Dovoz poľnohospodárskej techniky z Ukrajiny na Slovensko a s tým spojené spory
Aj v nasledujúcom roku bude pokračovať spor o dovoz ukrajinských agrokomodít. Najvýraznejšou témou bolo ukrajinské poľnohospodárstvo a bude to tak znova. Poľsko, Maďarsko a Slovensko na to ale majú iný názor, a tak opäť jednostranne začali dovozy zakazovať. Okrem Slovenska plánuje pred WTO žalovať aj Poľsko a Maďarsko, ktoré takisto jednostranne rozhodli o zákaze dovozu obilia z Ukrajiny.
V roku 2024 tento spor bude pokračovať a s príchodom žatvy opäť aj eskalovať. Aj tento spor ale potvrdzuje jednu vec: slovenskí poľnohospodári sa skôr či neskôr musia pripravovať na konkurenciu ukrajinských farmárov. Ich obavy sú oprávnené.
Vláda Roberta Fica síce v programovom vyhlásení sľubuje „dôslednú analýzu očakávaných zmien“ v európskej poľnohospodárskej politike v súvislosti so vstupom Ukrajiny do EÚ. Ten má pripraviť pôdu pre rokovania o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2023. Tú navrhuje Európska komisia. A najbližší návrh sedemročnej agropolitiky bude mať v rukách už nový kabinet eurokomisie s novým šéfom alebo šéfkou.
Šéfka Komisie von der Leyen v prejave o stave Únie hovorila o polarizácii v poľnohospodárstve EÚ, ktorú nepriamo pripísala potravinovej stratégii Z farmy na stôl. A takisto nahnevaní poľnohospodári. Keďže ide politicky aj rozpočtovo o jednu z najdôležitejších politík EÚ, poľnohospodárstvo v Bruseli vždy budilo vášne. Dôvod? Potravinová stratégia Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F).
Európska komisia ju predstavila v roku 2020 a sľúbila v nej viacero legislatívnych zmien, ktoré mali prispieť k tomu, že výroba potravín v EÚ bude šetrnejšia k prírode a klíme. V roku 2024 sa dá očakávať pokračovanie ságy o obmedzovaní používania pesticídov. Na stole bude opäť aj návrh eurokomisie na uvoľnenie pravidiel používania nových genomických techník (NGT) v šľachtení rastlín. Minulý rok ho aj s pomocou Slovenska zablokovala Rada EÚ.
Belgické predsedníctvo plánuje opäť naštartovať aj diskusiu o označovaní nutričného skóre na obaloch potravín (viac o téme sa dočítate napríklad v minuloročnom súhrne). Predstaviť návrh harmonizovaných povinných etikiet s označením výživovej hodnoty Komisia sľúbila v stratégii F2F, no doteraz tak nespravila a už to zrejme ani nestihne.
Nemeckí poľnohospodári dnes na demonštrácii v Berlíne pohrozili rozsiahlymi celoštátnymi protestmi, ak vláda spolkového kancelára Olafa Scholza obmedzí farmárom dotácie a zruší daňové zvýhodnenie.
Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre sa stala za rok 2023 najudržateľnejšou slovenskou univerzitou. Priemerná mesačná mzda v potravinárskom priemysle v SR v 3. štvrťroku 2023 dosiahla úroveň 1325 eur, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 10,1 %.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) plánuje vybudovať Vinársko-ovocinársky kampus v Modre. Cieľom je vytvoriť zázemie na vzdelávanie, aplikovaný výskum a rozvoj v oblasti vinohradníctva, vinárstva, ovocinárstva, sadovníctva a lesohospodárstva. Pôdohospodárska platobná agentúra zverejnila výzvu pre opatrenie 4 - Investície do hmotného majetku, konkrétne do obnoviteľných zdrojov energie.
Slovensko nemá dostatočné spracovateľské kapacity, aby sa v tomto krátkom období mohli ryby v požadovanej kvalite spracovať a rozdistribuovať. Toto je limit, ktorý určuje spôsob predaja.
Ukrajina podala žalobu na Maďarsko, Poľsko a Slovensko kvôli zákazu dovozu poľnohospodárskych výrobkov
Do 11. ročníka súťažno-vzdelávacieho projektu Hovorme o jedle sa zapojilo rekordných 560 základných škôl na celom Slovensku. Slovenský pozemkový fond (SPF) by v roku 2024 mal skončiť hospodárenie s prebytkom na úrovni 10,13 milióna eur, v roku 2025 v hodnote 7,95 milióna eur a v roku 2026 vo výške 5,86 milióna eur.
V agrárnych komoditách sme silní. Vyvážame viac, ako dovážame. Problém je pri potravinárskych výrobkoch. A čím je výrobok vo väčšom stupni spracovania, tým je situácia horšia. Celková negatívna bilancia zahraničného obchodu za minulý rok dosahuje 2,2 miliardy eur.
Vlani importéri nahlásili dovoz 405-tisíc ton kukurice, 72-tisíc ton pšenice či 14-tisíc ton jačmeňa z Ukrajiny na Slovensko. Vyplýva to z údajov štatistického úradu EÚ Eurostat. Prioritným zámerom zvýšených dovozov obilnín bol tranzit do tretích krajín. Nemožno vylúčiť, že časť zostala na slovenskom vnútornom trhu. Najmä, keď rozhodovala nižšia cena. Priemerná cena dovážanej pšenice, zaevidovaná na hranici, bola o viac ako pätinu nižšia v porovnaní s európskymi cenami. Lacnejšie ukrajinské agroprodukty zmenili cenové podmienky v domácom aj európskom agropotravinárskom sektore. Rýchlo rastúce ceny potravín pre konečného spotrebiteľa však nepribrzdili.
Domácim poľnohospodárom zostala v skladoch časť starej úrody obilia, ktorú nedokážu predať za rentabilné ceny. Agropotravinárske samosprávy Poľska, Česka, Slovenska, Maďarska, Chorvátska a Rumunska vo výzve Európskej komisii preto apelovali na urýchlené obnovenie dovozných ciel a kvót na agropotravinárske výrobky z Ukrajiny. Európska komisia reagovala dočasným zákazom dovozu pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien z Ukrajiny do piatich členských krajín v jej susedstve. S výnimkou Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Bulharska naďalej platí voľné obchodovanie s týmito produktami v EÚ.
Poľnohospodári vidia riešenie aj v úplnom zapojení Ukrajiny do Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ so všetkými jej povinnosťami a dôsledkami. Pre ukrajinských poľnohospodárov by to znamenalo dodržiavať normy, ktoré platia v EÚ. Pritom environmentálne pravidlá, platné od tohto roka, sú prísnejšie a finančne náročnejšie. Ťažkosti s ich plnením majú aj slovenskí farmári.
Ako uvádza Rada Európskej únie, pred inváziou ukrajinskí poľnohospodári osiali jarnými plodinami takmer 17 miliónov hektárov. To je triapolkrát viac ako rozloha Slovenska. Vlani osiali menšiu plochu o 22 percent. Neosiate polia majú rozlohu 2,8 milióna hektárov, čiže ako 60 percent územia celého Slovenska a takmer ako rozloha Belgicka.
Výpadok ukrajinskej úrody nie je priaznivým signálom pre konečného spotrebiteľa. Ceny potravín to udrží na vyšších úrovniach, nedostatok potravín v krajinách EÚ však nehrozí. Európska únia nie je odkázaná na dovoz obilnín z tretích krajín. V produkcii väčšiny poľnohospodárskych produktov je dlhodobo sebestačná.
Až do vlaňajšej liberalizácie obchodu EÚ s Ukrajinou bol dovoz ukrajinských agroproduktov do EÚ na minimálnej úrovni. Na tranzit obilnín po súši nebol dôvod až do blokády ukrajinských čiernomorských prístavov zo strany Ruska. Ukrajina dovtedy prevážala 90 percent svojho poľnohospodárskeho vývozu po mori. Ruská vojenská invázia na Ukrajinu ohrozila globálnu potravinovú sebestačnosť, preto sa zmenili obchodné trasy poľnohospodárskeho vývozu z ukrajinskej obilnice.
