ktorá nimi obdarúvala zahraničných hodnostárov. Perníky patrili v 18. storočí aj do škótskeho parlamentu - jeho členovia si nimi spríjemňovali poludňajšie prestávky ako poriadni gurmáni. V tajnej zadnej miestnosti si sladučké koláčiky namáčali do whisky, rumu alebo do brandy.

PERNÍKOVÉ SUŠIENKY | recept na perníkového mužíka

Perníková chalúpka

Rozprávku o perníkovej chalúpke pozná každý. z medovníkového cesta trojrozmerný domček? Podľa niektorých bádateľov boli prvé perníkové domčeky výsledkom známej rozprávky bratov Grimmovcov o Jankovi a Marienke. Po vydaní rozprávky, ktorá sa stala veľmi populárnou, vraj začali nemeckí pernikári robiť zdobené rozprávkové domčeky z voňavého cesta.

To podporuje tretia teória, podľa ktorej je pôvod perníkových chalúpok oveľa starší. Ešte pred narodením Ježiša Krista si vraj študenti jedného rabína vyrábali domčeky z chleba, ktoré potom jedli, aby živili nádej na príchod Mesiáša. v hebrejčine „dom chleba“. Raz rabínovi navrhli pridať do chleba zomletý zázvor, aby mal lepšiu chuť.

Recept na medovníky

Pripravíme a odvážime si potrebné suroviny. Všetky by mali mať izbovú teplotu, preto si ich pripravíme asi hodinu vopred. Múku a práškový cukor preosejeme, pridáme sódu bikarbónu, mletú škoricu a klinčeky. Dobre premiešame.

Vypracujeme cesto - nie príliš riedke (rozlievali by sa pri pečení) ani príliš tuhé (medovníčky by boli tvrdé). S týmto cestom môžeme pracovať hneď, nemusí stáť (nie je na škodu, ak ho dáme na 24 hodín zabalené v potravinárskej fólii alebo mikroténovom vrecku odležať do chladu).

Cesto vyvaľkáme na hrúbku minimálne 0,5 cm a vykrajujeme požadované tvary, ktoré ukladáme na plech vyložený papierom na pečenie. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180-200 stupňov. Hneď po vybratí z rúry potierame rozšľahaným vajíčkom, aby mali krásny hladký a lesklý povrch.

Medovníčky necháme dobre vychladnúť a uložíme ich do krabice na chladné miesto odležať. Medovníčky ľubovoľne zdobíme, napr. bielkovou polevou, ktorú môžeme podľa potreby prifarbiť potravinárskym farbivom. Pred zdobením necháme medovníčky odležať aspoň 1-2 týždne. Zdobíme podľa príležitosti - napr. na Veľkú noc.

Najkrajšie sú ale na Vianoce, keď dotvárajú ich atmosféru svojou vôňou, chuťou a krásou. Ja medovníkmi zdobím aj vianočný stromček (robím hviezdičky a srdiečka, ktoré zavesím na červenú stužku a rozvešiam na stromček a k tomu dám už len veľké zlaté a červené mašle) - je nádherný a krásne rozvonia celú izbu.

Na takéto medovníkové domčeky robím cesto tuhšie, aby jednotlivé diely spolu dobre držali a spájam ich drevenými špáradlami a ako "lepidlo" používam hustejšiu bielkovú polevu. Najskôr domček pozliepam, nechám dobre zatuhnúť do druhého dňa a potom zdobím.