Kriminalita dospelého dieťaťa, majetok rodičov a zodpovednosť

Kriminalita mladistvých a detí je vážny problém, ktorý si vyžaduje pozornosť spoločnosti, právnych inštitúcií a rodiny. Na Slovensku sú štatistiky detskej kriminality alarmujúce, pričom násilná kriminalita mladistvých je obzvlášť hrozivá svojou brutalitou. Zúčastňujú sa na nej aj celkom malé deti, pričom rastie aj počet dievčat. Tento článok sa zameriava na problematiku kriminality dospelých detí vo vzťahu k majetku rodičov a s tým súvisiacu zodpovednosť.

Alarmujúce štatistiky detskej kriminality

Ľudia sa dopúšťajú trestnej činnosti v každom veku, najviac však v mladosti. Slovenská právna úprava umožňuje trestne stíhať za porušenie zákona aj mladistvých, ktorí v čase spáchania činu už dovŕšili 14 rokov. Mladiství sú tí, ktorí majú od 14 do 18 rokov. Trestne zodpovední teda sú, ale sankcie, ktoré im možno uložiť, sú menej prísne ako u dospelých - trestné sadzby odňatia slobody sa znižujú na polovicu, horná hranica nie je viac ako 7 rokov a dolná 2 roky. Osobám mladším ako 14 rokov, môže byť namiesto trestnej sankcie uložená takzvaná ochranná výchova, teda výchova v štátnom zariadení.

Riešenie problému kriminality mládeže | Stephen Case | TEDxLoughboroughU

Príčiny a podmienky kriminality mladistvých

Ku kriminalite mladistvých prispieva aj veľká migrácia obyvateľstva a urbanizácia. Prostredie miest je charakteristické anonymitou, uzatváraním sa do súkromia, rôznorodosťou a neprehľadnosťou spoločenských noriem, vytváraním účelových a dočasných sociálnych vzťahov. Nemenej dôležitým činiteľom pôsobiacim najmä na páchanie násilnej trestnej činnosti je vplyv masmédií, ale i počítačových hier prezentujúcich násilie a poskytujúcich návod a inšpirácie na páchanie trestnej činnosti.

V dôsledku týchto príčin mladiství trestnou činnosťou sledujú okamžité získanie finančných prostriedkov, či už na nákup omamných a psychotropných látok, cigariet, liekov či značkového oblečenia. Podľa prokuratúry je alarmujúca aj rastúca brutalita trestného konania mladistvých a dlhodobé plánovanie trestnej činnosti. Objektom násilnej kriminality mladistvých v školách sú často ich rovesníci, evidované sú však aj násilné útoky voči učiteľom.

Majetková trestná činnosť detí a mladistvých

Medzi najčastejšiu majetkovú trestnú činnosť, ktorú páchajú deti, patria krádeže v bytoch, obchodoch, vecí z áut, krádeže bicyklov či krádeže vlámaním. Dochádza však aj k vraždám. Vraždiace deti nie sú už na Slovensku novinkou, v štatistike pribúda počet vrážd, ktoré majú na svedomí páchatelia mladší ako pätnásť rokov.

V prípade, že dospelé dieťa (osoba staršia ako 18 rokov) sa dopustí trestného činu, ktorý súvisí s majetkom rodičov, vzniká otázka zodpovednosti rodičov. Všeobecne platí, že rodičia nezodpovedajú za trestné činy svojich dospelých detí. Každý dospelý človek je za svoje činy zodpovedný sám.

Existujú však situácie, kedy môže byť zodpovednosť rodičov preukázaná, napríklad ak:

Rodičia vedome podporovali trestnú činnosť dieťaťa: Ak rodičia vedeli o trestnej činnosti dieťaťa a aktívne ju podporovali, napríklad poskytnutím finančných prostriedkov alebo úkrytu, môžu byť stíhaní ako spolupáchatelia alebo účastníci trestného činu.
Rodičia zanedbali svoju výchovnú povinnosť: Ak rodičia dlhodobo a závažne zanedbávali svoju výchovnú povinnosť voči dieťaťu, čo prispelo k jeho kriminálnemu správaniu, môžu byť stíhaní za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Táto zodpovednosť sa však vzťahuje skôr na obdobie, keď bolo dieťa maloleté.

