Mladá hlávková kapusta: pestovanie, výber odrôd a starostlivosť

Zelenina je neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy, poskytuje množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny. S rastúcim záujmom o kvalitné a zdravé potraviny sa čoraz viac ľudí obracia k pestovaniu vlastnej zeleniny. Pestovanie vlastnej zeleniny, či už na poli alebo v záhrade, prináša nielen čerstvé a chutné plodiny, ale aj radosť a uspokojenie. Pestovanie zeleniny je činnosť, ktorá spája človeka s prírodou a umožňuje mu mať kontrolu nad tým, čo konzumuje. Či už máte rozsiahle pole alebo len malú záhradku, s trochou snahy a vedomostí si môžete vypestovať širokú škálu zeleniny.

Ak ste začiatočník, môže vás odradiť množstvo informácií a otázok. Ako pripraviť pôdu? Kedy sadiť? Čo vedľa čoho? Jedným z prvých krokov, ktoré vás na ceste k vlastnej úrode čakajú, je stanovenie cieľov. Chcete si dopestovať vlastnú zeleninu, ktorú budete mať plne pod kontrolou a viac už nekupovať takú, ktorá musí prejsť cez polovicu sveta? Koľko času a energie si viete týždenne vyhradiť pre práce v záhrade? Na akej ploche plánujete pestovať?

Skôr, ako vezmete stojany so semenami „útokom“, vytvorte si čo najjasnejšiu predstavu o tom, čo a kde pestovať a čo urobiť pre to, aby bolo vaše úsilie korunované úspechom. Ak ste v záhradníčení nováčikom, začnite v malom a vyberte si len niekoľko druhov zeleniny. Hoci aj na políčku 5 × 5 metrov! Je tak väčšia šanca, že uspejete bez predčasného rozčarovania, ktorému záhradkári neraz čelia. Budú to paradajky, papriky, zemiaky, cibuľa a cuketa? Alebo šaláty, reďkovka, hrášok a uhorky? Nemá zmysel púšťať sa do pestovania zeleniny, ktorú členovia rodiny obchádzajú.

Pri plánovaní úžitkovej záhrady sa oplatí bližšie spoznať budúce nároky jednotlivých druhov zeleniny. Majú totiž rozličné dátumy výsevu, znesú odlišné vonkajšie teploty a vyžadujú si tiež iné podmienky na svetlo a vlahu.

Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg.

Ako pestovať kapustu, kompletný sprievodca pestovaním

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku.

Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.

Výber miesta a príprava pôdy

Pre zeleninu a bylinky vyberajte slnečné a teplé miesto. Pestovanie zeleniny si vyžaduje dostatok slnečného svetla. Minimum je 6 hodín, ideálnym stavom je 8 - 10 hodín. Slniečko pomáha plodom dozrieť a silice byliniek viac voňajú. Sú však výnimky, ktorým sa bude dariť aj v polotieni.

Zelenina potrebuje dobre vyživenú pôdu - tá je predpokladom bohatej úrody. Vaša pôda je základom úspechu. Dobrá drenáž - vyhnite sa miestam, kde sa dlhodobo drží voda. Prekopanie a prevzdušnenie pôdy: urobte to na jeseň alebo skoro na jar. Kompost alebo hnojivo - pridajte organickú hmotu, aby bola pôda výživná. Test pH - ideálne by malo byť medzi 6,0 - 7,0. Ak je pôda príliš kyslá, pridajte vápno.

Najväčšie nároky na živiny má plodová zelenina. Zmiešaním obyčajnej ornice s kompostom alebo hnojom vytvoríte ideálne podmienky pre väčšinu zeleniny. Bylinky požadujú menej živín, hlavne tie stredomorské, ako sú rozmarín, tymian, oregano, levanduľa a estragón.

Poznáte kvalitu pôdy, na ktorej chcete pestovať? Ak ešte nie, pozrite si jednoduché postupy, ako domácky analyzovať a zlepšiť kvalitu pôdy v záhrade.

Výživa pôdy

Výživa pôdy je kľúčová pre zdravý rast rastlín.

  • Kompost: zlepšuje štruktúru pôdy a poskytuje vyvážené živiny.
  • Hnoj: kravský, konský alebo slepačí hnoj je výborným zdrojom dusíka.
  • Dusíkaté hnojivá
  • Fosforečné hnojivá
  • Draselné hnojivá

Na m2 zeminy vmiešajte asi 10 kg kompostu a pod každú sadenicu kapusty, rajčiny a zeleru ešte pridajte dve lopaty kompostu alebo hrsť granulovaného hnoja. Reďkovky a bylinky extra hnojenie nepotrebujú.

