Čo patrí do kompostu a ako správne kompostovať

Starostlivosť o záhradu so sebou počas roka prináša množstvo zeleného záhradného odpadu. Ak nám záleží na prírode a životnom prostredí, je tu jednoduchý a overený spôsob na správne využitie odpadu: premeniť ho na kvalitné hnojivo! A vtedy je reč o kompostovaní.

Kompostovanie je skvelý spôsob recyklácie záhradného a kuchynského odpadu. Aby však kompostovanie skutočne fungovalo, musíte dodržiavať určité pravidlá. Poďme sa pozrieť na základné zásady, vďaka ktorým ľahko vytvoríte bohatý zdroj živín a ešte aj zužitkujete zdanlivý odpad.

Vyrobiť kvalitný kompost v priebehu niekoľkých mesiacov nie je nemožné. Do kvalitného kompostu môžete pridať skoro všetky organické odpady z dvora, záhrady aj domácnosti. Dôležitá je čo najjemnejšia štruktúra materiálu. Pri domácom kompostovaní neexistujú takmer žiadne legislatívne obmedzenia.

S prekvitajúcim záujmom o ekologický prístup k životnému prostrediu čoraz viac ľudí triedi svoj odpad.

Čo patrí do kompostu?

Do kvalitného kompostu môžete pridať skoro všetky organické odpady z dvora, záhrady aj domácnosti. Ideálna je čo najrôznorodejšia zmes materiálov. O premenu odpadu sa postarajú baktérie, plesne, červy a iné pôdne organizmy, ktoré ho spracujú na cenné hnojivo. Do pôdy sa tak môžu dostať naspäť cenné živiny.

Do kompostu patria:

• Všetok záhradný odpad ako: tráva, lístie, seno, slama, burina, piliny, drevná štiepka, hlina, odrezky z viniča, vychladnutý popol a uhlie z dreva.
• Kuchynský odpad: káva, čajové vrecúška, podrvené škrupiny z vajec, bioodpad z kuchyne (šupky zo zeleniny a ovocia - aj citrusové plody), papierové vreckovky, podrvené orechové škrupiny atď.
• Zvyšky ovocia a zeleniny vrátane jadier a semien.
• Kávová usadenina a filtre.
• Použité čajové lístky a vrecká z prírodného materiálu bez kovovej spony.
• Škrupiny z orechov.
• Škrupiny z vajec.
• Trus bylinožravých hospodárskych zvierat.
• Nepotlačený papier, lepenka, papierové obrúsky.
• Popol z dreva.
• Pokosená tráva, lístie a slama.
• Piliny, hobliny a triesky.
• Nadrvená kôra stromov, vetvičky.

Zvyšky varených jedál sa odporúča dávať len v malých množstvách. Zmiešame ich s väčším množstvom suchého materiálu.

Tipy na kompostovanie doma:

• Ak máte na jedenkrát napríklad veľa pokosenej trávy, lístia alebo štiepky, môžete kompostovanie urýchliť urýchľovačom kompostu, ktorý tvorí zmes mikrobiologických kultúr a enzýmov, ekologicky rozkladajúcich všetok organický odpad rastlinného pôvodu.
• Je veľmi praktické a pohodlné, ak si v kuchyni zavediete košík na bioodpad s kompostovateľnými sáčkami.
• Ak máte veľa nefarbených kartónových krabíc, nastrihajte alebo narežte ich do kompostu na malé kúsky. Tvoria ideálnu hnedú zložku kompostu (ak napríklad práve vysypete do kompostu veľa pokosenej trávy, ktorá tvorí zelenú zložku). Takéto vyváženie a premiešanie zložiek zabezpečí rýchlejšie a kvalitnejšie kompostovanie.

Zhnité jablká a iné ovocie: Kompost sa vysporiada aj so zhnitými jablkami a ďalšími plodmi, ktoré je možné do nádoby umiestniť nanajvýš v jednej vrstve. Ideálne ich tak pridávajte postupne a prehadzujte iným „zeleným“ či „hnedým“ odpadom. Aby ste sa vyhli šíreniu moniliózy v biomase, vytrieďte a vyhádžte silne postihnuté kusy. Moniliózu spoznáte podľa typických bielych vankúšikov či šupiniek na hnijúcich plodoch.

Orechové lístie a ihličie: Trochu sporné je lístie z orecha, ktoré obsahuje látky brzdiace proces rozkladu. Na urýchlenie jeho rozkladu je nutné ich prehnať drvičom alebo do biomasy pridať urýchľovač. To isté platí aj pre ihličie, ktoré sa rovnako ako listy orecha dlho rozkladá.

