Potravinársky priemysel, vrátane spracovania mlieka, patril medzi odvetvia, ktoré počas pandémie zaznamenali rast. V tomto kontexte je dôležité preskúmať zdroje energie využívané v potravinárskom priemysle, konkrétne v spracovaní mlieka, a analyzovať ich vplyv na udržateľnosť a konkurencieschopnosť tohto odvetvia. Avšak, rastúce ceny vstupných surovín, obalov a energií mali vplyv na zisky.

Rast tržieb a investície do rozvoja

Spoločnosti ako Tatranská mliekareň z Kežmarku zaznamenali rast tržieb už päť rokov. Tento rast bol poháňaný dopytom po ich produktoch, snahou o posilnenie postavenia na trhu a rastom exportu. V uplynulých rokoch preto výrazne investovali do rozvoja. Počas pandémie postavili novú syráreň na výrobu syra s modrou plesňou za 15 miliónov eur. Investície do plesňových syrov sú vysoké a ich výroba je náročná na hygienu.

Produkty a výroba

Tatranská mliekareň spadá do skupiny Tami podnikateľa Mikuláša Bobáka. Produkcia skupiny zahŕňa takmer všetky kategórie mliečnych produktov vrátane mlieka, syrov, jogurtov, smotany, nátierok, acidofilného mlieka či masla. V Kežmarku sa vyrábajú aj syry s bielou plesňou typu camambert a syry s modrou plesňou typu niva. Produkcia prvého typu, kam patrí Encián alebo Plesnivec, je v pôvodnom závode v Kežmarku asi dvanásť ton denne, na čo treba 90-tisíc litrov mlieka.

Pred koronakrízou vyrábali denne zhruba tri tony modrého syra. Po spustení novej prevádzky je dnes kapacita výroby 75-tisíc litrov spracovaného mlieka denne, teda deväť ton syra s modrou plesňou. Ročne tak ich produkcia poskočí z tisíc zhruba na tritisíc ton.

Vyše polovice produkcie syrov firmy ide na export. Odberateľmi sú najmä Česko, Maďarsko a Poľsko, ako aj pobaltské krajiny.

Technológie a automatizácia

Celkové náklady na investíciu do novej syrárne predstavovali v Kežmarku približne 15 miliónov eur. Nehnuteľnosť a okolité úpravy pohltili osem miliónov eur, zvyšok smeroval na technológie. Z Francúzska doviezli automatizovanú technológiu, ktorá pripravuje syrovinu, ako aj technológiu na stabilizáciu teplotných podmienok pri zrení. V minulosti museli syrovinu ručne miešať dvaja zamestnanci. Teraz to robí stroj.

Rastúce ceny vstupov a ich dopad

Tatranská mliekareň spracúva veľké objemy mlieka, ale marže na tento druh výrobku sú veľmi nízke. Cena litra surového mlieka vzrástla takmer o 50 percent, z 31 na 45 centov. Viac si pýtajú aj dodávatelia obalov a samostatnou kapitolou sú energie. Rast cien sa podpíše aj pod tohtoročné hospodárenie firmy, ktorej tržby sa vlani udržali nad 90 miliónmi eur. V tomto roku síce poskočia nad 100 miliónov eur, ale bude to v značnej miere spôsobené vyššími cenami.

História a pozícia na trhu

História spoločnosti AGRO TAMI siaha do roku 1932. Vtedy bola spustená prvá družstevná prevádzka na spracovanie surového kravského mlieka a výrobkov z neho. Na prelome milénií čelila firma, vtedy premenovaná na Agromilk Nitra, náročným časom, pretože sa strácala v silnom konkurenčnom prostredí. AGRO TAMI sa následne zastabilizovala a na základe tržieb aktuálne patrí medzi najväčšie potravinárske firmy na Slovensku. V mliekarenskom segmente ide dokonca o štvrtého najväčšieho výrobcu. V portfóliu má termixy, nátierky či tvarohy.

