Priemerné množstvo mlieka od kravy za rok na Slovensku
Slovensko má ideálne podmienky na chov dojníc. Farmári radi poukazujú na to, že výroba mlieka má na Slovensku svoju históriu. Viaceré družstvá i menšie rodinné farmy dokážu mlieko predávať cez vlastné distribučné kanály. Situácia však stále nie je taká kritická, že by sme sa už nemali viac napiť mlieka od slovenskej kravy.
Poľnohospodárske družstvo v Dubovom pri Turčianskych Tepliciach nikdy nepatrilo medzi šampiónov v dojení. Ich kravy dávajú priemerné množstvo mlieka. V Dubovom sa posledné štvrťstoročie vlastne len snažili pokračovať v tom, čo tu postavili komunisti.
Na Slovensku sa chovajú dve hlavné plemená dojníc. Prvým je Holštýnske plemeno, ktoré má vyššiu produkciu mlieka. Druhým rozšíreným plemenom je Slovenská strakatá. Patrí pôvodne do rodiny simentálskych kráv, ktoré začali byť za prvej republiky šľachtené slovenskými chovateľmi.
V roku 2024 po prvýkrát v histórii klesol počet dojníc v kontrole úžitkovosti pod 100 000 (bolo ich presne 99 825). Celkový počet dojníc podľa CRHZ bol ku koncu spomínaného roku 110 848. Vlani klesol aj počet vykonaných inseminácií. V prípade prvých inseminácií to bolo 132 222 a pri všetkých to bolo 282 017 (najmä pre pokles počtu prvých i všetkých inseminácií pri slovenskom strakatom plemene). Najvyšší podiel z vykonaných inseminácií pripadal na holštajnské plemeno (57,99 %). Potom nasledovalo slovenské strakaté (31,41 %), mäsové plemená (10,10 %) a pinzgauské plemeno (0,33 %). Pozitívnou informáciou nie je ani trend, keď podiel dojníc v 1. a 2. laktácii dosahoval až 62,48 %. V prípade holštajnského plemena bol tento podiel ešte vyšší (63,38 %).
Pozitívnym trendom je nárast priemernej ročnej úžitkovosti na dojnicu pri polovici na Slovensku chovaných plemien. Celoslovenská „priemerka“ dosiahla 9 332 kg mlieka (medziročne +143 kg).Z plemien dosiahla najvyššiu hodnotu populácia holštajnského plemena - 10 403 kg (medziročne + 119 kg), braunvieh - 7 668 kg (-271 kg), slovenskom strakatom plemene 7 280 kg (+108 kg) a pinzgauskom plemene 4 526 kg (-144 kg).
Nemenej pozitívnou správou je vývoj obsahu zložiek mlieka, osobitne pri holštajnskom plemene, ktoré dosiahlo vlani mierne vyšší obsah tuku ako slovenské strakaté, resp. pinzgauské plemeno (obe 3,95 %). Priemer dojníc holštajnského plemena v kontrole úžitkovosti - 3,98 %, bol dokonca o 0,01 p.b. vyšší ako celoslovenský priemer. Najväčšiu zásluhu na tomto pokroku má zavedenie genomiky do šľachtenia zvierat a tiež obrat v prístupe ku konzumácii mliečneho tuku. V najpočetnejšej populácii holštajnského plemena na svete v USA je priemerná hodnota tohto parametra medzi 4,2 a 4,3 %. Pritom ešte v roku 2009 to bolo len 3,5 %.
Podľa údajov z Plemennej knihy holštajnského dobytka je priemerná úžitkovosť dojníc v nej zapísaných 10 450 kg mlieka (42 549 normovaných laktácií). Logicky ešte vyššia je pri plemenniciach oddielu HA (10 652 kg), z hľadiska vekovej štruktúry sú najprodukčnejšie staršie dojnice (11 054 kg). Dojnice z oddielu HA majú aj najvyšší obsah tuku (3,98 %, priemer 3,98 %, )najnižší vek pri 1.
Ing. Lichanec predstavil aj najlepších chovateľov holštajnského plemena za rok 2024: chovateľom kravy s najvyššou mliekovou úžitkovosťou za normovanú laktáciu (19 706 kg) je MARAGRO, s.r.o., Dvory nad Žitavou (SK000813194609). Pri prvôstkach nadojila najviac (17 186 kg) dojnica SK000813194609 z chovu PD Okoč - Sokolec. MARAGRO je aj majiteľom dojnice s najvyššou celoživotnou úžitkovosťou v roku 2024 - SK000813194609 (137 245 kg mlieka). Historický rebríček celoživotnej úžitkovosti aj naďalej vedie dojnica SK000800389320 z firmy FOODFARM, s.r.o., Hlohovec, ktorá za 13 laktácií nadojila 153 743 kg mlieka. Najlepšie hodnotenou prvôstkou z hľadiska exteriéru je dojnica s 137 245 kg mlieka z chovu firmy AGROBAN, s.r.o., Bátka (celkové hodnotenie 89 bodov - VG). Pre úplnosť uvádzame, že najvyšší počet dojníc má v galérii „stotisícoviek“ FARMA Majcichov (53). Dvadsaťjeden ich je v chove už spomínaného hlohoveckého FOODFARMu.
Faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka
Čím viac teliat za život majú, tým sú v mlieku výkonnejšie. Priemerná dojnica má tri teliatka a dožije sa piatich rokov, keď už nie je schopná ďalšieho otelenia a jej dojivosť začne klesať. Sú však aj šampiónky, ktoré rodia i po desiatich rokoch života. Takéto kravy sú schopné v neskoršom štádiu nadojiť ročne aj viac než 15-tisíc kíl mlieka, zatiaľ čo priemerná dojnica dá len necelých sedemtisíc kíl ročne.
Svetový rekord v produkcii mlieka drží krava, ktorá v priemere nadojila 95 kg mlieka na deň (35.000 kg ECM za rok). Aj keď toto je extrém, všeobecne výkonnosť mliečnych kráv neustále stúpa. Výrobné postupy sa štandardizujú a mliečny priemysel je prepojený s vedou. Genofond, výroba krmív, welfare, antimastitídne programy….. - každá oblasť musí byť pod kontrolou. No základným kameňom celej stavebnice je odchov teliat.
Základným cieľom odchovu holštýnskych kráv by mala byť hmotnosť prvôstky pred pôrodom 650 kg, ktorú majú budúce dojnice dosiahnuť vo veku 22 až 23 mesiacov. Podľa výskumov (Bach, Ahedo) každých 70 kg živej hmotnosti pred pôrodom znamená +1.000 kg mlieka na prvej laktácii. Vôbec však nie je jedno, ako je tento prírastok rozložený v čase. Za absolútnu prioritu sa považuje maximalizácia rastu v prvých týždňoch života. Premietnuté do čísel: min. 0,75 kg/deň a živá hmotnosť min. 85 kg v 56 dni života.
Skorý príjem štartéru je podľa všetkého veľmi dôležitý a preto sme v chovoch zavádzali reštriktívne kŕmenie mliekom (10 % telesnej hmotnosti). Problém je, že v ranom veku teľa nedokáže prijať dostatočné množstvo štartéru. Zároveň platí, že prírastok v prvých dňoch a týždňoch života má obrovský vplyv na celoživotnú mliečnu úžitkovosť. Teľatá, ktoré prijímajú menej ako 8 litrov mliečneho nápoja, vykazujú známky hladu (dôsledkom nie je len nevyužitie potenciálu, ale aj nižšia imunita voči infekčným chorobám). Väčší rast, vyššiu hmotnosť pri odstave a proliferáciu epiteliálnych buniek mliečnej žľazy dosiahneme len skrmovaním vyššieho množstva mlieka, ktorého príjem v sušine by sa mal pohybovať nad 1 kg.
Systém kŕmenia musí byť zároveň nastavený na maximálny príjem štartéru po odstave. Áno, zdroje živín a rozloženie ich príjmu v čase sú veľmi dôležité.
Obvykle chovajú časť stáda na mlieko a časť na mäso. Na bežnom družstve. Z prvých dvoch druhov sa paradoxne dlhšie dožívajú tie kravy, ktoré sa chovajú na mäso: na Slovensku sú to väčšinou plemená Limousine, Charolais, Aberdeen Angus alebo Siemental. Tieto kravy slúžia na to, aby za život porodili čo najviac teliat, čo môže byť osem až desať - tehotenstvo kravy trvá zhruba deväť mesiacov. Ak krava porodí býčka, ten sa dožíva len dva roky - naberie dostatok mäsa a ide na bitúnok. Býčky z bežných chovov majú totiž smolu, že na rozdiel od plemenného býka nemajú vhodnú genetiku na ďalšie rozmnožovanie. Prvýkrát je krava pripravená po 15 mesiacoch veku. Vtedy k nej privedú plemenného býka, ktorý na ňu buď „skočí“, alebo nastúpi inseminátor. V tomto prípade je postup zložitejší. Býk stojí v takzvanej inseminačnej stanici, kde produkuje semeno, ktoré sa zamrazí.
