Moja mama varí lepšie ako tvoja: Keď slušnosť káže jesť aj to, čo nechutí

Poznáme to všetci. Keď generál-mama zahlási, že budeš žrať tento rozvarený špenát v počiatočnom štádiu rozkladu, tak proste budeš tento špenát v počiatočnom štádiu rozkladu žrať. Či máš dvanásť, dvadsať alebo štyridsať, proste budeš a bodka. Slušnosť totiž káže. A čo všetko musí človek niekedy zo slušnosti zjesť, prezradili aj títo ľudia z Redditu.

Príbehy o jedlách, ktoré preverili hranice slušnosti

1. Čili mojej babky: Moja babka je príšerná, fakt príšerná kuchárka. Z jej jedla mi bolo vždy zle, ale toto čili ma skoro zabilo. Naši boli mimo mesta, takže nás strážila babka a hneď v prvý deň uvarila v pomalom hrnci tri tony tohto zázračného čili, aby sme mali na viacero dní. Prvý deň to bolo v pohode. Druhý deň to chutilo trochu zvláštne, ale dalo sa to jesť, a rozhodne to nebolo to najhoršie, čo som kedy jedol. A potom prišiel tretí deň. Naložila mi tento skvost na tanier a ten pohľad sa nedal opísať. Na povrchu plávalo čosi zelené, celý tanier bublal a smrdelo to ako týždeň staré ponožky. Mal som deväť, akurát sme sa v škole učili o baktériách a ja som babke povedal, že toto proste nezjem. Opýtal som sa jej, ako to čili skladovala a ona pokojne odpovedala: „No veď v tom hrnci. Na linke. Vždy to tak robievam.“ Bolo leto, vonku tridsať stupňov, v našej kuchyni minimálne päťdesiat… a ona nechala mäsový pokrm tri dni stáť na linke a bez chochmesu sa nás ním snažila nakŕmiť. Toto nebolo čili. Toto bol vedecký experiment a pokus hromadne vyvraždiť všetky svoje vnúčatá.

2. Citrónový koláč od mojej svokry: Bol to jej tajný recept, ktorý sa údajne naučila od kamarátky. Minul sa jej však cukor, takže v koláči žiaden nebol a korpus spravila zo slaných krekrov. Bola to tá najnechutnejšia slano-kyslá masa, akú som kedy do úst dala. Ale verte tomu, že som to zjedla do poslednej omrvinky a ešte som jej brilantný recept aj pochválila.

3. Morskí červi v Číne: Pracoval som v Číne. Jedného dňa sme oslavovali a šéf nám pripravil kulinárske prekvapenie - morských červov. Bola to veľká biela rolka v nádobe s ľadovou vodou, ktorá sa po chvíli roztopila a vytvorila akési zakalené „želatinoidné“ čosi. V podstate z toho vzniklo želé s rybacou príchuťou. Zo slušnosti som musel zjesť niekoľko porcií. Prežil som to len vďaka hektolitrom alkoholu.

4. Voňavkový čaj: Moja sestra mala vtedy asi päť a pozvala moju mamu, jej kamarátku a mňa na svoju malú čajovú párty. Všetci sme sa usadili na koberci a ona nám porozlievala niečo, čo bol podľa jej slov špeciálny čajík na špeciálne príležitosti. Po prvom dúšku som sa skoro zadrhla. Opýtala som sa jej, čo do toho dala. „Vodu. A maminu voňavku.“ Som rada, že sme to všetci v zdraví prežili.

5. Špenátový nákyp od švagrinej: Bolo to niečo hnusné. Moja dcéra to nezvládla a vyvracala to do ventilačnej šachty v obývačke. Pochopiteľne som to musela upratovať a poviem vám… v tomto štádiu to hádam vyzeralo vábnejšie, ako v tom pôvodnom.

6. Presolené steaky: Moja frajerka z vysokej chcela byť milá na moje spolubývajúce, pretože bola u nás pomerne často a ony s tým nikdy nemali problém. Ukuchtila nám teda všetkým večeru - steaky. Niekde uprostred procesu si však pomýlila polievkové lyžice so šálkami a namarinovala všetko mäso v plnej šálke soli. Snažil som sa zjesť, čo to dalo a zapíjal to litrami vody… ale aj tak mám pocit, že nás v ten večer skoro všetkých zabila.

7. Smrteľné zelené kari: Dievča, s ktorým som kedysi chodil, sa ma snažilo očariť svojím kuchárskym umením. Pripravila nám teda zelené kari. Akosi tam však pridala podstatne viac kari pasty, ako mala a z omáčky sa razom stal smrteľný elixír. Obaja sme tam sedeli, plakali a potili sa ako blázni. Ako jediné pozitívum beriem to, že ma v tom nenechala samého a žrala to tiež.