Voda v potravinárskom priemysle

Čistá voda v dostatočnom množstve je nevyhnutná pri výrobe potravín, či už ako prísada, na čistenie a presun surovín, alebo ako hlavný prostriedok dezinfekcie zariadení v závode. Voda je dôležitým prvkom v potravinárskom priemysle, pretože spoločnosti

Zdroje energie a ich vplyv na spracovanie mlieka v potravinárskom priemysle

Potravinársky priemysel, vrátane spracovania mlieka, patril medzi odvetvia, ktoré počas pandémie zaznamenali rast. V tomto kontexte je dôležité preskúmať zdroje energie využívané v potravinárskom priemysle, konkrétne v spracovaní mlieka, a analyzovať ich vplyv na udržateľnosť a konkurencieschopnosť tohto odvetvia. Avšak, rastúce ceny vstupných surovín, obalov a energií mali vplyv na zisky.

Rast tržieb a investície do rozvoja

Spoločnosti ako Tatranská mliekareň z Kežmarku zaznamenali rast tržieb už päť rokov. Tento rast bol poháňaný dopytom po ich produktoch, snahou o posilnenie postavenia na trhu a rastom exportu. V uplynulých rokoch preto výrazne investovali do rozvoja. Počas pandémie postavili novú syráreň na výrobu syra s modrou plesňou za 15 miliónov eur. Investície do plesňových syrov sú vysoké a ich výroba je náročná na hygienu.

Tatranská mliekareň spadá do skupiny Tami podnikateľa Mikuláša Bobáka. Produkcia skupiny zahŕňa takmer všetky kategórie mliečnych produktov vrátane mlieka, syrov, jogurtov, smotany, nátierok, acidofilného mlieka či masla. V Kežmarku sa vyrábajú aj syry s bielou plesňou typu camambert a syry s modrou plesňou typu niva.

Produkcia prvého typu, kam patrí Encián alebo Plesnivec, je v pôvodnom závode v Kežmarku asi dvanásť ton denne, na čo treba 90-tisíc litrov mlieka. Pred koronakrízou vyrábali denne zhruba tri tony modrého syra. Po spustení novej prevádzky je dnes kapacita výroby 75-tisíc litrov spracovaného mlieka denne, teda deväť ton syra s modrou plesňou. Ročne tak ich produkcia poskočí z tisíc zhruba na tritisíc ton. Vyše polovice produkcie syrov firmy ide na export. Odberateľmi sú najmä Česko, Maďarsko a Poľsko, ako aj pobaltské krajiny.

Technológie a automatizácia

Celkové náklady na investíciu do novej syrárne predstavovali v Kežmarku približne 15 miliónov eur. Nehnuteľnosť a okolité úpravy pohltili osem miliónov eur, zvyšok smeroval na technológie. Z Francúzska doviezli automatizovanú technológiu, ktorá pripravuje syrovinu, ako aj technológiu na stabilizáciu teplotných podmienok pri zrení. V minulosti museli syrovinu ručne miešať dvaja zamestnanci. Teraz to robí stroj.

Rastúce ceny vstupov a ich dopad

Tatranská mliekareň spracúva veľké objemy mlieka, ale marže na tento druh výrobku sú veľmi nízke. Cena litra surového mlieka vzrástla takmer o 50 percent, z 31 na 45 centov. Viac si pýtajú aj dodávatelia obalov a samostatnou kapitolou sú energie. Rast cien sa podpíše aj pod tohtoročné hospodárenie firmy, ktorej tržby sa vlani udržali nad 90 miliónmi eur. V tomto roku síce poskočia nad 100 miliónov eur, ale bude to v značnej miere spôsobené vyššími cenami.

História a pozícia na trhu

História spoločnosti AGRO TAMI siaha do roku 1932. Vtedy bola spustená prvá družstevná prevádzka na spracovanie surového kravského mlieka a výrobkov z neho. Na prelome milénií čelila firma, vtedy premenovaná na Agromilk Nitra, náročným časom, pretože sa strácala v silnom konkurenčnom prostredí. AGRO TAMI sa následne zastabilizovala a na základe tržieb aktuálne patrí medzi najväčšie potravinárske firmy na Slovensku. V mliekarenskom segmente ide dokonca o štvrtého najväčšieho výrobcu. V portfóliu má termixy, nátierky či tvarohy.