Aktuálna situácia v mliečnom priemysle
Slovenský trh, na ktorom je stále viac než 130-tisíc dojníc, výpadok Dubového nijako nezasiahne. V samotnom družstve sa však život zmení zásadne. „Mrzí ma, že nemám o tri roky viac, aby som bol na dôchodku a nemusel to riešiť. Po Dubovom môžu už čoskoro prísť na rad ďalší. Jeho vedenie sa snažilo na horšie časy pripraviť. Družstvo si vybudovalo vlastnú mliekareň, vyrába vlastné syry, jogurty či tvaroh. Napriek tomu je aj v Blatnici podobná atmosféra ako v Dubovom. „Mliekareň nám dnes pomáha len k tomu, aby sme mlieko nevylievali do kanála.
Reč je pritom len o nákladoch na strane družstva, ktoré pokrývajú starostlivosť o kravy, nákupy krmiva, energie, mzdy a ďalšie položky. Na pultoch obchodných reťazcov je však dnes možné kúpiť liter trvanlivého mlieka od 39 centov. Kaufland mal nedávno akciu, počas ktorej tri dni predával mlieko len za 29 centov. „Výrobca mal dočasný prebytok mlieka, ktoré ponúkol na trh.
Z mlieka sa už nedá žiť, hovorí Jozef Michalec, predseda družstva Turiec v Dubovom. Časť nákladov im uhrádza aj štát. Exminister Ľubomír Janhátek (Smer) pred rokom zvýšil platby za každú dojnicu, ktoré dnes pokrývajú zhruba štyri centy na liter. „Keď bola výkupná cena na úrovni 30 centov, dalo sa nejako prežiť, no medzičasom ceny spadli o ďalšiu tretinu.
Slovenskí farmári teraz žiadajú Ficovu vládu o okamžitú pomoc. Štát je tak nútený ujasniť si odpoveď na základnú otázku: Má miliónmi eur dotovať výrobu mlieka, ktorého sú už teraz plné sklady? Premiér Robert Fico odpoveď ponúkol. Do družstva Turiec v Dubovom nakúpili v 90. rokoch dojacie zariadenia z USA, od konca júla má dojáreň zostať prázdna. Ministerka Matečná Denníku N potvrdila, že prvé opatrenia má vláda na stole. Ministerstvo plánuje z trhu vykúpiť tisíce ton mlieka v sušenom stave. Celú krízu v súčastnosti sprevádza mnoho emócií, čo nie je u nás nič prekvapivé.
Slovensko si so súčasnou situáciou musí poradiť samo. Ruské trhy totiž medzičasom obsadili dovozcovia z krajín mimo EÚ, predovšetkým z Bieloruska. A výraznejšiu pomoc nemožno čakať ani zo strany reťazcov, resp. „Obchod ceny mlieka nenastavuje, stanovuje ich trh na základe ponuky a dopytu zákazníkov. Podľa Kauflandu navyše celá kríza súvisí aj s tým, že mladá generácia už nemá na mlieko taký návyk ako generácie za minulého režimu.
Viacerí poľnohospodári, s ktorými Denník N hovoril, priznávajú, že silnou stránkou slovenských fariem nikdy nebola vzájomná spolupráca. Proti pokrivenému trhu s mliekom protestovali farmári vlani v septembri v centre Bratislavy. „Výhodou je, že všetky možné komodity, od pneumatík cez náhradné diely až po hnojivá si môžeme nakupovať vo veľkom. Popritom dokázalo združenie podľa Pekárika v minulosti vyrokovať pre členov aj vyššie výkupné ceny mlieka. „Podiel nášho združenia na trhu je stále zanedbateľný.
Úradníci dnes podľa ministerky vymýšľajú kľúč, podľa ktorého takéto rozdelenie urobiť. „Pomoc sa bude týkať už len tých, ktorí budú mať produkčné, ekonomické a reprodukčné ukazovatele na požadovanej úrovni.
Ako sa vyrába mlieko na Orave alebo From Múú to YOU! [HD 1080p]
tags: #mnozstvo #mlieka #z #kravy #za #rok
