Metastázy a leukémia na pečeni: Komplexný prehľad

Metastázy a leukémia predstavujú závažné zdravotné problémy, ktoré môžu postihnúť pečeň. Tento článok poskytuje komplexný prehľad týchto stavov, vrátane mechanizmov metastázovania, detekcie cirkulujúcich nádorových buniek (CTC), charakteristiky leukémie a možností liečby.

Metastázy: Najsmrteľnejší znak rakoviny

Metastázy, teda šírenie rakovinových buniek z primárneho nádoru do vzdialených orgánov, sú hlavnou príčinou úmrtí na rakovinu. Napriek pokroku v diagnostike a liečbe rakoviny zostávajú metastázy významnou prekážkou zlepšenia klinických výsledkov.

Proces metastázovania rakoviny

Kľúčové míľniky vo výskume metastáz

Výskum metastáz zaznamenal v posledných desaťročiach významný pokrok. Hypotéza "semena a pôdy" Stevena Pageta z 30. rokov 19. storočia objasnila proces metastázovania rakoviny. S pokrokom vedy a technológií, najmä od roku 2000, sa vyvinulo množstvo nových technológií, ako napríklad vysokovýkonné sekvenovanie, modely transgénnych myší, editačné nástroje CRISPER/Cas9 a jednobunkové sekvenovanie. Vďaka týmto technológiám sa odhalili biologické javy, ktoré sú základom metastáz, ako je epitelovo-mezenchymálny prechod (EMT) nádorových buniek, úloha exozómov pri podpore metastáz, cirkulujúce nádorové bunky (CTC) a komplexné interakcie medzi nádorovými bunkami a mikroprostredím.

Mechanizmus metastázovania

Rakovinové metastázy sú komplexný proces, ktorý zahŕňa inváziu rakovinových buniek do primárneho miesta, intravazáciu do obehu, prežitie v obehu, extravazáciu z obehu a pripojenie a kolonizáciu metastatického miesta.

Cirkulujúce nádorové bunky (CTC)

CTC sú nádorové bunky, ktoré sa oddelili od primárneho nádoru a cirkulujú v krvi.

Detekcia CTC

Detekcia CTC je náročná kvôli ich vzácnosti medzi masívnymi krvnými bunkami. Nové technológie však výrazne prispeli k prehĺbeniu výskumu biológie CTC a uľahčili ich klinickú aplikáciu. V dôsledku EMT aktivity niektorých epiteliálnych rakovinových buniek detegovanie iba EpCAM-pozitívnych CTC pravdepodobne podhodnocuje skutočnú celkovú populáciu CTC a chýba dôležité biologické informácie o EpCAM-negatívnych CTC. Pri niektorých typoch rakoviny, ako sú pacienti s nemalobunkovým karcinómom pľúc (NSCLC), sa dokonca zistilo, že množstvo EpCAM-negatívnych CTC bolo významne väčšie ako EpCAM-pozitívnych CTC. Zlá izolácia CTC technológiami založenými na EpCAM sa však dá zachrániť použitím epiteliálnych aj mezenchymálnych markerov rakoviny, ako aj detekčných metód nezávislých od markerov.

Klinické aplikácie CTC

CTC majú klinické aplikácie, najmä na monitorovanie odpovede na liečbu rakoviny a pri hodnotení prognózy.

Genomická analýza CTC

Genomická nestabilita prispieva k evolúcii nádoru a vzniku rezistentných nádorových subklonov. Monitorovanie genómovej nestability nádoru, najmä z hľadiska nádorovej rezistencie a metastáz, výrazne prispieva k hodnoteniu odpovede na liečbu a precíznej medicíne. Určenie stavu mutácií EGFR a KRAS je kľúčové pre vedenie liečby u pacientov s NSCLC, ktorí dostávajú inhibítory tyrozínkinázy EGFR, a u pacientov s kolorektálnym karcinómom liečených anti-EGFR terapiou.

Leukémia: Zhubné ochorenie krvotvorných buniek

Infografika o leukémii

Leukémia je zhubné ochorenie krvotvorných buniek, pri ktorom sa tvoria patologické krvinky, nazývané blasty. Blasty sa krvou rozširujú do celého organizmu a infiltrujú orgány - pečeň, slezinu, mozog, miechu a pohlavné orgány.

Leukémia je všeobecné pomenovanie pre skupinu ochorení kostnej drene, ktoré sú charakteristické nekontrolovateľným delením nádorovo zmenených krvotvorných buniek. V roku 2020 bolo celosvetovo diagnostikovaných 474 519 nových prípadov leukémie, pričom 29 173 pacientov pochádzalo zo strednej a východnej Európy.

Príčinou tohto ochorenia sú zväčša mutácie génov v krvotvorných bunkách. Väčšina leukemických buniek vychádza zo zárodočných buniek bielych krviniek, len minimum zo zárodočných buniek krvných doštičiek a červených krviniek. Leukemické bunky nie sú funkčne plnohodnotné v porovnaní so zdravými krvnými bunkami. Navyše, ich obrovské množstvo potláča tvorbu zdravých krvných buniek.

Existuje niekoľko druhov leukémie, ktoré sa delia hlavne na základe toho, či je leukémia akútna, teda rýchlo rastúca alebo chronická, pomalšie rastúca. Zároveň sa leukémie delia podľa toho, či ochorenie začína v myeloidných bunkách alebo lymfoidných bunkách. Rôzne typy leukémie majú rôzne možnosti liečby a výhľady pre pacienta.

Typy leukémie

• Akútna lymfocytová (lymfoblastová) leukémia (ALL): Je častejšia u detí ako u dospelých.
• Akútna myeloidná (granulocytová) leukémia (AML): Najčastejšie sa vyskytuje u starších ľudí, avšak existujú aj prípady u detí.
• Chronická lymfocytová leukémia (CLL): Postihuje hlavne starších dospelých a predstavuje asi jednu tretinu všetkých leukémií. Ide o ochorenie starších ľudí - 99 % pacientov má viac ako 50 rokov. CLL častejšie postihuje mužov. Ochorenie môže trvať bez príznakov aj niekoľko rokov. V krvnom obraze je typicky zvýšený počet bielych krviniek (s prevahou lymfocytov), v kostnej dreni nachádzame zrelé lymfocyty (nie blasty). Pri bezpríznakovom priebehu je pacient len sledovaný („watch and wait“ stratégia), teda neliečený. Liečba rozvinutého ochorenia u ľudí do 65 rokov zahŕňa chemoterapiu (fludarabin, Cladribin) alebo monoklonálne protilátky (Rituximab, Aletuzumab).
• Chronická myeloidná leukémia (CML): Častejšia u dospelých, tvorí asi 15% všetkých leukémií. Vekové zloženie pacientov je pestrejšie, ako pri CLL. Choroba postihuje prevažne ľudí nad 40 rokov, ale môže sa vyskytnúť aj u detí (v druhom desaťročí života). Klinické príznaky sú pomerne nenápadné - strata na hmotnosti, nebolestivé zväčšenie sleziny, zvýšené teploty, zväčšenie lymfatických uzlín (zriedkavejšie). V krvnom obraze nachádzame obvykle zvýšený počet bielych krviniek a krvných doštičiek, diferenciálny krvný obraz odhalí nezrelé formy bielych krviniek myeloidného radu. Pri vyšetrení kostnej drene objavujeme nedozreté bunky myeloidného radu, zvané promyelocyty. Ak sú blastické bunky v počte viac ako 5 - 10 %, choroba je rozvinutá do blastického zvratu. Genetickým vyšetrením kostnej drene sa potvrdzuje typická mutácia chromozómu 22 (9,22), molekulárno-genetickým vyšetrení bcr/abl. Liečba CML je založená na podávaní tyrozín kinázových inhibítorov (najznámejší preparát - Glivec), ktoré vyradia z činnosti chybný enzým, zapríčiňujúci rast buniek. Je to tabletková liečba, podávaná ambulantne. Pravidelne sa kontroluje kostná dreň. Pacient môže viesť život bez obmedzení. Pri zlyhaní prvej línie liečby je možná výmena kinázového inhibítora. Pri blastickom zvrate je nutná intenzívna chemoterapia, s následnou transplantáciou darcovskej kostnej drene alebo krvotvorných buniek.

Príznaky leukémie

Príznaky leukémie sú rôznorodé a závisia od typu a štádia ochorenia. Medzi bežné príznaky patria:

• Únava a slabosť
• Časté infekcie
• Krvácanie a tvorba modrín
• Bolesť kostí a kĺbov
• Zväčšené lymfatické uzliny
• Zväčšená pečeň a slezina

Diagnostika leukémie

Diagnostika leukémie zahŕňa krvné testy a vyšetrenie kostnej drene. V krvnom obraze sa sleduje počet bielych krviniek, červených krviniek a krvných doštičiek. Následne sa zisťuje počet jednotlivých typov bielych krviniek - lymfocytov, monocytov, granulocytov, a či sú prítomné patologické biele krvinky - blasty. Vyšetrenie kostnej drene sa robí v lokálnej (dospelí) alebo celkovej anestézii (deti). Zo vzorky možno zistiť prítomnosť a množstvo blastov, ich morfológiu, imunologické znaky a genetické mutácie.

Liečba leukémie

Liečba leukémie závisí od typu leukémie, veku pacienta a celkového zdravotného stavu. Medzi bežné metódy liečby patria:

• Chemoterapia
• Transplantácia kostnej drene
• Ožarovanie
• Cielená terapia
• Imunoterapia

Cieľom liečby je navodenie remisie, a samozrejme, udržanie tohto stavu. Pri leukémii je totiž možné, že ochorenie znova vzplanie. Liečba leukémií prebieha podľa tzv. protokolov, čo sú štandardizované diagnostické a terapeutické postupy, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšia len málo.

Hepatomegália pri leukémii a metastázach

Hepatomegália, zväčšenie pečene, je častým nálezom pri leukémii a metastázach v pečeni.

Diagnostika hepatomegálie

Diagnostika hepatomegálie zahŕňa fyzikálne vyšetrenie, zobrazovacie metódy (ultrazvuk, CT, MRI) a biopsiu pečene.

Liečba hepatomegálie

Liečba hepatomegálie závisí od príčiny zväčšenia pečene. Pri leukémii sa používa chemoterapia, ožarovanie a transplantácia kostnej drene.

AML postihuje všetky vekové skupiny pacientov, pričom jej výskyt stúpa s vekom. Rizikovým faktorom je hlavne predchádzajúca onkologická liečba, žiarenie, predchádzajúca hematologická choroba a genetická predispozícia. Klinické príznaky nastupujú rýchlo, choroba častokrát prepukne za niekoľko dní („z plného zdravia“). Liečba chemoterapiou je neodkladná. Prvá fáza liečby je indukčná - vysoké dávky cytostatík by mali navodiť remisiu ochorenia, čiže vymiznutie hematologických príznakov. U ľudí do 65 rokov väčšinou nasleduje transplantácia kostnej drene od príbuzného alebo nepríbuzného darcu. U detí (pri priaznivom genetickom náleze) nie je transplantácia v prvej remisii ochorenia nutná, používa sa pri recidíve (návrate) ochorenia. Okrem chemoterapie, ktorá sa podáva do žily. Výnimkou je liečba AML M3 (s translokáciou 15,17), keď sa podáva tabletkový preparát (all-transretinová kyselina), ktorý spôsobuje vyzrievanie nezrelých krviniek. V súčasnosti sa u tohto druhu AML upúšťa od liečby chemoterapiou; pridáva sa oxid arzenitý.

ALL je najčastejšia hematologická malignita u detí. U dospelých sa vyskytuje najmä do 40. roku života, druhý vrchol je po 60. roku. Typické klinické príznaky - únava, slabosť, bledosť, krvácavé prejavy, môžu byť prekryté netypickými - bolesti kostí, žltačka, neurologické príznaky. V krvnom obraze nachádzame rôzne množstvo bielych krviniek (leukocytóza - veľa, leukopénia - málo), anémiu (chudokrvnosť) a znížený počet krvných doštičiek. Často nachádzame blasty. V kostnej dreni nachádzame veľké množstvo blastov, vychádzajúcich z lymfocytárneho radu. Imunofenotypickým vyšetrením zistíme, či blasty vychádzajú z B alebo T bunkového radu lymfocytov, čo je dôležité pre ďalšiu liečbu. Liečba chemoterapiou je neodkladná. Prvá fáza liečby je indukčná - vysoké dávky cytostatík by mali navodiť remisiu ochorenia. Po dosiahnutí remisie nasleduje konsolidačná chemoterapia, ktorá má „udržať“ dosiahnutú remisiu. Pri vysokom riziku recidívy (relapsu) nasleduje transplantácia kostnej drene od príbuzenského alebo nepríbuzenského darcu. Ak nie sú prítomné rizikové faktory, resp. Aj pri ALL je (okrem chemoterapie, podávanej do žily) nutná prevencia/liečba postihnutia CNS. V chemoterapii sa používajú lieky v tabletovej, injekčnej a infúznej forme. Cytostatiká a chemoterapeutiká sú schopné zastaviť rast nádorových buniek, zlikvidovať ich, alebo zmeniť nezrelé biele krvinky na zrelé. Konečným dôsledkom poškodenia nádorových buniek je ich uhynutie - zánik. Mechanizmus škodlivého zásahu jednotlivých cytostatík na nádorovú bunku je rozdielny, preto sa často používa kombinácia viacerých liekov. To je tzv. Liečba sa zvyčajne realizuje vo viacerých časových, napr. týždňových úsekoch (cykloch). Najmä seniori, resp. ľudia s pridruženými ochoreniami, ktoré by komplikovali liečbu, však nemusia chemoterapiu zvládnuť. V takýchto prípadoch sa volí „neliečenie“ ochorenia. Ožarovanie sa využíva predovšetkým na prevenciu a liečbu postihnutia mozgu, resp. na lokálnu liečbu miest, ktoré boli leukémiou postihnuté - napr. semenníky. Úspešnosť transplantácie závisí od zhody takzvaného HLA antigénu u vás a u darcu. HLA antigén je bielkovina, ktorá sa nachádza na povrchu buniek kostnej drene. Práve preto je jedným z prvých krokov vykonanie vyšetrenia, či je váš geneticky blízky človek (napríklad súrodenec) kompatibilný s vaším HLA antigénom, a teda či vám môže darovať kostnú dreň. Transplantácia je náročný liečebný postup, pričom je spojený s vysokou toxicitou. Preto sa využíva ako prvá voľba len u ľudí, ktorí majú najhoršiu prognózu, alebo ak ich zdravotný stav (resp. vek) sľubuje zvládnutie liečby. Je rovnako dôležitá, ako samotná cytostatická liečba, keďže pacienti s leukémiou majú oslabenú imunitu. Patrí sem preventívna antibiotická, antimykotická a antivirotická liečba, liečba anémie (chudokrvnosti) a trombocytopénie (nedostatku krvných doštičiek), liečba nedostatku faktorov zrážania krvi, či prevencia krvácania. K najčastejším vedľajším účinkom chemoterapie patrí: nevoľnosť, zvracanie, hnačky, tráviace ťažkosti, únava, strata vlasov, zmeny na koži. Prognóza sa meria na základe päťročného prežívania - to znamená, aké percento pacientov s daným typom leukémie žije po začatí liečby. Za posledné desaťročia sa miera prežitia pacientov s leukémiou - aj vďaka modernej liečbe - štvornásobne zvýšila. Prognózy prežitia sa rôznia podľa typu leukémie. (Vzhľadom na rôznorodosť leukémií, spôsoby liečby a odlišné prognózy, ide o problematiku príliš širokú, aby sme ju dokázali zachytiť v jednom článku.

tags: #metastázy #a #leukémie #na #pečeni

Populárne príspevky:

• Typické Jedlá Aljašky
• Pečená roštenka s kosťou
• Najlepšie recepty z lístkového cesta na Varecha.sk
• Recept na francúzske zemiaky
• Dokonalé lístkové cesto