Vplyv rozvodu rodičov na výchovu a zodpovednosť

V článku poukážeme na dôsledky narastajúceho fenoménu rozpadu manželstiev s maloletými deťmi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Riaditelia škôl postupujú v správnych konaniach voči deťom z neúplných rodín spravidla v rozpore so zákonom. Najčastejšie nepriberú ako účastníkov konania oboch rodičov, napr. nedoručovaním dôležitých písomností obom rodičom do vlastných rúk. U riaditeľov možno pozorovať nesprávny zvýhodňujúci prístup matiek k výkonu rodičovských práv.

Pre čo najbezproblémovejší proces prípravy dieťaťa na budúce povolanie je nevyhnutná kooperácia rodičov a orgánov školy. Ideálny stav predstavuje absolútna zhoda vôle oboch rodičov v otázkach zápisu do školy, odkladu povinnej školskej dochádzky, správneho výberu školy, prestupov žiaka medzi školami a pod. Tento stav je pomerne jednoducho dosiahnuteľný v úplných rodinách alebo v prostredí, kde možno dosiahnuť korektným spôsobom dohodu pri rozdielnosti názorov zákonných zástupcov.

V prípade neúplných rodín, resp. rozvedených manželov (rodičov) dochádza často ku konfliktu názorov v otázkach výchovy a vzdelania maloletého dieťaťa. Platí to aj v prípade rozvedených rodičov, u ktorých bolo dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhému rodičovi bol určený styk s dieťaťom. Riaditeľ školy ako orgán štátnej správy v školstve je povinný v rozhodovaní o zásadných otázkach školského života dieťaťa kooperovať a konať s oboma rodičmi ako so zákonnými zástupcami dieťaťa, a teda nielen s rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti.

Výnimkou je, ak niektorému z rodičov boli zo zákonných dôvodov (napr. pozbavené alebo obmedzené rodičovské práva a povinnosti). Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „Zákon o rodine“) v úvodnom ustanovení v rámci Základných zásad ustanovuje, že „Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom“. Uvedené platí aj v prípade rozvedených rodičov.

U rozvedených rodičov často nesprávne dochádza k situácií, že rezidentný rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v chybnej domnienke výlučnosti rodičovského práva z titulu súdom určenej starostlivosti o dieťa vykoná rozhodnutie bez vedomia, resp. súhlasu druhého rodiča. Ustanovenie § 24 ods. „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Výklad spojenia „kto ho bude zastupovať“ však neustanovuje, ani z neho nevyplýva, že súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí len jedného rodiča, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V prípade aplikácie tohto reštriktívneho výkladu by došlo k situácií, že žiaden rozvedený rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, by nemal právo zastupovať svoje dieťa. To by znamenalo obmedzenie výkonu rodičovských práv jedného z rodičov, ktoré je možné iba v situáciách uvedených v § 38 Zákona o rodine.

Pri výklade právnych predpisov nemožno vykladať právnu normu izolovane bez kontextu ďalšieho právneho textu a ostatných právnych noriem. Rozvod manželov a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemôže predstavovať dôvod na obmedzenie výkonu rodičovských práv ani medzi samotnými manželmi a rovnako ani zo strany tretích subjektov, napr. škôl.

V oblasti rozhodovania škôl a školských záležitostí je nesprávna domnienka, že právo internovať do školských záležitostí dieťaťa má len ten rodič, resp. osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Základná škola je rozhodujúca zložka prípravy na budúce povolanie a preto už pri zápise dieťaťa do školy je dôležitá dohoda oboch rodičov o výbere základnej školy. Ak u druhého rodiča nedošlo k pozbaveniu, obmedzeniu, resp. pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností, zostávajú mu jeho rodičovské práva zachované v plnom rozsahu.

Ani text zákona o rodine, ani ustanovenia školského zákona nevymedzujú negatívnym spôsobom postavenie nerezidentného rodiča. Škola nie je za žiadnych okolností inštitúciou, ktorá by bola oprávnená obmedzovať rodičovské práva a povinnosti rodičov. Rovnako ani rezidentný rodič nie je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach druhého rodiča, pokiaľ ich tento nemá určené súdom.