Pridanie pilín do kompostu je jedným z najlepších spôsobov ich využitia - dodajú mu štruktúru a zvýšia jeho kvalitu. Hodí sa aj podstielka pre králiky či morčatá skladajúce sa z čistých pilín alebo hoblín. Pridávajte ich v jednej tenkej vrstve, v hrubej by zle hnili a nemuseli vytvoriť požadovanú hmotu. Aj tak sa budú rozkladať až niekoľko mesiacov. Nezabúdajte občas prihodiť tenšiu vrstvu zeminy a celý obsah pravidelne prehadzovať.

Čo do kompostu nepatrí?

Existuje mnoho položiek, ktoré by sa k vhodnému bioodpadu nemali v žiadnom prípade dostať. Zatiaľ čo niektoré z nich by pri rozklade veľmi silno zapáchali a zbytočne tým lákali nechcených zvieracích návštevníkov, iné by mohli narušiť proces prírodného rozkladu zložiek organického pôvodu, ktoré do kompostu naopak patria. Pozor dajte aj na exkrementy mäsožravých zvierat, ktoré by ho úplne znehodnotili.

Do kompostu nepatria:

• Mäso, kosti a ryby.
• Stolové oleje a tuky.
• Šupky a kôstky z tropického ovocia (napr. citrusy by mohli biomasu prekysliť).
• Mliečne výrobky.
• Zvyšky varených pokrmov.
• Staré pečivo.
• Choré rastliny, zemiaková vňať, odnožová burina a určité druhy rastlín (tuja, vratič, palina).
• Popol z uhlia a cigariet, cigarety.
• Plast, kov, sklo, kamene, textil.
• Časopisy, fotopapier.
• Vrecká z vysávača alebo ich obsah.
• Chemicky ošetrené, farbené a lakované materiály.
• Piliny z drevotriesky.
• Trus mäsožravých zvierat (psie výkaly).
• Uhynuté zvieratá.

Hoci sa v minulosti do humusu pridávalo vápno, v súčasnosti sa od toho upúšťa a skôr sa to neodporúča. V biomase by sa nemalo používať v žiadnej forme. Zvyšuje totiž hodnotu pH, čo znižuje aktivitu baktérií potrebných na rozklad bioodpadu a predlžuje čas dozrievania kompostu.

Prečo nepoužívať vápno?

• Pálené vápno: Hoci podporuje rýchle rozkladanie, potláča nepríjemný zápach a ničí semená burín, radšej ho nepoužívajte, pretože okrem semien ničí aj užitočné mikroorganizmy žijúce v biomase. Navyše je po kontakte s čerstvým materiálom zodpovedný za obrovské straty toľko potrebného dusíka.
• Dusíkaté vápno: Niektorí záhradkári ho pridávajú do bioodpadu, pretože sa dokáže postarať o zničenie všetkých druhov škodlivých zárodkov, klíčiacich semien burín, škodcov a rôznych chorôb. Avšak aj táto forma ohrozuje harmonický život užitočných baktérií a organizmov žijúcich v humuse.

Existuje niekoľko druhov vecí, ktoré by záhradkári do kompostu nemali dávať, ak chcú mať úspešné hnojivo pre svoju záhradu. Patria sem položky ako mäso a ryby, ako aj pečivo, napríklad koláče, chlieb a sušienky. Tie okrem nepríjemného zápachu aj rozmnožujú baktérie a môže veľmi náročné sa ich zbaviť.

Varené potraviny by sa tiež nikdy nemali pridávať do kompostu, pretože môžu v komposte splesnivieť. Tie taktiež lákajú neželaných návštevníkov. To isté platí pre oleje a tuky, ako aj spracované potraviny, ktoré obsahujú veľa mliečnych výrobkov a tukov. Tie by ste taktiež do kompostu nemali dávať.

Tabuľka: Čo áno a čo nie do kompostu

Ako na kompostovanie trávy

Počas údržby záhrady vám určite zostáva až dosť pokosenej trávy, ktorú by bolo škoda páliť alebo vyhadzovať. Aj keď sa na jej kompostovanie názory rôznia, všeobecne platí, že sa to dá. ALE! Samotný trávny odpad by nefungoval, pretože by výsledný produkt obsahoval príliš veľa dusičnanov a kyselín a tiež by silne zapáchal.

Tento odpad je preto potrebné kombinovať s uhlíkatými alebo drevitými materiálmi (to, čo je hnedé), ako sú piliny, listy iné ako orechové alebo drevná štiepka. Odporúča sa tiež pridať zeminu a kuchynský biologický odpad, vaječné škrupiny alebo prípadne kávovú usadeninu. Aby sa zachoval správny pomer uhlíka a dusíka, kompost by mal obsahovať približne 3 diely uhlíkatých látok (drevo, lístie, kúsky konárov) na 1 diel dusíkatých látok (tráva).

