Tradície a zvyky na Sviatok Všetkých Svätých a Pôstne obdobie
Sviatok Všetkých Svätých a Pôstne obdobie sú obdobia hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Tieto obdobia sú spojené s rôznymi zvykmi a tradíciami, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a kultúry.
Sviatok všetkých svätých: význam a účel
Sviatok Všetkých Svätých
Kán 1246 - § 1. Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok.
Slávenie narodením a menín jej členov, je spôsob ako v nej skutočne žije.
Kán. 1248 - § 1. Poznámka: U nás sviatok sv. Jozefa (19. marca) pripadá na pôstne obdobie.
Povinnosť svätiť nedeľu, vytvárať bratské i sesterské spoločenstvo.
Slovom a modlitbou, sa objavuje naša pravá tvár.
Sviatok Všetkých Svätých v Poľsku
Pôst a zdržiavanie sa mäsitéch pokrmov
Pôst a zdržiavanie sa mäsitéch pokrmov sú dôležitou súčasťou katolíckej tradície, najmä počas pôstneho obdobia. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Ak si uvedomujeme, že za nás niekto zomiera na kríži, úplne prirodzene sa nevenujeme zábave ani oslavám. Povinnosť nejesť mäso sa vzťahuje na každého od 14. roku života, zatiaľ čo povinnosť postiť sa platí pre osoby od 18 do 60 rokov. Pôst sa má dodržiavať na Popolcovú stredu a Veľký piatok, čo znamená zdržať sa mäsitéch pokrmov a živočíšneho tuku. Obed sa pritom môže zameniť za večeru.
Pôst (fast/fest) všeobecne znamená abstinenciu od jedla alebo pitia a je to termín spoločný pre rôzne germánske jazyky. Niektorí odvodzujú toto slovo z koreňa, držať, zachovať, pozorovať alebo obmedzovať sa. Latinský výraz jejunium označuje zvieracie črevo, ktoré je vždy prázdne.
Táto abstinencia sa líši podľa obmedzenia užívania jedla a nápojov, ktoré predpisuje. Preto môže označovať časovo obmedzenú abstinenciu od všetkých druhov potravín. Môže tiež znamenať abstinenciu od jedla a nápojov, ktorú určujú telesné alebo duševné dispozície typické pre každého jednotlivca a potom označuje aj morálny, alebo filozofický pôst.
Popolcová streda
Množstvo jedla počas pôstu
Pri prísnom pôste, kedy sa človek môže najesť dosýta, sa môže začať už o 11. hodine, a to podľa ktoréhokoľvek času. V prípade zámeny raňajky alebo večere za obed, podľa kánonu sa za večeru považuje obed. Množstvo jedla na obed nie je presne stanovené, pretože každý potrebuje iné množstvo na zasýtenie. Dôležité je zachovať prirodzenú miernosť. Kto sa riadne nasýti, nemôže už v ten deň zachovať prísny pôst. Ak sa niekto nenasýti a na obed zje len niečo malé, má právo sa večer najesť dosýta. Raňajky sú povolené v množstve približne 60 gramov, čo je tretina obedu, kedy je dovolené najesť sa dosýta. Obed by mal byť veľmi výživný, napríklad s vajcami, a v severných krajoch by mal predstavovať asi 300 gramov. Osoby, ktoré musia vykonávať svoje povinnosti, môžu tieto množstvá zvýšiť.
Výnimky z pôstu
Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom. Ak je práca aspoň užitočná a trvá väčšiu časť dňa, napríklad pri kopaní, zvážaní obilia, alebo pri cestovaní na bicykli, môžu byť osoby oslobodené od pôstu. Ak má niekto s pôstom vážne ťažkosti, môže byť oslobodený. Ak vyučujúci trávia veľa hodín denne vyučovaním, alebo ak žiaci neustále študujú a pôst trvá väčšiu časť dňa, treba žiadať dišpenz, pretože neistý zákon nezaväzuje.
Dišpenz od pôstu
Farár má právo dišpenzovať svojich veriacich na svojom území. Od pôstu oslobodzujú prekážky ako pohreb, alebo choroba. Oslobodené sú aj osoby trpiace náruživosti.
Žiadny študent cirkevnej disciplíny si nemôže nevšimnúť, že povinnosť pôstu sa dnes v jej celistvosti len zriedka dodržiava. Cirkev, uvedomujúc zmenené okolnosti doby, upravuje požiadavky tejto povinnosti tak, aby slúžila najlepším záujmom svojich detí. Na druhej strane však žiadna zhovievavosť v tejto veci nemôže poprieť prirodzený a božský pozitívny zákon, ukladajúci mŕtvovanie a pokánie, ako trest, ktorý človek nesie za hriech a jeho následky.