Jesenná príprava

Na jeseň je vhodné pôdu zrýľovať do hĺbky 25-30 cm a zapracovať do nej maštaľný hnoj alebo kompost. Maštaľný hnoj zarýľujeme hlboko. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jeseň hnojíme Thomasovou najneskoršie 2 týždne pred sejbou pridáme draselnú soľ a hneď, len čo pôda rozmrzne, dusíkaté vápno.

Jarná príprava

Na jar pôdu urovnáme smykovaním a prekypríme bránením. Pri jarnej úprave zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Dve tretiny dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie. Pre sejbu musí mať pôda dobrú štruktúru a musí byt utužená.

Druhy zeleniny vhodné na pestovanie

Výber vhodnej zeleniny závisí od klimatických podmienok, typu pôdy a dostupného priestoru. Na Slovensku sa darí mnohým druhom zeleniny, vrátane koreňovej zeleniny, hlúbovín, plodovej zeleniny a listovej zeleniny.

Koreňová zelenina

Koreňová zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu. Medzi najčastejšie pestované druhy patrí:

  • Mrkva: Dvojročná zelenina s podlhovastým koreňom, bohatá na provitamín A.
  • Petržlen: Dvojročná rastlina s dužnatým koreňom, používaná ako koreňová zelenina a na vňať.
  • Zeler: Dvojročná zelenina s buľvou, ktorá vyžaduje hlinité pôdy s dostatkom živín.
  • Paštrnák: Koreňová zelenina s výhrevnými polohami a hlinito-ílovitými pôdami.
  • Repa červená: Dvojročná zelenina s dužnatým koreňom, ktorá sa pestuje v rôznych odrodách.
  • Reďkovka: Jednoročná zelenina s malou hľuzou, obľúbená pre svoju rýchlu rast.
  • Reďkev: Jednoročná alebo dvojročná zelenina s hľuzou, ktorá sa pestuje v rôznych farbách.
  • Chren: Trváca rastlina s mohutným koreňom, používaná ako korenie a zelenina.
  • Hadí mor: Trváca zelenina s klovitým koreňom.

Hlúbová zelenina

Hlúboviny sú veľmi náročné na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu.

  • Kapusta hlávková biela a červená: Dvojročná rastlina s hlávkou, ktorá je dôležitým zdrojom vitamínov.
  • Kel hlávkový: Dvojročná rastlina s kučeravými listami, vhodná na priamy konzum.
  • Kel ružičkový: Dvojročná rastlina s ružičkami, ktoré sú konzumnou časťou.
  • Kel kučeravý: Dvojročná rastlina s kučeravými listami, ktorá znáša aj silné mrazy.

Plodová zelenina

  • Uhorky: Uhorka (Cucumis) je rod rastlín, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Semená uhorky môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade.
  • Paprika: (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú.

Listová zelenina

  • Špenát: Väčšinou prvou jarnou zeleninou, ktorej zber môžeme predĺžiť pravidelným odtrhávaním mladých lístkov.
  • Šaláty: Listové šaláty (napríklad kučeravý alebo ľadový), ktoré stihnú dozrieť do začiatku leta, teda do príchodu najhorúcejších dní.

Plánovanie výsadby

Ak ste v záhradníčení nováčikom, začnite v malom a vyberte si len niekoľko druhov zeleniny. Hoci aj na políčku 5 × 5 metrov! Je tak väčšia šanca, že uspejete bez predčasného rozčarovania, ktorému záhradkári neraz čelia. Budú to paradajky, papriky, zemiaky, cibuľa a cuketa? Alebo šaláty, reďkovka, hrášok a uhorky? Nemá zmysel púšťať sa do pestovania zeleniny, ktorú členovia rodiny obchádzajú.

Pri plánovaní úžitkovej záhrady sa oplatí bližšie spoznať budúce nároky jednotlivých druhov zeleniny. Majú totiž rozličné dátumy výsevu, znesú odlišné vonkajšie teploty a vyžadujú si tiež iné podmienky na svetlo a vlahu. Nemôžete vysadiť všetko naraz. Každá zelenina má svoje preferencie.

Bylinky a reďkovky vysievajte a kapustu vysádzajte už v apríli. Na rajčiny a zeler s výsadbou počkajte až do polovice mája. - srdiečko musí byť nad zemou.

Väčšina zeleniny sa dá predpestovať v domácich podmienkach. Mladým rastlinám sa najlepšie klíči na teplom a svetlom mieste - buď vo vyhrievanom skleníku, alebo na parapete. Bylinky si môžete predpestovať alebo si vysadiť kúpené sadenice.

Skôr, ako vezmete stojany so semenami „útokom“, vytvorte si čo najjasnejšiu predstavu o tom, čo a kde pestovať a čo urobiť pre to, aby bolo vaše úsilie korunované úspechom.