8. Sušienky s prekvapením: Sušienky od manželovej babky. Na tie nikdy nezabudnem. Bola to veľmi milá, no veľmi popletená stará pani. Zamenila cukor za soľ a čiernu fazuľu si pomýlila so sušenými hrozienkami. Asi nemusím objasňovať, ako presne to chutilo…

9. Prvé jedlo mojej ženy: Už si ani nepamätám, čo to bolo, pamätám si len bolesť, ktorá prišla potom. Odvtedy som ju za sporák nepustil. Tak trochu mám pocit, že toto bol jej plán po celý ten čas.

10. Pokazené mäso v Guatemale: Boli sme na výlete v Guatemale a jedna veľmi milá staršia pani nás pozvala na večeru. Naservírovala nám hustú zeleninovú polievku s mäsom. Na pohľad dobré, no keď sme to ochutnali… katastrofa. Skoro som sa povracal. Najhoršie na tom je, že v tejto krajine je extrémne neslušné odmietnuť, čo ti naložia na tanier, tak sme to smutne tlačili a tlačili… až sme v polovici taniera prehlásili, že už naozaj nevládzeme. O niekoľko dní neskôr sme milú pani stretli opäť. Hneď sa nám oduševnene začala ospravedlňovať, takmer sa pri tom rozplakala. Povedala, že mäso bolo pokazené, a keďže to ona s nami nejedla (hostiteľ sa u nich na hostí len pozerá, sám sa naje až neskôr), tak to zistila, až keď sme už boli preč. Som rád, že to skončilo len príšernou chuťou na jazyku a nie pobytom v nemocnici.

11. Nenávidené banány: Pre môjho kamaráta to boli banány. Často u nás prespával a tým pádom aj raňajkoval, a u nás na raňajky vždy fičali banány. Ovsená kaša s banánmi, banánové palacinky, banánový chlieb… proste banány, banány a banány. Až o päť rokov neskôr, keď sme vyrástli, mi povedal, že z celej svojej duše banány nenávidí a jedol ich u nás len zo slušnosti.

12. Smutná miso polievka: Babka môjho manžela nám uvarila „miso polievku“. To bolo peklo. Polievka bola takmer čierna od sójovej omáčky, polovica zeleniny bola tvrdá ako kameň a druhá slizká, rozvarená takmer až na kašu. Bolo ťažké rozoznať, čo bol počiatočný úmysel, a keďže nám predom nepovedala, čo to má byť, stala sa mi na druhý deň trápna nepríjemnosť. Uvarila som si svoju vlastnú miso polievku. Babka sa, samozrejme, urazila a chcela vedieť, prečo som si nedala zvyšok jej perfektnej miso polievky a na truc si radšej uvarila vlastnú. Stála som tam ako obarená. Ja som naozaj nevedela, že tá jej smutná voda so sójovkou chcela byť miso.

13. Dedkovo suši: Môj dedko raz robil suši. Tuniak, rebarbora, horčica, riasy a rozvarená ryža. Hrdo na mňa pozeral, ako to jem a dohliadal, aby mi nebodaj neušla žiadna ingrediencia. Po celý čas som si v hlave hovoril: „Kámo, ľudia denne umierajú vo vojne. Proste sa usmievaj a žer to sk*rvené suši.“

14. Mufiny od kolegyne: Jedného dňa som prišiel hladný zo školy, opýtal sa mamy, čo doma máme a ona ma odkázala na čučoriedkové muffiny, ktoré boli v chladničke. Schuti som do jedného zahryzol… a skoro ho obratom aj vypľul. Suché, bez chuti, vôbec to nešlo dole krkom. Najhoršia sladkosť, akú som kedy jedol. Zo slušnosti som si však zobral ešte jeden. Keď to zbadala mama, začala sa smiať. Vraj ich nepiekla ona, ale jej kolegyňa a predtým, ako poputovali do koša, si zo mňa ešte chcela vystreliť.

15. Grécky pokrm po slovensky: Nedovarený zemiak, cesnak, feta syr a kúsky kuraťa zabalené v alobale. Mal to byť grécky pokrm.

Recepty pre tých, ktorí chcú variť lepšie

Špenátové halušky sú typickým slovenským jedlom, ktoré nielenže vynikajúco chutí, ale zároveň je aj zdravé. Ak ste ešte nemali príležitosť vyskúšať túto lahodnosť, ponúkame vám recept, ktorý presne vystihuje náplň tohto článku. Špenátové halušky sú skvelou voľbou pre milovníkov zeleniny a veľmi chutia aj s rôznymi omáčkami, ako sú napríklad maslo, strúhaný syr alebo smotana. Určite si viem predstaviť, že vaša mama má skvelé kulinárske umenie!

