Mliečna čokoláda v Československu počas socializmu: Sladká nostalgia

Čokoláda, sladká pochúťka, ktorá si získala srdcia ľudí po celom svete, má aj na Slovensku bohatú históriu. Hoci sa článok zameriava na širšiu históriu čokolády na Slovensku, dotýka sa aj Banskej Bystrice v kontexte celoslovenského pivovarníctva, ktoré s mestom súvisí.

Značka Figaro, čokoládové tyčinky Deva s dievčaťom v červenej šatke, či BB puding z Piešťan sú ikonické produkty, ktoré evokujú spomienky na detstvo a časy socializmu. Poďme sa pozrieť na ich príbehy.

Začiatky čokolády v Európe a Československu

História čokolády siaha až do starovekých civilizácií v Strednej Amerike, kde sa kakaové bôby pestovali už pred 3000 rokmi. Označenie kakao bolo odvodené zo slova kakawa z reči mexického národa Olmékov, ktorí ním označovali kakaovník a jeho plody. Aztékovia zase používali slovo xocoatl (kyslá voda) na pomenovanie čokolády.

Moderná európska história čokolády sa začala písať až v roku 1517 pričinením španielskeho objaviteľa Hernána Cortésa pri jeho stretnutiach s aztéckou kultúrou. Po jeho návrate sa Španielsko stalo kolískou európskej čokoládovej histórie. Vznikali tu čokoládovne, v ktorých sa po celý deň pripravovala čerstvá horúca čokoláda s pridaním cukru.

K rozšíreniu čokolády v Európe paradoxne prispela aj prvá svetová vojna, kedy sa čokoláda dodávala vojakom. To sa zopakovalo aj počas druhej svetovej vojne.

Približne v 19. storočí sa začala budovať aj dlhá a bohatá tradícia čokoládového a cukrovinkárskeho priemyslu v rakúsko-uhorskej monarchii. „Po vzniku Československa síce čokoládové fabriky stratili veľké množstvo odbytísk i dôležitej konkurencie, no po roku 1920 nastal veľký rozmach v zakladaní nových tovární na výrobu čokolády a cukroviniek," skonštatoval Opáth.

Figaro: Značka s históriou

So značkou Figaro sa spája viacero momentov. Podarené reklamy, ktoré netrvali dlhšie ako samotná rozprávka, či poctivé delenie jednej čokolády medzi všetkých členov rodiny. Dnes je značkou, ktorá zažila nielen dobré, ale aj zlé časy.

V roku 1896 vznikla v Bratislave čokoládovňa, ktorá sa ešte vtedy nevolala Figaro. Vyrábala rôzne sladkosti pre obyvateľov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Čokoláda vtedy predstavovala poriadny luxus, a tak väčšina o nej mohla len snívať. Podnik mal výbornú strategickú polohu, dostal vtedy aj finančnú injekciu vo výške vtedy neuveriteľných 300 000 mariek.

Podpora však nevznikla len tak, bratislavská továreň bola pobočkou firmy Stollwerck, ktorá chcela rozšíriť svoju produkciu. Firma vyrábala sladkosti rôzneho druhu. Nielen kvalitnú a luxusnú čokoládu určenú pre samotný cisársky dvor, ale aj obľúbené karamelové „štolverky“, ktoré predstavujú nočnú moru pre nejedného rodiča.

Koncom 19. storočia sa v podniku začali vyrábať rôzne marcipánové dobroty, čokolády, pralinky aj lacnejšie sladkosti určené pre bežný ľud. Všetko to vyzeralo rozprávkovo.

V 30-tych rokoch 20. storočia svetom otriasla silná hospodárska kríza. Tá sa dotkla takmer všetkých podnikov a predchodca Figaro nebol výnimkou. O prácu prišlo množstvo ľudí, no firme sa v roku 1937 podarilo postaviť na nohy. V decembri 1944 sa karta zas obrátila. Továreň bola zbombardovaná Červenou armádou a utrpela obrovské finančné straty. Celková škoda dosiahla 24 miliónov korún, avšak ani to ju úplne nezruinovalo.