Príklad plánu výsevu a výsadby

  • Kôpor vonný (jeden riadok), výsev IV., zber V.
  • Kapusta (3 ks), výsadba IV. - V., zber VII.
  • Rajčiny (3 ks), výsadba V., zber VIII.
  • Zeler (4 ks), výsadba V., zber IX.
  • Reďkovky (dva riadky), výsev IV., zber V.
  • Koriander (jeden riadok), výsev IV., zber V.
  • Kapucínka (5 ks), výsev IV., zber VI.
  • Nechtík lekársky (jeden riadok), výsev IV., zber V.
  • Kapusta (3 ks), výsadba IV. - V., zber VII.
  • Rajčiny (3 ks), výsadba V., zber VIII.
  • Zeler (4 ks), výsadba V., zber IX.
  • Mizuna (dva riadky), výsev V. - VI., zber VI.
  • Kapucínka (5 ks), výsev IV., zber VI.

Výsev a výsadba

Zeleninu môžeme pestovať zo semien alebo z priesad. Pri výseve semien je dôležité dodržiavať správnu hĺbku a vzdialenosť medzi riadkami. Priesady vysádzame, keď majú 4-6 pravých listov.

Sejba semien

Vysievame čo najskôr, len čo to počasie a pôda dovolí. Vysievame do riadkov vzdialených 30 cm. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 10 gramov semena. Je výhodné pridať k osivu semeno značkovacej rastliny, najlepšie šalátu. Hneď ako značkovacia rastlina vyznačí riadky, plečkujeme.

Pri priamej sejbe 1 kg/ha. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký.

Predpestovanie sadiva

Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.

Následná starostlivosť po výsadbe

Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pes­tovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá ka­pusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.

Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim za­siahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka pože­rom.

Hlávková kapusta na záhrade.

Starostlivosť o rastliny počas vegetácie

Počas vegetácie je dôležité zeleninu pravidelne zavlažovať, hnojiť a chrániť pred škodcami a chorobami.

Zavlažovanie

Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapus­ta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.

Hnojenie

Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby. Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vy­sadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopáv­kou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použi­jeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľa­dom na druhový výskyt burín.

So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Tie sa nevyhýbajú ani uhorkám. Plesne - prejavujú sa bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu. Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov.

Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.

Mykorhízne huby

Už pri výseve semien nezabúdajte prisypať aj mykorhízne huby! Vaša úroda sa zmnohonásobí a plody budú väčšie a chutnejšie. Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Ale čo je dôležité - dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny - hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvky a vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto.

Starostlivosť o rastliny

Všetky sadenice zo začiatku výdatne zalievajte, aby sa ujali. Zeler, rajčiny a kapustu potom zalievajte často - kapustu na hlávku, rajčiny ku koreňom. Reďkovky zberajte ako prvé. Počas júna a júla miesto nich vysejte mizunu. Bylinky otrhávajte podľa potreby. Kôpor a koriander môžete nechať vykvitnúť a semená použiť ďalší rok na výsev.

Väčšina zeleniny je náročná na vodu. Najlepšia na zavlažovanie je, samozrejme, dažďová voda. Ideálne je zalievať menej často, ale výdatne. Rastliny sa tak hlbšie zakorenia a voda sa udrží v pôde aj počas letných horúčav. Pre presné zavlažovanie záhonov, skleníkov a kvetinových plôch je optimálnym riešením kvapková závlaha.

Rešpektujte, že niektoré druhy (napr. cesnak) neznášajú premočenie.

Zelenine a bylinkám sa optimálne darí v prekyprenej pôdy, kde im nekonkuruje burina. Preto aj občasné pletie má svoj zmysel. Burinu ničte priebežne, inak bude zelenine zbytočne tieniť a odčerpávať živiny a vodu z pôdy.

Spoločenstvá rastlín a striedanie plodín

Pestovaním spoločenstiev rastlín, o ktorých je známe, že sa navzájom podporujú, si môžete ušetriť veľa času a potenciálneho trápenia. Jednoducho, nie všetky rastliny sú dobrí susedia!

Nezáleží na tom, či budete pestovať v perfektne rovných radoch, vo vyvýšených záhonoch, alebo zvolíte hoci aj pestovanie v netradičných trojuholníkových zónach, pred samotnou výsadbou vyhraďte pre dôležité rastliny to najlepšie miesto. Zelenina, ktorá dosahuje najvyššiu úrodnosť pri pestovaní na opore a pravidelnom vyväzovaní, môže byť pre susedné rastliny s nižším vzrastom istou príťažou. Vytvára tieň a blokuje im prístup k dávke slnečných lúčov. Reč je najmä uhorkách, cuketách, fazuli a hrášku.

Je známe, že existujú rastliny, ktorým prospieva, ak sú vysadené vo vzájomnej blízkosti. Niektoré pomáhajú odpudzovať škodcov, ďalšie zase lákajú do záhrady opeľovačov alebo majú výhodný symbiotický vzťah koreňov.