Začiatkom marca minulého roku, pár dní po vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu, ministri poľnohospodárstva EÚ vyjadrili jednomyseľnú solidaritu s Ukrajinou a začali uvažovať o opatreniach na medzinárodnej úrovni. Už koncom mája 2022 EÚ liberalizovala obchod s Ukrajinou. Pozastavila všetky clá, zrušila kvóty a rozhodla o uplatňovaní spoločných pravidiel na dovezené ukrajinské komodity. Komisia zároveň vytvorila pozemné koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, aby prekonala blokádu ukrajinských čiernomorských prístavov. Pozemní prepravcovia dnes prepravujú takmer polovicu poľnohospodárskeho vývozu z Ukrajiny.
Preprava ukrajinského obilia pred zberom budúcej úroky bola nevyhnutnosťou tak pre Ukrajincov, ako aj pre upokojenie situácie na medzinárodných trhoch.
Slovenskí poľnohospodári sa obávajú toho, čo príde po 5. júni. Ešte dva týždne bude platiť zmluva o dovoze produktov z Ukrajiny bez cla. Doteraz nie je jasné, ako budú vyzerať tarify po tomto dátume a či zostanú. Ukrajina je známa rozľahlými plochami ornej pôdy a neplatia v nej prísne európske normy.
„Pokiaľ k nám opäť nekontrolovane začnú prúdiť komodity, či už teraz novou dohodou alebo s odstupom času, vstupom Ukrajiny do EÚ, môže to byť pre nás likvidačné,“ upozornil prezident Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš.
Podľa poľnohospodárov budú clá v platnosti krátko. „Ja mám posledné informácie zo včera. Je tendencia sa vrátiť k existujúcemu systému. To znamená určitá bezcolnosť, a keď sa určité kvóty prekročia, zavedú sa clá,“ uviedol Gajdoš.
Ukrajina ako nečlenský štát Únie nemusí postupovať podľa európskych pravidiel. „Náklady sú omnoho nižšie. Z dôvodu, že používajú úplne iné ochranné prostriedky, úplne iné chemické prostriedky, úplne iné liečivá v chovoch, úplne iné prísady do kŕmnych zmesí,“ uviedol riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
„Európska únia má nejaké nariadenia. Ale poľnohospodár, ktorý je na Ukrajine - nikto ho nelimituje v tom, že koľko môže postriekať, koľko môže zahnojiť,“ povedal minister pôdohospodárstva SR Richard Takáč (Smer-SD).
„V používaní herbicídov, ktoré už sú v Európskej únii dávno zakázané. Na Ukrajine sa môžu používať akékoľvek dávky. Nehovoriac o nitrátových smerniciach a hnojení dusíkom, ktoré je u nás limitované,“ vysvetlil podpredseda Únie potravinárov Slovenska Adrián Šedivý.
V Európskej únii platia prísne pravidlá aj pre chov poľnohospodárskych zvierat. „V Európskej únii už 13 rokov nemôžeme produkovať vajcia v klietkových chovoch, ktoré sú neobohatené. Ukrajina je tretia krajina, naďalej takéto vajcia produkuje. Prúdia sem na európsky trh,“ opísal Molnár. „Kde sú uvedené postupy, aj clá, aj postupnosť znižovania týchto ciel, či už v agropotravinárskom biznise, ale aj v iných komoditách,“ povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.
Potravinári pripomínajú, že tlak, ktorý produkcia nášho východného suseda na európske poľnohospodárstvo vytvorí, môže byť pre mnoho domácich producentov likvidačný. Farmári ostro kritizujú veľké množstvo byrokracie, ktoré Európska komisia kladie na poľnohospodárov či nereálne postavené zelené ciele.
Dnes ráno sa pred poľnohospodárskym družstvom Vajnory v Bratislave stretli nespokojní farmári. Mierili pred budovu Zastúpenia Európskej komisie v centre hlavného mesta, kde odovzdali svoje požiadavky. Tie vytvorili spolu s poľnohospodármi z ostatných európskych krajín.
„Robíme to kvôli občanom, kvôli našim deťom, kvôli generácii, ktorá príde po nás. Aby nielen Slovensko, ale aj celá Európa dokázala uživiť obyvateľstvo kvalitnými potravinami,“ hovorí farmárom Emil Macho, predseda SPPK. Zdôrazňuje, že poľnohospodári nechcú riešiť „nezmysly“ a „Európska komisia potrebuje vidieť veci racionálne“.
Farmári potom nechali traktory zaparkované pred budovou parlamentu. Organizátori tvrdia, že to je najväčší protest farmárov od vzniku Slovenska. „Chceme, aby toto bol jeden veľký apel na slovenských politikov naprieč všetkým garnitúram. Chceme byť súčasťou národnej ekonomiky,“ povedal Macho pred parlamentom. Vyzval politikov na spoločný dialóg.
Desiatky traktorov prechádzali ešte ráno centrom Bratislavy za neustáleho trúbenia. Bratislavčania im mávali a fotili si ich.
Jedným z farmárov, ktorý prišiel dnes na protest, bol aj Mário Škrabák, ktorý pracuje na družstve v bratislavských Vajnoroch. Do Bratislavy prišiel z Poltára, aby zarobil peniaze, ktoré im doma chýbajú. „Peniaze nám nedal štát, sľubovali že dajú a nedali. Bolo treba vyjsť do ulíc,“ hovorí nám v traktore, do ktorého nás zobral.
Pred budovou Zastúpenia Európskej komisie vytvorili traktory kolónu cez jeden jazdný pruh. Pripevnené mali transparenty s nápismi „My máme kravy. Vy máte kravaty. Čo nás živí?“ Na iných sa písalo, že už nechcú viac byť úradníci, ale poľnohospodári.
Dôvodom na protest farmárov je množstvo byrokracie pri eurodotáciách, kritizujú tiež Zelenú dohodu (Green deal) či nedostatočnú ochranu európskych trhov. Zároveň požadujú vyplatenie priamych platieb, ktoré meškajú.
„Náš pohár trpezlivosti skutočne pretiekol. Chceme vyrábať, nechceme v Európe a na Slovensku extenzívne poľnohosdpodárstvo, chceme poľnohospodárstvo, kde farmár nebude musieť byť úradník, ale bude sa venovať pôde a zvieratám,“ vysvetľuje Macho.
Ostro kritizujú aj dovoz lacných komodít z Ukrajiny či z tretích krajín sveta. Poľnohospodári si totiž myslia, že Európa nebola pripravená na rýchly vstup „obilnice sveta“ na voľný trh. V praxi to znamená, že Európska únia umožňuje dovoz takých plodín, ktoré farmári majú na skladoch.
„Tie predpisy, ktoré hovoria, že poľnohospodár musí na pôde úhorovať a nemôže pestovať, tak to už nemôžeme znášať,“ sťažuje sa Helena Patasiová z Agrárnej komory Slovenska.
Počas protestu sa ozval aj premiér Róber Fico, ktorý si myslí, že je nutné pokračovať v zákaze dovozu niektorých poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny. „Na nezáujem Európskej komisie chrániť slovenských a európskych poľnohospodárov musíme reagovať suverénnou slovenskou zahraničnou politikou a zákazom dovozu mnohých poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny,“ píše premiér na sociálnej sieti.
Myslí si, že vláda by mala chrániť národné záumy Slovenska a slovenského poľnohospodára. Je presvedčený, že Európska komisia je v otázke Ukrajiny „slepá a hluchá“.
„Na trh EÚ môžete bez cla a akýchkoľvek kvót dovážať poľnohospodárske produkty od obilia počnúc až po hydinu, vajcia či med. Samozrejme, že to poškodzuje slovenských poľnohospodárov,“ menuje premiér Fico. Chce preto pokračovať v zákaze dovozu ukrajinských produktov.