Kvetná nedeľa
Veľká Noc
Veľká Noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Hoci má hlboké náboženské korene, v súčasnosti ju mnohí vnímajú aj ako oslavu jari a obnovy života. Na Slovensku sa s Veľkou nocou spája množstvo tradícií a rituálov, ktoré sa v jednotlivých regiónoch môžu líšiť. Jedným z najvýraznejších zvykov, najmä na východnom Slovensku, je obrad posvätenia jedla, ktorý má v Košiciach dlhú a živú tradíciu.
Veľká noc nadväzuje na židovský sviatok Pesach a jej korene siahajú do ranej cirkvi. Dátum Veľkej noci je pohyblivý a vypočítava sa podľa prvého jarného zatmenia mesiaca. Napriek kresťanskému pôvodu má Veľkonočný pondelok so svojimi ľudovými zvykmi presah do predkresťanského obdobia, keď starí Slovania oslavovali príchod jari, ktorá pre nich znamenala koniec chorôb, smrti a hladu.
Etnologička Marta Botiková opisuje podstatu veľkonočných dní: „Pre každého prináša povzbudivé posolstvo - pre niekoho ide o božské vzkriesenie, pre iného zase symbolizuje vzkriesenie prírody, obnovu životného cyklu.“
Veľkonočné vajíčka
Regionálne rozdiely v tradíciách
Hoci sa tradície a obrady naprieč Slovenskom môžu líšiť, symbolika zostáva zhruba rovnaká. V gréckokatolíckych obciach sa ľudia s košíkmi plnými jedla vyberú na Veľkonočnú nedeľu ráno do kostola, aby ich dali posvätiť. Na západnom Slovensku bývalo charakteristické zdobenie letečka - kytice rozvetvených jarných halúzok ozdobenej vajíčkami.
Veľkonočné pokrmy
K veľkonočným sviatkom neodmysliteľne patrí dobré jedlo. Na sviatočnom stole sa odzrkadľujú niektoré rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. Na Zemplíne na ňom nesmie chýbať syrek alebo hrudka. Aj západné Slovensko má svoje typické veľkonočné jedlo. Slaný pečený koláč nazývaný pečka alebo veľkonočná baba sa udomácnil napríklad v okolí Trenčína. Veľké množstvo pečiva sa premieša s mliekom a vajcami, v niektorých regiónoch doň pridávajú aj údené mäso alebo klobásu.
Podľa etnologičky Botikovej sa v niektorých častiach Slovenska stále uchovávajú tradičné stravovacie zvyky spojené s konkrétnymi veľkonočnými dňami. „Tvarohové jedlá sa napríklad konzumujú najmä na Bielu sobotu. Jedálniček sa začína po pôste pomaly obohacovať aj o nové produkty, ktorých je s prichádzajúcou jarou v domácnosti viac. Takýto bol zelený špenát alebo štiav na prípravu omáčok, vajíčka aj mliečne produkty.“
Obradové jedenie
Najvýznamnejším dňom pre kresťanov je Veľkonočná nedeľa. V oblasti Šariša, Košíc a Zemplína sa dopoludnia, po príchode z kostola začína typické hodovanie na spôsob brunchu (raňajky a obed v jednom). „Na stôl sa kladú údeniny, šunka, vajcia, zelenina a podobne. Podáva sa pečené kozľa alebo jahňacina a údeniny, ktoré sa zachovali z fašiangovej zabíjačky,“ opisuje obyčaje obradného jedenia Botiková.
Predovšetkým v gréckokatolíckych obciach sa obradné hodovanie spája aj s konzumáciou svätenej pasky - bieleho koláča - , ktorá je súčasťou posvätených veľkonočných košíkov. Sú naplnené kúskom z každého jedla na veľkonočnom stole.
Veľkonočný košík
Symbolická výzdoba
S Kvetnou nedeľou alebo v cirkevnom kalendári Palmovou nedeľou sa spája aj takzvané letečko. Kytica rozvetvených jarných halúzok ozdobená vajíčkami bola najvýraznejšou časťou predveľkonočného obdobia najmä v dedinách na západnom Slovensku.
Na celom Slovensku bolo zvykom zdobiť veľkonočné vajíčka, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci. Mnohofarebné kraslice sa rozšírili až s ponukou a dostupnosťou chemických farbív. Známe sú aj iné techniky zdobenia, napríklad obkrúcanie vlnou, aj rastlinnou dreňou. Časté je tiež drôtovanie kraslíc, a to najmä na Orave.
Šibanie či oblievanie?
Najväčší rozdiel medzi jednotlivými časťami Slovenska je v tradícii šibania a oblievania. Na západnom a strednom Slovensku bolo zmyslom šibania prenášanie životodarnej sily z prútov na ženy. Východoslovenské regióny skôr verili v očistnú silu vody, preto oblievali. Aj keď v súčasnosti mnohé ženy považujú oblievanie a šibanie za nemiestne, etnologička upozorňuje, že v šibačke nemôžeme hľadať racionalitu.
Odpustky
Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Dotýkajú sa časného následku hriechu a nie sú o "predávaní odpustenia hriechov". Hriech má dvojaký následok: ťažký hriech nás zbavuje spoločenstva s Bohom, čo sa nazýva "večným trestom" za hriech. Každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré treba očistiť buď tu na zemi, alebo po smrti, čo nazývame očistec. Čiastočné odpustky sa získavajú vykonaním skutku, ku ktorému je odpustok pripojený. Na získanie plnomocných odpustkov je okrem vykonania skutku potrebná sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vyžaduje, aby sa človek zriekol každého hriechu.
Podmienky pre získanie odpustkov pre duše v očistci
Podmienky pre získanie odpustkov pre duše v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra, sú:
- Návšteva cintorína a modlitba za zosnulých
- Sviatostná spoveď
- Sväté prijímanie
- Modlitba na úmysel Svätého Otca
Bravčové mäso a zákazy v náboženstvách
V knihe Levitikus sa uvádzajú zvieratá, ktoré Izraeliti mohli jesť. Medzi zakázané patrili ťava, jazvec, zajac a sviňa. Korán taktiež zakazuje konzumáciu a dokonca aj kontakt s bravčovým mäsom. V Mojžišovej dobe sa svine pravidelne obetovali "iným menám". Modloslužba a s ňou spojené praktiky boli pre vtedajších Židov najväčšou nečistotou, a preto bolo všetko, čo s ňou súviselo, odsudzované.
Kedy sa mládenec s dievkou dohodli
Keď sa mládenec s dievkou dohodli, požiadal i rodičov o jej ruku. Ak dostal priaznivú odpoveď, prišiel i so svojimi rodičmi, aby jeho žiadosť opakovali. Po vzájomnom dohodnutí bývala malá hostina. To sú konačky. Potom išli mladí k farárovi. Medzi ohláškami chodili na učenie k farárovi a konali sa prípravy k svadbe. Takmer na žiadnej nechýbala hudba, ak jej nebolo, povedali že je to „kar“. Každá svadba bola v tichej dedinke udalosť, ktorá vzrušila celú obec. Najmä ženské pohlavie vydržalo čakať na svadobčanov celé hodiny. Už niekoľko dní pred svadbou mali kuchárky napilno, najmä posledné hodiny sa usilovne pieklo, varilo pre pozvaných. Družice i družbov si povolávala nevesta i mladý zať osobne. Družice pomáhali okolo kuchyne, kým družbovia niekoľko dní pred svadbou s ovenčenou družbovskou palicou chodili povolávať príbuzných i známych s takýmto naučeným predslovom: „Slovutní a mnohovážení páni priatelia, skazujen ván peknú poklonu, že si Ján Ondrík sám sebe zaumieniv svoj stav mládenský zmeniť a do stavu manželského stúpiť. Tak ale že si to sám od seba začať ani dokonať nemôže, ponajprv opiera sa na milého pána Boha a poton na vás, úprimných priatelov, aby ste mu v tejto veci na pomoci boli a budúci deň 24. apríla do chrámu Pána sprevadili a tam pri jeho premienaní mládenského stavu prítomní boli. A keď sa nám pán Boh šťastlive z chrámu Pána pomôže navrátiť do jeho poctivého príbytku, že sa ván chce zo všeckýn dobrýn odslúžiť. Kázali vás nastokrát pozdraviť, aby ste ich v tejto veci neráčili odporovať“ V deň svadby chodili družbovia ešte raz upozorniť všetkých povolaných, aby sa na svadbu dostavili. Nevesta i mladý zať povolávali svojich príbuzných do svojho domu. Tí, ktorí išli na svadbu, doniesli so sebou alebo poslali vopred sliepku alebo kohúta, cukrovinky a tiež tortu, ba pred svadbou, keď sa vo svadobných domoch piekli koláče, doniesli syra, masla, mlieka, maku, vajec atď. A to i takí, čo na svadbu povolaní neboli. Samozrejme, to sa potom zase oplácalo, keď iný robil svadbu. Keď boli svadobčania všetci zídení, starejší sa nahlas pomodlil a zasadli k obedu. Po obede zase starejší odoberal mladého zaťa od rodičov, ďakujúc im za výchovu a žiadal ich požehnanie. Na to išli s hudbou v čele pre mladú nevestu. Tu bolo zase úlohou starejšieho dlhou rečou prosiť nevestiných rodičov o ženu pre mladého zaťa. Starejší hovoril: „Poviedav všemohúci Boh služobníkon svojin, aby stráž mali a keď príde pán, na dvere zaklope, aby mu s redosťou otvorili. Služobníci stráž držali, sviece in horeli, a keď prišov pán, na dvere zaklopav, s radosti mu otvárali. Tak z príkladu toho aj my prichádzame do príbytku vašeho a klopeme na dvere vaše, či nás ksete prijať, keby ste nám ráčili odpovedať“. Rodičia dievkini ich prijali a starejší s húfom vstúpil do domu, kde vypýta zase ju od rodičo...
tags: #moze #sa #jest #na #vsetkych #svatych