Na jednom mieste nepestujte po sebe viac rokov rovnaké plodiny pre jednostranné odčerpávanie živín z pôdy a pre ochranu pôdy pred škodcami a chorobami. Potom sú riešením zmiešané kultúry, kde sa pestuje viac plodín v jednom záhone.

Striedanie plodín je systematické striedanie druhov rastlín v záhrade. Začnite vytvorením podrobného plánu záhrady s vyznačením umiestnenia všetkých stavieb, stromov a kríkov. Rozdeľte záhony do štyroch zón. Každoročne striedajte skupiny rastlín v kruhovom usporiadaní. Populárny je aj tzv.

Plodina Dobrí susedia Zlí susedia
Paradajky Bazalka, mrkva, cibuľa Kapusta, zemiaky
Uhorky Hrach, šalát, reďkovka Zemiaky, aromatické bylinky
Kapusta Kôpor, šalvia, tymián Paradajky, jahody

Zber úrody

Zber úrody je vyvrcholením celého procesu pestovania zeleniny. Zeleninu zberáme, keď je mladá a jemná.

Termín zberu

Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a vý­kupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu na­sledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere.

Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberá­me jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmer­ne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rast­lín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na techno­logické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri.

Úroda

Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.

Pestovanie zeleniny po zbere prvej úrody

Po zbere prvej úrody v júni či júli je ešte stále dostatok času na to, aby sme na záhony vysadili rôzne druhy zeleniny. Na uvoľnené miesto môžete ešte vysievať redkvičku alebo listové šaláty, cviklu alebo kaleráb, mrkvu, fazuľu, pór alebo mladú cibuľku.

Zelené hnojenie

Ak máte v záhrade pôdu, ktorú využívať na pestovanie plodín nechcete, vysejte na toto miesto rastliny vhodné na zelené hnojenie. Napríklad facéliu, ďatelinu, lupinu alebo horčicu či pohánku. O tieto rastliny sa starať nemusíte, sú nenáročné na rast a pred koncom roka ich stačí pokosiť a zarýľovať do pôdy.

Zimné pestovanie v chránených priestoroch

V našich podmienkach je zimné pestovanie v chránených priestoroch ako sú skleníky alebo fóliovníky s dvojitou vrstvou možné, ale energeticky náročné. V takomto pestovateľskom prostredí je možné produkovať v priebehu neskoro jesenného, zimného a predjarného obdobia temer všetky druhy u nás pestovaných zelenín. V chránených priestoroch je v našich podmienkach zaužívané pestovať rýchlený hlávkový šalát, rýchlené rajčiaky pestované na opore, rýchlenú zeleninovú papriku, uhorky šalátovky s plodmi veľkosti 200 až 220 milimetrov, rýchlenú cibuľu alebo reďkovku. Medzi menej pestované druhy môžeme uviesť čakanku šalátovú.

Zakryté priestory na pestovanie zeleniny

Pareniská

Dnes sa pareniská používajú málo a nachádzame ich len v pridomových záhradkách. Teplo produkuje maštaľný hnoj, ktorý je v parenisku pod vrstvou zeminy. Pestuje sa v nich skorá jarná zelenina - reďkovka, šalát a kaleráb - alebo slúžia na pestovanie priesad. Na jeseň sa využívajú predovšetkým na presadenie rodiacich jedincov plodovej zeleniny alebo pekinskej kapusty.

Fóliovníky

Patria medzi najrozšírenejšie zakryté priestory v záhradách. Môžu byť nevykurované alebo vykurované plynovými či elektrickými systémami. Často sa používajú len na predpestovanie priesad tých druhov, ktoré sa nepestujú z priamej sejby. Priame pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch je významné v jarnom období, keď si urýchlime niektoré druhy. Najčastejšie sú to skoré druhy šalátov, cibuľka, skorá mrkva, petržlen, kaleráb, reďkovka. Po nich sa sadia uhorky, paprika alebo rajčiaky. Ak sú fóliovníky vykurované, plodová zelenina sa sadí už v marci.

Skleníky

V záhradách ide väčšinou o malorozmerné skleníky. Sú to nákladnejšie, ale trvácnejšie zariadenia na rýchlenie a pestovanie od skorej jari do neskorej jesene. Nevykurované skleníky sa využívajú podobne ako fóliovníky. Vo vykurovaných, väčších skleníkových priestoroch, je možné pestovať dlhšie obdobie, nakoľko sú rastliny lepšie chránené pred skorými jarnými a neskorými jesennými mrazmi. Ich celoročné využitie je však limitované cenou energie na kúrenie a zlý...

tags: #mladá #hlávková #kapusta #pestovanie

Populárne príspevky: