Dve Jedlá na Základnej Škole: Príklady a Legislatíva

Výživa v detskom veku má zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj. Je nevyhnutné, aby strava detí bola nutrične vyvážená a obsahovala všetky potrebné živiny pre ich vývoj, rast, metabolizmus a ďalšie telesné funkcie. Rodičia majú zvyčajne prehľad o stravovaní svojich detí pred nástupom do predškolského zariadenia alebo školy. Avšak, keď deti začnú navštevovať štátne zariadenia, zloženie ich stravy sa riadi vyhláškou o školskom stravovaní č. 330/2009 Z. z.

Legislatívny rámec školského stravovania

Školské stravovanie na Slovensku sa riadi vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z. z. Táto vyhláška stanovuje základné požiadavky na zloženie stravy a frekvenciu podávania jednotlivých druhov jedál. V zmysle tejto vyhlášky by mali deti v priebehu jedného týždňa dostať dve hlavné jedlá s mäsom a jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa, ktoré sa odporúča doplniť napríklad zeleninou.

Zloženie školského jedálnička

Školský jedálniček by mal byť pestrý a vyvážený. Okrem mäsových jedál by mal obsahovať:

• Strukovinové a zeleninové polievky: Odporúčajú sa výdatné polievky s obsahom mäsa alebo mlieka.
• Prívarky: Mali by sa podávať približne dvakrát do mesiaca.
• Zemiaky: Mali by byť súčasťou jedálnička 2-3 krát týždenne.
• Zelenina: Mala by byť podávaná denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu.
• Ryby, obilniny a strukoviny: Mali by sa objaviť na jedálnom lístku raz týždenne.
• Múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia: Rovnako by mali byť zaradené raz týždenne.

Obed by mal byť najvýživnejším jedlom dňa, pretože predstavuje najväčší podiel z celkového denného príjmu energie.

Príklady jedál a pripomienky

Práve tu sa rodičia spoliehajú na kvalitu obedňajších jedál podávaných v školských jedálňach. Medzi príklady jedál, ktoré sa bežne vyskytujú v školských jedálňach, patria:

• Zelený hrášok: Obsahuje ľahko stráviteľné bielkoviny, veľa vlákniny, vitamínov B, mangán, vitamín C, železo a zinok. Vhodná je šetrná úprava, dusenie po dobu maximálne troch minút, pretože pri dlhodobej tepelnej úprave stráca veľa výživných látok.
• Mäso na spôsob "Bratislavská pochúťka": Z názvu nie je pre dieťa ani rodiča zrejmé, čo okrem mäsa daný pokrm obsahuje. Názvy tohto typu boli zaužívané v minulosti v závodnom stravovaní. V súčasnom modernom používaní názvov by malo byť uvedené: Bravčové karé dusené na cibuli s paradajkami (a údenou slaninkou).
• Bravčové mäso: Nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. Pri výbere druhov mias v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľacie mäsá.
• Prílohy: K mäsitým jedlám je vhodnejšie použiť prílohy z celozrnnej múky. V školských jedálňach sa málokedy stretávame s celozrnnou prílohou, či už sa jedná o ryžu, pšenicu alebo iný druh obilniny.
• Ovocné jogurty: Väčšina ovocných jogurtov nemá s ovocím veľa spoločného. Namiesto ovocia sú v nich použité sladené sirupy, množstvo farbív, konzervačných látok.
• Nápoje: Základom pitného režimu sú voda, minerálne vody, čaje, ovocné a zeleninové 100 % šťavy. Z nich je pre deti najvhodnejšia nesýtená voda a čaje bez obsahu kofeínu. Nápoje, najmä pre deti, by sme nemali sladiť pridanými rafinovanými sladidlami.
• Syrová polievka: Napriek tomu, že pri každom pokrme sú uvedené alergény, nie je úplne zrejmé, čo všetko je v polievke obsiahnuté, hlavne typ použitého syra. Je rozdiel, či v polievke bol použitý absolútne nevhodný tavený syr alebo kvalitný tvrdý strúhaný syr. Bežne dostupné syry obsahujú vysoký obsah soli a pridané látky.
• Španielsky vtáčik: Podľa všeobecne dostupných receptúr pod týmto názvom nájdeme bravčové stehno bez kosti so šunkou, koreňovou zeleninou, údenou slaninou (nemusí byť), s kyslými uhorkami a kyslou smotanou (nemusí byť). Názov by mal byť Bravčové stehno so šunkou a sterilizovanými uhorkami na omáčke z koreňovej zeleniny. Bravčové mäso obsahuje vysoký podiel tukov a nasýtených mastných kyselín.
• Sladké múčniky: Šišky s džemom učite deti zbožňujú a škola splnila nasadením tohto jedla jedno povinné zaradenie sladký múčnik. Tu sa však ponúka otázka, či je skutočne vhodné zaradiť 1 x do týždňa sladký obed. Tvorí ho väčšinou múčne jedlo z bielej pšeničnej múky, v kombinácii so sladkou plnkou, posýpkou, či zaváraným ovocím, čo je opäť len dávka rafinovaného cukru.
• Cereálne tyčinky: Bežne dostupné cereálne tyčinky sú zdrojom ďalších rafinovaných cukrov a ich obsah je taký vysoký, že tento nedostatok prekryje ich akékoľvek pozitívum.
• Šošovica: Je veľmi cennou potravinou, obsahuje 3-krát viac vápnika než obilniny a 7-krát viac železa než špenát. Zo všetkých strukovín je šošovica najbohatšia na bielkoviny (25 %) a obsahuje najmenej tukov (0,6 %).