Trávu pridávajte skôr v tenšej vrstve max. 10 cm a celú hmotu pravidelne prevzdušňujte a prehadzujte. Pred hodením na kompost ju tiež môžete nechať zavädnúť až zaschnúť alebo úplne usušiť, čím sa zníži riziko plesnivenia a vzniku zápachu.

Zásady správneho kompostovania

Pravidlom úspešného priebehu kompostovania je rôznorodá skladba materiálov, optimálna vlhkosť a dostatok vzduchu.

Veľkosť a skladba materiálov: Pri ťažšie rozložiteľných materiáloch (uhlikatých), ako sú drevo, tvrdšie časti zeleniny či stonky starších rastlín platí základné pravidlo, že čím sú častice menšie, tým rýchlejšie sa skompostujú. Ideálne je využiť záhradný drvič. Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté) ako hnoj, pokosená tráva, kuchynský bioodpad sú ľahko rozložiteľné, preto nie je potrebné ich zmenšovať. Dobrý rozklad zabezpečí vyvážené miešanie materiálov. Platí, že dusíkaté materiály, musíme zmiešavať s uhlíkatými a ich objemový pomer by sa mal približovať k 1:1.

Prístup vzduchu a vody: Užitočné baktérie a pôdne organizmy, ktoré sa starajú o rozklad zeleného odpadu potrebujú okrem živín aj neustály prísun vzduchu a dostatok vlhkosti. Ak im dokážete zabezpečiť vyváženú kombináciu, začnú sa množiť rýchlym tempom. Aj tu platí že, čím menšie častice odpadu do kompostu dáte, tým sa skôr skompostujú. Platí však aj pravidlo, že čím sú častice menšie, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho kompost iba hnije a zapácha. Preto je potrebné masu z času na čas prevzdušniť pomocou aerátora kompostu.

Správna vlhkosť: Ďalšou podmienkou dobrého kompostovania je správna vlhkosť. Nedostatok vlhkosti spomaľuje až zastavuje proces rozkladu, naopak nadmerná vlhkosť spôsobuje nežiadúci hnilobný proces. Do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane, preto je dôležité správnu vlhkosť kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť poliatím, prípadne znížiť pridaním suchých materiálov. Správnu vlhkosť možno zistiť iba rukou. Ak z materiálu vytlačíme iba niekoľko kvapiek - je všetko v poriadku.

Poloha: Stanovište v tieni alebo polotieni zabezpečí dostatočnú vlhkosť s výnimkou suchého leta. Keď hrozí preschnutie, kompost zalievajte odstátou vodou. Nič hrozné sa nestane, ak preschne, no určite sa spomalí, až zastaví proces rozkladu. Tým, že kompostér má spojenie so zemou a zároveň medzi rôzne vrstvy prihodíte niekoľko lopát pôdy, zabezpečíte prísun mikroorganizmov. Ak chcete kompostovanie urýchliť alebo zloženie kompostu nie je ideálne, pomôžte si dokúpením kompostovacích baktérií.

Využitie kompostu

Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobnohrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. O zrelosti kompostu sa môžeme presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti. Do nádobky s vlhkým preosiatym kompostom vysejeme semienka žeruchy siatej, a ak počas týždňa väčšina semien vyklíči, môžeme kompost použiť v záhrade.

Obyčajne trvá rok, kým kompost dozreje. Drevnaté konáriky a stonky potrebujú i dlhší čas. Pridanie mikroorganizmov môže proces urýchliť až na tri mesiace v prípade nedrevnatého obsahu.

Najčastejšie sa hotová zmes vysypáva v predjarí priamo na záhony, kým sa rozvinú listy. Malou motykou ho môžete zapracovať do pôdy, pri príprave pre zeleninové záhony zarýľovať. Na trávnik je vhodný iba preosiaty kompost a vo veľmi tenkej vrstve. Poslúži aj pri vysádzaní letničiek a muškátov do kvetináčov. Zmiešajte ho s pôdou, samotný je príliš „silný" a mohol by spáliť korienky.

tags: #čo #môže #ísť #do #kompostu

Populárne príspevky:

• Recepty na kŕmne pelety
• Zdravotné benefity pohánkovej kaše
• Význam Príslovia o Chlebe a Žene
• Domáca bryndza: Recept a správne množstvo soli
• Exkluzívny Lososový Tatarák