Farmári vyšli do ulíc nielen v Bratislave ale naprieč celým Slovenskom. Parkovisko pred výstaviskom Agrokomplexu v Nitre sa dnes zaplnilo poľnohospodárskou technikou. Traktory prichádzali do centra Nitry zo štyroch smerov, od Topoľčian, Zlatých Moraviec, Levíc a Nových Zámkov. Kolóna traktorov pokračovala na protestnú jazdu mestom.
Približne 150 poľnohospodárskych strojov bolo dnes aj v Leviciach či Galante. Inak tomu nebolo ani na východe Slovenska, kde cesty zaplnili desiatky traktorov. Do Košíc prišli farmári z dvoch strán. Dokopy ulicami mesta išlo viac ako 60 poľnohospodárskej techniky, prevažne traktory, no objavil sa aj jeden kombajn. Časť farmárov prišlo z Turne nad Bodvou a cez Moldavu nad Bodvou či Šacu prišli do metropoly východu. Smerovali po obchvate mesta až na výpadovku na Prešov. Tam ich už čakali farmári, ktorí prišli z obcí v smere od Prešova. V smere od Košíc do Prešova vznikla viac ako kilometer dlhá kolóna.
Ešte v pondelok bol na viacerých miestach vrátane Bratislavy protest farmárov, ktorý zorganizovali ľudia zo Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
K tomu dnešnému protestu sa však nepridali. Podľa ich slov, najväčšia stavovská organizácia farmárov na Slovensku SPPK chcela ísť protestovať samostatne.
„My sme ich volali, aby sme spravili jeden spoločný protest. Bola podaná ruka, ale potom sme boli odmietnutí. Najvyšší predstaviteľ SPPK povedal, že oni pôjdu samostatne,” vysvetľoval ešte v pondelok Marián Glovaťák zo Združenia mladých farmárov Slovenska (ASYF).
Naznačil, že SPPK v minulosti robila kampaň politickej strane Smer a aj ten dnešný protest môže mať politický charakter.
Kým minister pôdohospodárstva Richard Takáč označil protest v pondelok za pomýlený, ten dnešný pod záštitou SPPK chce podporiť aj osobne. Navštíviť ho mal na protestnej akcii v Nových Zámkoch.
SPPK však hovorí niečo iné a odmieta akúkoľvek politickú spojitosť. Označil to za osobnú aktivitu ministra a tvrdí, že ho na protest nepozvali. „Nie je nič výnimočné v EÚ, že ministri sa požiadavkam, ktoré odovzdáme Európskej komisie, pridávajú. Dúfame, že minister pôdohospodárstva vysloví tieto požiadky na Rade ministrov,“ vysvetľuje Macho z SPPK.
Na celoeurópsky protest farmárov, poľnohospodárov a potravinárov bude dohliadať aj štátna či mestská polícia. Na cesty totiž vyrazili tisíce farmárov. „Avizované sú rozsiahle kolóny po celej trase poľnohospodárov presúvajúcich sa s technikou,“ povedala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.
Trasa protestnej jazdy v Bratislave viedla zo Seneckej cesty cez Rožňavskú, Trnavskú, Šancovú a Štefánikovu ulicu a Palisády. Ďalší účastníci zhromaždenia sa pripoja z Trnavského mýta a presúvať sa budú od Lieskovskej cesty Ulicou Svornosti, Slovnaftskou a Bajkalskou ulicou, Trnavskou cestou, Šancovou a Štefánikovou ulicou na Palisády.
Poľnohospodári s traktormi zastavili premávku na česko-slovenskom hraničnom priechode Hodonín-Holíč. Na mieste boli podľa stanice ČT24 stovky traktorov. Podporiť ich prišli aj farmári z Maďarska či Poľska.
| Komodita | Dovezené množstvo (tony) |
|---|---|
| Kukurica | 405 000 |
| Pšenica | 72 000 |
| Jačmeň | 14 000 |
Tabuľka: Dovoz vybraných agrokomodít z Ukrajiny na Slovensko v minulom roku
tags: #dovoz #poľnohospodárskej #techniky #z #Ukrajiny #na