Iniciatívy pre zlepšenie školského stravovania

Na zlepšenie školského stravovania existujú rôzne iniciatívy a programy, ako napríklad "Skutočne zdravá škola". Táto iniciatíva sa zameriava na zlepšenie kvality a chuti jedál pre deti, s cieľom poskytnúť im nutrične vyvážené a chutné jedlo, ktoré podporuje zdravé stravovacie návyky.

Skutočne zdravá škola

Program Skutočne zdravá škola čerpá inšpiráciu z podobných projektov v Českej republike a Veľkej Británii (Food for Life Partnership - FFLP). Od roku 2014 sa doň zapojilo viac ako 500 škôl, ktoré denne pripravujú tisíce obedov podľa pravidiel FFLP. Na Slovensku sa podarilo zapojiť približne 150 škôl, ktoré implementujú tzv. celoškolský prístup. Tento zahŕňa vzdelávanie o jedle, aktivity na podporu kultúry stravovania a dôraz na výber kvalitných surovín v jedálňach.

Výzvy a prekážky

Jednou z hlavných výziev je rozpočet. Školské kuchyne často fungujú s obmedzenými prostriedkami, čo ovplyvňuje kvalitu surovín i celkové fungovanie jedálne. Ďalším problémom je verejné obstarávanie. Kritériá pre nákup potravín sú často nastavené nevhodne, čo vedie k výberu najlacnejších, no menej kvalitných surovín. Nízka angažovanosť rodičov, pracovníkov jedální, zriaďovateľov či politikov je ďalším významným problémom. Kvalita stravovania je ovplyvnená aj stravovacími návykmi z rodiny, ktoré si deti prinášajú do školy. Ak rodičia doma nekladú dôraz na vyváženú stravu, deti ju často odmietajú aj v škole. Ďalším zásadným problémom je nedostatok motivácie mladých ľudí pracovať v školských jedálňach. Zastaralé technologické vybavenie a hygienické podmienky v starších budovách taktiež sťažujú efektívnu prípravu jedál.

Riešenia a odporúčania

• Pripravovať jedlá z kvalitných a čerstvých surovín, ideálne lokálneho pôvodu.
• Zabezpečiť dostatočný podiel zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, kvalitných bielkovín a tukov, pričom minimalizovať obsah pridaných cukrov, soli a nezdravých tukov.
• Podporovať vytváranie pozitívnych stravovacích návykov už od útleho veku.
• Klásť dôraz na zvýšenie povedomia o význame kvalitnej stravy medzi deťmi, rodičmi a zamestnancami jedální.
• Investovať do moderných kuchynských zariadení, ktoré zefektívnia prácu kuchárov a zlepšia výslednú kvalitu pokrmov.
• Zvýšený podiel strukovín, zeleniny a ovocia v jedálničku detí prispieva k prevencii obezity a srdcovo-cievnych ochorení.
• Zapojiť deti do procesu pestovania alebo prípravy jedál, čo im pomôže vytvoriť si pozitívny vzťah k jedlu.
• Aktivity, ktoré im vysvetlia, prečo je zdravá strava dôležitá a aký význam majú jednotlivé potraviny pre ich zdravie, môžu zvýšiť ich záujem o nové chute.

Inšpirácia zo zahraničia

Nie je jednoduché určiť, ktorá krajina má najlepší systém školského stravovania, pretože každá má svoje silné stránky a príklady dobrej praxe. Medzi najčastejšie spomínané patria Fínsko, Švédsko, Japonsko, Taliansko či niektoré oblasti vo Francúzsku a vo Viedni. Tieto systémy si získali uznanie vďaka svojej kvalite, ale aj vďaka odlišným prístupoch, ktoré odrážajú miestne tradície a potreby. Čo však všetky tieto úspešné príklady spája, je dôraz na kvalitu potravín, efektívne verejné obstarávanie a vzdelávanie nielen detí, ale aj personálu školských jedální.

• Švédsko: Švédske stoly, alebo bufetový systém výdaja, majú veľké úspechy, najmä vďaka efektívnemu znižovaniu odpadu.
• Francúzsko (región Dordogne): Školy sa zameriavajú na 100 % bio a lokálne potraviny (s výnimkami ako kakao).
• Japonsko: Súčasťou stravovacieho systému je aj silná kultúrna zložka, kde deti spolu so stravovaním získavajú aj návyky úcty k jedlu.

Dotácie na stravu

Od 1. júla 2022 nadobudli účinnosť niektoré ustanovenia zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách.

V zmysle § 52zzn ods. 70 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku.

40 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku.

Dotáciu na stravu podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona o dotáciách na dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník MŠ alebo ZŠ a žije v domácnosti, v ktorej si ani jeden člen domácnosti neuplatnil na toto dieťa nárok na sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa, ktoré dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, žijúce s ním v domácnosti podľa osobitného predpisu* (ďalej len „deti bez daňového bonusu), táto skutočnosť sa žiadateľovi podľa § 4 ods.

Tabuľka: Prehľad dotácií na stravu

tags: #dve #jedla #na #zakladnej #skole #priklady

Populárne príspevky:

• Rýchly a Jednoduchý Tvarohovo-Ovocný Koláč
• Kalórie a Nutričné Hodnoty
• Cestoviny pre deti: vek a príprava
• Mobilné aplikácie pre Amazon
• Rýchly recept na jahodové smoothie