Podnik opätovne zažíval vzlety a pády. Na firmu sa však opäť usmialo šťastie. V roku 1958 vzniká celoslovenský národný podnik Figaro so sídlom v Bratislave. Vznikol zlúčením dvoch závodov v Trnave a Piešťanoch. A keďže sme žili v Československu, podnik sa stal súčasťou Československej čokoládovne, ktorá združovala všetky továrne na cukrovinky.

Ďalším míľnikom sa stal rok 1992, kedy v rámci privatizácie vznikla spoločnosť Figaro tak, ako ju poznáme dnes. Až 67 percent akcií získal Jacobs Suchard, ten sa o rok neskôr spojil s Kraft General Foods Europe.

História čokolády Figaro a "štolverky"

Dnes je to Figaro, ale pred 60 rokmi to boli štolverky. Firmu založila rodina Štolverk, ktorá mala fabriky v Poľsku, Maďarsku a v Rusku, dnes ich vlastní spoločnosť Mondelez.

Koniec 19. storočia - V bratislavskej továrni vyrábajú mliečne karamelky, tzv. štolverky. Okrem toho sa vyrába aj marcipán a pepermintové cukrovinky.

1913 - Priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni je 25 kg zabalených mliečnych karameliek. Výroba sa postupne rozširuje na čokoládu a dezerty.

1918 - 1938 - V období 1. republiky sa vyrábajú bonboniéry s vlasteneckými menami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“, avšak najpredávanejším artiklom v tomto segmente je bonboniéra „Tu mám rád“. Kilogram tohto dezertu stojí pre veľkoobchodníkov 62,50 korún, konečná cena pre spotrebiteľa sa vyšplhala na 85 korún.

1930 - 1945 - Vplyvom nepriaznivých hospodárskych pomerov je prevádzka redukovaná. V roku 1937 však firma opäť hospodári so ziskom. svetovej vojny sa závod orientuje na výrobu ovocných džemov, marmelád a umelého medu. Je tu vybudovaná i moderná konzerváreň, spracovávajúca 500 vagónov ovocia ročne. Výroba čokoládových cukroviniek je obmedzená.

1945 - V decembri 1944 je továreň poškodená náletmi a v apríli 1945 sa závod stáva vojnovou korisťou Červenej armády, ktorej trojmesačný pobyt spolu s prechodom fronty znamená pre závod väčšie škody ako samotné bombardovanie. Našťastie už v júli 1945 odovzdáva Červená armáda továreň štátu.

1948 - Bratislavský závod sa stáva súčásťou podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Konzerváreň je presunutá do Rimavskej Soboty a závod zostáva čisto cukrovinkovým.

1958 - Bratislavský závod je premenovaný na FIGARO n. p. a je zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch. V roku 1963 sa FIGARO stáva súčásťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združuje všetky československé cukrovinkárske továrne.

1960 - Figaro spracováva kakaové boby, vyrába polotovary, čokoládové, cukrárske a tukové polevy. K produktom patria ako čokoládové, tak nečokoládové cukrovinky, prestávajú sa vyrábať náročné kolekcie, duté figúrky, žuvačky a oplátky.

1960 - 1970 - Obaly produktov vynikajú svojou pestrosťou. Objavujú sa motívy hradov, rozprávky, kreslené postavičky, autá, ale aj nezabudnuteľné postavičky Lena, Dana a Jana, ktoré sa dajú z obalov vystrihnúť a prezliekať do papierového oblečenia.

1985 - Ročná produkcia prekračuje 18 000 ton výrobkov. Figaro Bratislava má 36% podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20% podiel v tabuľkových čokoládach. V porovnaní s ročnou predvojnovou výrobou ide o takmer osemnásobný rast.

1992 - 1993 - Založená akciová spoločnosť Figaro, kde 67 % akcií získava Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spája s Kraft General Foods Europe.