Pôsobnosť správneho poriadku na rozhodovaciu činnosť riaditeľov škôl vymedzuje výslovne § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve v z. n. p. V rámci § 5 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. sú vymedzené základné pojmy. Aplikácia správneho poriadku pri rozhodovaní riaditeľov škôl znamená, že treba dodržiavať procesné pravidlá všeobecného správneho konania.

Dodržiavanie procesných pravidiel správneho poriadku riaditelia škôl často opomínajú najmä u rozvedených rodičov. Rodičia, ktorým dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, následne takto prijaté rozhodnutia riaditeľov škôl napádajú v preskúmavacích konaniach, t. j. odvolacích a súdnych konaniach.

Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa sa vyžaduje dohoda rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. V rámci úplných rodinných zázemí by sa mala dohoda dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí. Pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Ak teda jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, je nutné, aby druhý rodič s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine, t. j. súd môže na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť o tom, čo je v záujme dieťaťa.

V školskej praxi k takému stretu záujmov rodičov dochádza napr. vo vzťahu k žiadosti o prijatie do školy. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku: Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý.

Výber školy ako jeden z okruhov podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, vyžaduje na prijatie rozhodnutia dohodu oboch rodičov ako účastníkov konania, ktorí sú priamo dotknutí rozhodnutím o ich dieťati.

K nezákonnému konaniu zo strany školy, ktorá pri rozvedených rodičoch spravidla kooperuje len s rodičom rezidentným, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže zvádzať aj pojmoslovie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „školský zákon“ ), ktorýv rámci svojho znenia pracuje s pojmom „zákonný zástupca“ v jednotnom čísle. Dikcia zákona explicitne nepojednáva o prítomnosti alebo o súhlase oboch zákonných zástupcov, keďže je používaná skratka jednotného čísla. Uvedené je však prekonané prístupom súdov a právnou interpretáciou.

Pri interpretácií legislatívneho pojmu použitého v školskom zákone aj v Zákone o rodine totiž zo žiadneho ustanovenia nevyplýva negatívne vymedzenie alebo ustálenie, že ide len o jedného z rodičov, a to toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rozhodovanie o prijatí dieťaťa do školy je konaním podľa správneho poriadku. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Ak pri zápise do školy jedným z rodičov napr. matkou rozhodne riaditeľ v rámci správneho konania bez účastníctva otca, ktorého riaditeľ o začatí konania neupovedomil a ani mu neoznámil vydané rozhodnutie, je daný dôvod na podanie odvolania podľa správneho poriadku a zrušenie takéhoto rozhodnutia. V závislosti od závažnosti a charakteru sporného rozhodnutia možno podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p., alebo upozorniť prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v z. n.

Zo žiadneho právneho predpisu síce výslovne nevyplýva povinnosť vyžadovať súhlasné stanovisko oboch rodičov pri zápise, resp. pri výbere základnej školy, napriek tomu je disponovanie týmto výslovným zhodným prejavom vôle oboch zákonných zástupcov vhodné s ohľadom na výskyt mnohých mimosporových konaní podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, teda vo veciach maloletých, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.

Zo strany škôl je častá snaha o riešenie uvedenej situácie prostredníctvom rôznych foriem, napr. formou plnomocenstva alebo čestného vyhlásenia. Podľa rozsudku Okresného súdu v Bratislave 1 sp. zn. 3P 71/2015 zo 4. mája 2016 „Ak rodičia dieťaťa nežijú spolu, plní povinnosť osobnej starostlivosti o dieťa ten z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu.“

Podľa rozsudku Okresného súdu v Bratislave 1 sp. zn. 3P 71/2015 zo 4. mája 2016 „Ak rodičia dieťaťa nežijú spolu, plní povinnosť osobnej starostlivosti o dieťa ten z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu.“

Podľa rozsudku Okresného súdu v Bratislave 1 sp. zn. 3P 71/2015 zo 4. „Zo znenia ustanovenia § 19 školského zákona vyplýva, že na podanie žiadosti stačí, aby bola podaná jedným zo zákonných zástupcov, keďže zákon predpokladá súlad rodičov v ich konaní.

Uvedené situácie nesúladných názorov v otázke prípravy dieťaťa na budúce povolanie sú dôsledkom rastúceho počtu rozvodov manželstiev, ktorých dôsledkom sú aj vyhrotené vzťahy medzi rodičmi, a ktorých dopad na deti nie je ničím neobvyklým. Právo rodiča rozhodovať spolu s druhým rodičom predstavuje právnu možnosť.

Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je dôležitá dohoda. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť napr. o tom, či dieťa s odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. Podľa rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 3P 41/2016 z 9.

Tieto rozhodnutia riaditeľa školy spadajú do kategórie výchovných opatrení podľa § 58 školského zákona, a teda budú realizované osobitným procesným spôsobom. Pri ukladaní výchovných opatrení triednym učiteľom nie je v rámci základných škôl ustanovený konkrétny postup pre ich uloženie. Vo vzťahu ku hodnoteniu správania žiaka má triedny učiteľ len návrhové oprávnenie, o ktorého konečnom schválení rozhoduje po prerokovaní s učiteľmi v pedagogickej rade riaditeľ.

Riaditeľ základnej (aj strednej) školy ukladá opatrenie vo výchove po prerokovaní v pedagogickej rade. Keďže sa na proces ukladania výchovných opatrení neaplikuje správny poriadok, jeho úprava môže byť obsahom interných dokumentov škôl, napr. v rámci školského poriadku alebo v rámci samostatnej smernice, ktorá podrobnejšie upraví jednotlivé aspekty tohto procesu. Správny poriadok sa na túto oblasť neaplikuje z dôvodu, že výchovné opatrenia sa vyznačujú disciplinárnym charakterom a majú slúžiť predovšetkým na dodržiavanie vnútorných predpisov školy.

Tieto jeho oprávnenia sú taxatívnym spôsobom stanovené v § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. Uvedené vyplýva z článku 2 ods. 2 prvej hlavy Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ To znamená, že otázky, ktoré sú mimo obsahového rámca § 5 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľ školy nie je oprávnený rozhodovať. Môže ísť napríklad o situácie súvisiace s úpravou styku rozvedených rodičov s maloletými deťmi, ktoré zasahujú do školskej oblasti dieťaťa, napr. pri styku s dieťaťom na pôde školy.

V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa vzťahuje správny poriadok, majú zákonní zástupcovia k dispozícií opravný postup a prostriedky podľa správneho poriadku. Opravným, a teda druhostupňovým orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy ako orgán verejnej správy v rámci správneho poriadku, je určená obec ako školský úrad podľa § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve.

„Obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (§ 5 ods. 3). Ak obec nie je školským úradom (§ 7), výkon štátnej správy v druhom stupni podľa tohto odseku a činnosti podľa odseku 8 písm. Tento môže o odvolaní môže v rozsahu ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku rozhodnúť sám tzv. autoremedúrou.

Ak tak nerozhodne, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy mu odvolanie prišlo. Odvolací orgán, podľa § 59 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa správny poriadok nevzťahuje, najmä pokarhania riaditeľom školy, pochvaly riaditeľom školy a podmienečného vylúčenia (v prípade strednej školy) sa opravné prostriedky podľa správneho poriadku nepoužijú. Najmä nebude možné využiť odvolanie ako riadny opravný prostriedok podľa správneho poriadku.

V prípade porušenia práv alebo právom chránených záujmov s cieľom poukázania na nedostatky pri rozhodovaní riaditeľa ako orgánu verejnej správy sa rodič môže domáhať nápravy prostredníctvom sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. „Na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

Právo podieľať sa na výchove a živote dieťaťa majú obaja rodičia. Uvedené právo tvorí aj súčasť práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, súčasne aj právo na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi. Bratislava, 17. 07. 2020

Ministerstvo vnútra SR apeluje na rodičov, starých rodičov, pedagógov, vychovávateľov či ostatných dospelých, aby neustále informovali deti a mládež o nástrahách, ktoré na ne striehnu najmä počas letných prázdninových mesiacov. Infografiky okrem základných informácií ku každej téme obsahujú aj číselné údaje či rady a odporúčania. Zameriavajú sa na jednu z najzraniteľnejších cieľových skupín, ktorou sú deti a mládež, nakoľko leto je i obdobím, kedy trávia asi najviac času doma a najmä pri počítačoch.

Ak sa stanete obeťou trestného činu alebo máte pocit, že by ste sa ňou mohli stať, kontaktujte políciu alebo pracovníkov informačných kancelárií pre obete trestných činov, ktoré sú zriadené v každom krajskom meste.