Voda v potravinárskom priemysle

Čistá voda v dostatočnom množstve je nevyhnutná pri výrobe potravín, či už ako prísada, na čistenie a presun surovín, alebo ako hlavný prostriedok dezinfekcie zariadení v závode. Voda je dôležitým prvkom v potravinárskom priemysle, pretože spoločnosti sa zameriavajú na správu odpadových vôd, aby spĺňali čoraz prísnejšie nariadenia, chránili svoju reputáciu v spoločnosti a znižovali spotrebu energie.

Kvalita vstupnej vody priamo ovplyvňuje kvalitu výrobkov. Konzistentnosť a čistota pritekajúcej surovej vody výrazne ovplyvňuje chuť a kvalitu konečného výrobku. Správne čistenie a úprava vody sú nevyhnutné, pretože voda je súčasťou každého výrobného procesu.

Vplyv priemyselného spracovania potravín na zdravie a životné prostredie

Celkovo platí, že čím je potravina menej priemyselne upravená, tým je bližšie k prirodzenej, ozajstnej a plnohodnotnej výžive. Je teda zdravšia. Najvýraznejší rozdiel medzi vysoko priemyselne spracovanými, priemyselne spracovanými a remeselnými potravinami je v miere technologického spracovania. Tá ovplyvňuje takzvanú výslednú výživovú hodnotu.

Napriek tomu, že vysoko priemyselne spracované potraviny sú cenovo dostupnejšie v porovnaní so spracovanými a ešte výraznejšie s remeselnými potravinami a aj veľmi jednoduché na prípravu, experti upozorňujú na významné riziko pre zdravie spojené s ich nadmernou konzumáciou. Medzi tie najvýraznejšie patrí obezita, cukrovka 2. typu a srdcovo-cievne ochorenia, ale aj onkologické ochorenia, prípadne alergie, hyperaktivita, migrény a pod. Potravinársky priemysel má aj významný ekologický dopad, ktorý sa týka viacerých oblastí, vrátane poľnohospodárskej výroby, spracovania potravín, distribúcie a odpadu.

Zdroje energie a udržateľnosť

S rastúcimi cenami energií a zvýšeným dôrazom na udržateľnosť je dôležité, aby sa potravinársky priemysel, vrátane spracovania mlieka, zameral na efektívne využívanie energie a hľadanie alternatívnych zdrojov.

Spotreba vody pri výrobe potravín

Spotreba vody v potravinárstve je oveľa vyššia, než si väčšina ľudí uvedomuje. Voda sa používa v každej fáze výroby - od pestovania surovín, zavlažovania polí, spracovania, čistenia až po balenie produktov. Najviac vody spotrebúva výroba mäsa (najmä hovädzieho), čokolády, kávy, ryže a orechov.

Spotreba vody sa líši podľa krajiny pôvodu, klimatických podmienok a technológií pestovania. Moderné poľnohospodárske a potravinárske podniky používajú recykláciu vody, precízne zavlažovanie a uzavreté technologické okruhy. Vysoká spotreba vody spôsobuje vyčerpávanie podzemných zdrojov a znečisťovanie riek. Riešením je inštalácia úpravne vody - napríklad reverznej osmózy, uhlíkového filtra alebo UV lampy na dezinfekciu.

Výzva na investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch

V pondelok vyhlásená výzva na investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch je svojou štruktúrou zameraná skôr na podporu poľnohospodárskej prvovýroby ako spracovateľského priemyslu. Z celkovej sumy Strategického plánu na roky 2023 až 2027 bolo pre potravinárske odvetvie vyčlenených len 75 miliónov eur.

Oprávnenými žiadateľmi sú fyzické alebo právnické osoby podnikajúce v spracovaní poľnohospodárskych produktov z oblastí mäsospracujúceho, mliekarenského, mlynského, pekárenského, cestovinárskeho či konzervárenského priemyslu.

Tabuľka: Využitie kapacít v potravinárskom priemysle (%, 2002)

Tabuľka: Potraviny a tabak - hospodárenie a zamestnanosť (mil. Sk)

Pozn.: Podniky s 20 a viac zamestnancami

tags: #zdroj #energie #v #potravinarskom #priemysle #spracovanie

Populárne príspevky:

• Dokonalá chuť párkov
• Recepty na palacinky z ovsených otrúb
• Čo jesť pri horúčke
• Špargľa a Schwarzwaldská šunka: Recepty
• Tipy na šetrenie jedla