1992 - Rozdelením spoločnosti Kraft Foods na dve spoločnosti vzniká v roku 2012 spoločnosť Mondelez Slovakia.

Deva: Čokoláda s dievčaťom v červenej šatke

Čokoládové tyčinky s dievčaťom s červenou bodkovanou šatkou na hlave pripomínajú starším generáciám nostalgiu ich detstva. Čokoláda z čias socializmu oslávila vlani 70 rokov svojej existencie a patrí medzi najznámejšie slovenské značky.

Vyrába sa v čokoládovni spoločnosti ChocoSuc Partner na okraji Trebišova pri priemyselnom parku. Jej majiteľmi sú bratia Juraj a Jaroslav Kaiferovci z Košíc. Fabriku odkúpili v roku 2013 a značku Deva oživili.

V súčasnosti Kaiferovci finalizujú novú investíciu do automatizovanej výrobnej linky. Na druhej strane, čokoládovňa čelí aj výrazným nárastom cien energií, surovín a mzdových nákladov.

Úspešnú Devu zrazila privatizácia

Za predchodcu trebišovskej čokoládovne sa považuje továreň Lipka, ktorá vyrábala prášok do pečiva a pudingy. Výrobu spustila prvého mája 1951. Najprv sa v Deve vyrábali len nečokoládové cukríky a salónky, neskôr pribudla výroba čokoládových cukríkov a tabuľkových čokolád. Od roku 1955 už vyrábala sto druhov výrobkov, ku ktorým neskôr pribudli želé tyčinky, želé jahôdky, lízanky či dezerty.

BB puding: Ikonický čokoládový puding z Piešťan

Azda najsilnejší príbeh stojí za ikonickým čokoládovým BB pudingom z Piešťan. Je úzko spätý s vojenskou históriou a keď si prečítate jeho príbeh, bude vám celý koncept práškovej lahôdky ešte viac sympatický. Jeho vynálezca Ľudovít Winter pracoval pôvodne v piešťanských kúpeľoch, ktorým pomohol v rozkvete. V roku 1947 však priniesol na trh aj sušený puding s usmiatym chlapcom na obale, ktorý nájdete (v upravenej verzii) vo všetkých obchodoch dodnes.

On sám bol počas druhej svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Terezín. Po návrate z Terezína podľa vlastných slov vyzeral ako „kostra“, mal problémy s konzumáciou tuhej stravy a zároveň vnímal, že na trhu je akútny nedostatok dostupných a kvalitných výživných potravín. Chodil s otvorenými očami a všimol si, že nedostatkom výživy po vojne trpia najmä malé deti. Práve pre ne začal v roku 1945 vyvíjať nový produkt, BB puding.

Bol špecifický najmä vysokým obsahom ľahko stráviteľnej keksovej múčky a určený na posilnenie organizmu pre slabé, chudokrvné a rachitické deti, ženy v tehotenstve, dojčiace matky a všeobecne aj pre posilnenie organizmu dospelých. Predával sa najprv v lekárňach a drogériách, až sa postupne stal obľúbeným pokrmom v bežných domácnostiach a prepracoval sa na predné pulty potravín.

Výroba čokolády

Tekutá 100-percentná čokoláda sa zmiešava s kryštáľovým cukrom, mliekom, tukmi a arómami. Po prevalcovaní sa zjemní. Potom to ide do veľkej konše (obsahuje asi 6 ton čokolády), kde sa mieša 6 až 8 hodín. Pri miešaní dochádza k uvoľneniu energie arómy, znižuje sa množstvo vody a čokoláda dostáva svoju chuť a stáva sa tekutou. Potom sa odčerpá do zásobníkov a ide do linky, kde ju nalejú do formy.

Kakaový likér

Kakaový likér je 100 - percentná tekutá čokoláda. Má horkú chuť a trochu zapácha. V ďalšom procese sa zmieša s čokoládou v rôznom pomere. Závisí od toho, či je to mliečna alebo tmavá čokoláda.

Druhy čokolád

Robia všetky bežné druhy - biela, mliečna, horká. Často sa stretávame s názorom, že biela čokoláda nie je čokoláda. Ale je to omyl, je to jedna z najdrahších čokolád. Čokoláda je to, kde dáte kakaový plod. Do bielej čokolády musíte dať kakaový tuk, pretože je priesvitný, takže čokoláda sa nezafarbí na hnedú. Tuk je však dvakrát tak drahý ako prášok.

Platí, že čím je čokoláda tmavšia, tým je kvalitnejšia, lebo je tam viac toho likéru. Čokoláda je ako víno. Môžete mať rôznych gurmánov, ktorí majú radi tmavú čokoládu. Sú však aj takí, ktorí nemajú radi tmavú čokoládu s pepermintom.

Typickým tvarom je tabuľka čokolády, čo je tvar, v ktorom sa robí asi 90 percent čokolády. Zvyšné tvary sú tyčinky či pralinky.

Čokoláda a zdravie

Čokoláda sa vyrába z kakaových bôbov, má povzbudzujúce účinky a je najzdravším cukrárenským výrobkom.

Čokoláda vyvoláva v ľuďoch vášeň, povznesenú náladu a príjemné pocity. Najzdravšie čokolády sú tie, ktoré obsahujú najväčšie percento sušiny. Aj keď je čokoláda považovaná za najmenej škodlivý cukrársky výrobok, s jej konzumáciou to netreba preháňať. Obsahuje totiž veľa tukov a cukrov. Každodenná konzumácia väčšieho množstva môže viesť k zvýšeniu hmotnosti a ku kazivosti zubov.

Je bohatá na minerály. Jedenie čokolády je prospešné pre pokožku. Dokáže pomôcť znížiť váhu. Môže pomôcť predísť cukrovke. Ukázalo sa, že kakao zlepšuje citlivosť na inzulín. Je dobrá pre mozog.

Tabuľka: Porovnanie cien potravín za socializmu a dnes

Pre lepšiu predstavu o cenách potravín za socializmu a dnes si môžeme pozrieť nasledujúcu tabuľku:

Z tabuľky vyplýva, že na nákup niektorých potravín dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi.

Svetový deň čokolády

Ako inak, aj čokoláda, obľúbená sladkosť mnohých z nás, má svoj deň v kalendári. Práve na 7. júla pripadol Svetový deň čokolády, ktorý by sme mali patrične osláviť. Patríte k ľuďom, ktorí si hľadajú zámienky, aby si bez výčitiek mohli dopriať čokoládu? Na tento prístup zabudnite. Žiadne jedlo samo o sebe nie je zlé, ani čokoláda. Niektoré potraviny sú pre nás nutričnejšie, iné nám zas dodajú radosť a robia nás šťastnými. Načo to podstupovať, keď si kúsok tejto maškrty môžete dopriať kedykoľvek?

Deň čokolády si pripomíname dvakrát ročne. Dňa 7. júla 1550 bola čokoláda uvedená na európsky trh a stala sa tak dostupnejšou aj pre tunajšie obyvateľstvo. Niektorí však čokoládu oslavujú aj 13. septembra, čo je deň narodenín Roalda Dahla, autora populárnej knižky Charlie a továreň na čokoládu.

Čokoláda, rovnako ako mnohé iné potraviny, prešla dlhým vývojom a stala sa neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a spomienok. Či už preferujete Figaro, Devu, alebo inú značku, doprajte si kúsok tejto sladkej nostalgie.

tags: #mliečna #čokoláda #socializmus #Československo

Populárne príspevky:

• Zloženie sirupu Puressentiel
• Informácie o ohreve jedla a dotáciách
• Všetko o bravčovej masti a jej nutričných hodnotách
• Tipy na prípravu hovädzej nožiny
• Reštaurácie Hviezdoslavovo námestie obed