Recept na špenátové halušky

Ingrediencie:

  • Zemiaky
  • Hladká múka
  • Vajce
  • Čerstvý alebo mrazený špenát
  • Cesnak
  • Soľ
  • Olej
  • Cibuľa

Postup:

  1. Zemiaky ošúpte, uvarte ich do mäkka v osolenej vode a nechajte vychladnúť.
  2. Najprv si pripravte špenát. Ak používate čerstvý špenát, dôkladne ho umyte a osušte. Oplachujte ho pod tečúcou vodou a nakrájajte na menšie kusy.
  3. Na panvici na troche oleja orestujte nadrobno nakrájanú cibuľu, až kým nezosklovie.
  4. V mise zmiešajte vajcia a soľ a pridajte vychladnutý špenát.
  5. Do pretlačených zemiakov pridajte hladkú múku, vajce, nastrúhaný cesnak a soľ podľa vlastnej chuti.
  6. Postupne pridávajte múku, aby ste dosiahli požadovanú konzistenciu.
  7. Z tejto hmoty formujte malé halušky.
  8. Varíme ich v osolenej vode, kým nevyplávajú na povrch. Hotové budú, keď vyplávajú na povrch.
  9. Na panvici roztopte maslo a halušky na ňom opečte dozlatista.
  10. Podávajte špenátové halušky teplé, ideálne so kyslou smotanou alebo sójovou omáčkou.

Veríme, že sa do týchto špenátových halušiek zamilujete rovnako ako ja.

Pečený králik so špenátom

Konečne som si užila halušky, ktoré mám veľmi rada a pritom som dodržala aj zásadu delenej stravy. Pozdĺž chrbtice rozrežeme behy na samostatné časti. Na trupe necháme brušnicu, tú pri pečení zvinieme pod trup. Zo slaniny si urobíme asi pol centimetrové kolíčky, ktorými postupne prešpikujeme časti králika. Neodporúčam vynechať, králičie mäso je trochu suchšie, slanina ho pekne premastí a prevoní. Dolné behy špikujeme pozdĺž kosti šikmo do svalu z jednej aj druhej strany po jednom pásiku slaniny, na horných behoch zasunieme kúsok slaniny do otvoru medzi nohou a rebrami. Chrbát narežeme plytko pozdĺž chrbtice na 4 miestach, sem vsunieme o niečo kratšie slaninky, aby netrčali. Takto pripravené mäso posolíme a dôkladne votrieme prelisovaný cesnak. Pekáčik vymastíme lyžicou masti, pridáme nasekanú cibuľu, vložíme bobkové listy a koreniny. Vložíme kúsky králika, pridáme nakrájaný zvyšok slaniny a podlejeme vývarom. A teraz finta, ktorú som odkukala na nete: z papiera na pečenie odtrhneme asi 80cm kúsok, ktorý v rukách poriadne skrkváme a namočíme do vody. Vyžmýkaným dôkladne prikryjeme mäso až ku krajom. Takto upravený papier zabráni nadmernému vysušovaniu králičieho mäsa. Vložíme do rúry vopred vyhriatej na 150 stupňov a pečieme 1,5 hodiny. Potom opatrne papier odstránime, mäso otočíme a pečieme 20min na 200-220 stupňov, ešte raz otočíme a dopekáme ďalších 20min, kým nezíska mäso peknú červenú farbu. Samozrejme časy prispôsobíme svojej rúre. Inak domáci králik sa pečie trochu dlhšie, ako králiky z veľkochovov, ktoré dostať bežne v obchodoch. Vraj tým kupovaným stačí hodinka na nižších stupňoch a potom sa už len dopečú do farby.

Na špenátovú prílohu zvyknem počítať asi 200g čerstvého špenátu na osobu. Tento dobre opláchneme a necháme odkvapkať. Na masti speníme nakrájanú cibuľu, potom krátko opražíme aj nasekaný cesnak, vložíme špenátové listy a hrniec zavrieme. Po pár minútach otvoríme, premiešame a chvíľku dusíme (ja už nechávam otvorený hrniec, nech sa vyparí prebytočná tekutina). Trvá to len pár minutiek, len kým sa všetky listy dôkladne prehrejú a sparia. Priamo v hrnci, za súčasného nakláňania hrnca, ponorným mixérom rozmixujeme. Posolíme a okoreníme čerstvo zomletým čiernym korením. Môžeme zahustiť lyžicou - dvomi strúhanky (ja na tieto účely používam maniokovú strúhanku) a na záver zjemníme 2 PL smotany. Ideálne je použiť crème fraiche, lebo je správne hustá a má decentnú chuť. Podávame s knedlíkmi so zemiakového cesta (recept je zbytočné pridať, myslím, že ich je tu už dosť), preliate vypečenou šťavou z mäsa.

Varenie je umenie a zároveň každodenná nevyhnutnosť. Či už ste skúsený kuchár alebo začiatočník, vždy je priestor na nové recepty a inšpirácie. Tento článok je zbierkou rôznych receptov a tipov, ktoré vám pomôžu obohatiť váš kulinársky repertoár. Od tradičných slovenských jedál až po moderné a zdravé alternatívy, nájdete tu niečo pre každého.

tags: #moja #mama #vari #lepsie #ako #tvoja

Populárne príspevky: