Minulosť Prirovnaní a Metafor v Slovenskej Literatúre

V slovenskej literatúre zohrávali a zohrávajú prirovnania a metafory dôležitú úlohu pri obohacovaní jazyka a vyjadrovaní myšlienok. Sú to umelecké jazykové prostriedky, ktoré sa používajú na dosiahnutie estetickej funkcie a často majú obrazný, prenesený význam.

Prirovnanie je výrazový prostriedok porovnávajúci niečo na základe zhodných alebo odlišných vlastností, pričom básnické prirovnanie má obrazný význam. Metafora je prenášanie vlastností z jednej veci na druhú na základe vonkajšej podobnosti. Metafora vzniká zámenou jedného slova, slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením na princípe podobnosti javov či predmetov.

Prirovnanie porovnáva dva objekty na základe nejakých zhodných vlastností. V bežnej reči používame prirovnania s priamym významom (žlté ako kukurica), básnické prirovnanie má však obrazný význam. Takým je napr. a ako voda smutné.

Je to obrazné vyjadrenie, ktorého obsahom je prenášanie vlastností založené na vonkajšej podobnosti. Ide o akési „skryté prirovnanie“ - takto metaforu dokážeme aj rozlíšiť: každá metafora sa dá upraviť na prirovnanie alebo ho z nej vieme vyvodiť. V poslednom lúči horela roľa, t. j.

V slovenskej literatúre nájdeme mnoho príkladov použitia metafory a prirovnania. Napríklad:

• Dedina prázdna ako vyfúknuté vajíčko - sťahovanie (prirovnanie)
• Milenci pijú slnko s octom (metafora)
• Na kúsok slnka by som mal (metafora)

V kontexte literárnych období a smerov, v období socializmu sa aktívne angažoval aj v politike, bol poslancom, pôsobil v rôznych vysokých funkciách v komunistickej strane. Po roku 1969 ako politik sa plne hlásil k praxi tzv. normalizácie, ako minister kultúry (1969-88) sa však snažil zmierniť jej zničujúci dopad na slovenskú kultúru.

Moderná poézia poetizmy neraz využíva v ironickom zmysle slova, zdôrazňujúc pritom, akoby boli iba prostriedkami dosahovania „vonkajšieho“ efektu bez náležitého vnútorného obsahu. Takúto funkciu spĺňa napr. luna vo Válkovej tvorbe.

Metafory a prirovnania v tvorbe Milana Rúfusa:

• Vysoko položil stôl - ťažké životné podmienky
• Kolíska - symbol narodenia
• Prehltnutý kľúč - obdobie, ktoré už nevrátime, minulosť, detstvo
• Dvere - oddeľujú detstvo od dospelosti
• Dvere tajomstva - genitívna metafora

Medzi majstrov krásnych metafor v slovenskej poézii patria napríklad I. Krasko, M. Válek, M. Rúfus a iní.

Afektívnymi jazykovými prostriedkami sú také, ktorými vyjadrujeme vzťah hovoriaceho k objektu. Básnické pomenovanie je svojím spôsobom vždy afektívnej povahy, ale na rozdiel od trópov nemení lexikálny význam slova. Využíva sa zvláštny slovník (jar - vesna), ale i zvláštnosti v hláskovej podobe slov a zvláštnosti tvaroslovné.

Onomatopoja (z gréc. onomatopoia = tvorenie slov): zvukomaľba, slovo pozostávajúce z hlások, ktoré svojou stavbou vyvolávajú dojem skutočného zvuku, alebo ho pripomínajú. Zaraďujú sa sem predovšetkým citoslovcia a slová od nich odvodené. Najviac sa používajú v literatúre pre deti, lebo deti s obľubou napodobňujú prírodné zvuky.

V umeleckom texte sa barbarizmy vyberajú iba príležitostne na charakterizáciu postáv alebo na vytvorenie koloritu prostredia. Najčastejšie sa používajú ako prostriedok humoru a irónie, hlavne v dielach s opisom národnostne zmiešaného obyvateľstva, kde charakterizujú ľudí cudzieho pôvodu.

V literárnych dielach bývajú dialektizmy vhodným charakterizačným prostriedkom pri vytváraní koloritu a silnou expresívnosťou vplývajú na príjemcu. Najčastejšie sa zjavujú v dielach s dedinskou tematikou (Tajovský, Kukučín).

V slovenskej literatúre sa metafora a prirovnanie využívajú v rôznych žánroch a obdobiach. Ich použitie závisí od autora a jeho umeleckého zámeru.

tags: #minulost #prirovnania #metafora

Populárne príspevky:

• Tipy a triky pre pestovanie cukety
• Raňajky s lososom a bagetkami
• Inšpirácia na tortu pre ročného chlapca
• Maďarský guláš z bravčového mäsa
• Výber sadbových zemiakov