Kyslá kapusta a Artritída: Prírodná pomoc pri zápale kĺbov

Reumatoidná artritída je chronické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kĺby, ale aj ďalšie orgány a organové systémy, ako sú cievy, srdce, pľúca a oči. Ochorenie sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, pričom najčastejšie sa prvé príznaky objavujú medzi 40. a 60. rokom. Ženy sú postihnuté trikrát častejšie ako muži.

Napriek tomu, že reumatoidná artritída je závažná choroba, nemusí nutne znamenať vážne zhoršenie zdravotného stavu a neradostné vyhliadky do budúcna. Cieľom liečby je potlačiť aktivitu choroby a udržať, prípadne zlepšiť funkčný stav a predísť nevratnému poškodeniu kĺbov. Optimálne je docieliť vymiznutie príznakov choroby.

Vďaka novým poznatkom dnes vieme bolesť nielen tlmiť, ale aj riešiť jej príčiny. Zápal v kĺbe znamená, že imunitný systém reaguje prehnane alebo nesprávne - namiesto obrany proti patogénom napáda vlastné tkanivá. Často postihuje viacero kĺbov naraz, najmä symetricky (napríklad obe zápästia či členky), sprevádzajú ju opuch, začervenanie, teplo a stuhnutosť, ktorá môže trvať dlhšie než pol hodiny.

Kyslá kapusta patrí medzi tradičné slovenské potraviny, ktoré majú svoje miesto nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve. V posledných rokoch sa dostáva do popredia vďaka svojim priaznivým účinkom na trávenie, imunitu a zdravie pečene. Kyslá kapusta je jedlo a liek pre každého.

Tento článok je venovaný pozitívnym účinkom domácej kyslej kapusty, nie tej, ktorú kúpite v obchode a ktorá okrem kapusty, soli a bežných korenín obsahuje veľa konzervačných zložiek.

V zime vyžaduje ľudský organizmus zvýšenú potrebu vitamínov. Chýbajúce vitamíny sa snažíme dopĺňať exotickým ovocím, ako sú napríklad kiwi, citróny, pomaranče alebo banány a zabúdame pritom na vynikajúci domáci zdroj vitamínov, akým je kapusta.

Ako pripraviť kyslú kapustu - jednu z najjednoduchších domácich fermentovaných potravín

Čo je kyslá kapusta?

Kyslá kapusta je fermentovaný produkt, ktorý vzniká kvasením čerstvej kapusty. Tento proces nielenže predlžuje jej trvanlivosť, ale zároveň obohacuje kapustu o cenné látky. Medzi najvýznamnejšie patrí množstvo vitamínov, minerálov a živých baktérií - probiotík, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie človeka.

Kapusta je najstaršou kultivovanou zeleninou. Pestuje sa viac ako 4-tisíc rokov. Jej pravlasťou je pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku. V starom Egypte pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre.

Starí Gréci ako aj starí Rimania využívali kyslú kapustu pri liečbe žalúdočných vredov a morovej nákazy. Moreplavci od 16. storočia ju používali ako osvedčený prostriedok proti skorbutu (nedostatok vitamínu C). Dnešný spôsob výroby kyslej kapusty údajne prevzali v stredoveku Slovania od Tatárov.

Kyslá kapusta sa prvýkrát dostala do Spojených štátov v roku 1700. Hoci fermentácia môže znieť ako komplikovaný proces, v skutočnosti je to niečo, čo sa praktizuje tisíce rokov takmer v každej starovekej populácii na Zemi.

Napríklad prospešný kefír je kultivovaný mliečny výrobok, ktorý bol prvýkrát vytvorený vo východnej Európe pred tisíckami rokov, miso a natto sú fermentované sójové produkty pochádzajúce z Japonska a kimchi je tradičná fermentovaná kórejská základná príloha.

Kyslá kapusta vďačí za svoju chuť bakteriálnemu kvaseniu. Typickú kyslú chuť jej dodáva kyselina mliečna, ktorá vznikla kvasením cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia. Užitočné mikroorganizmy, ktoré sa v kyslej kapuste nachádzajú, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie zase uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov radu B.

Nutričné hodnoty a zloženie kyslej kapusty

Z hľadiska výživy je kyslá kapusta zdrojom vitamínu C, vitamínu K, vitamínov skupiny B, železa, vápnika a horčíka. Vďaka fermentácii obsahuje tiež kyselinu mliečnu, ktorá podporuje črevnú mikroflóru. Kyslá kapusta má nízky glykemický index, čo znamená, že nespôsobuje prudké výkyvy hladiny cukru v krvi.

Je bohatá najmä na betakarotén a vitamín C, B3, B5, B6 a B12 a minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, má vysoký obsah antioxidantov a fytonutrientov.

Už 200g kyslej kapusty pokryje dennú potrebu vitamínu C. Obsahuje tiež kyselinu listovú - vitamín B9, ktorá zužitkovanie vitamínu C synergicky podporuje. Je bohatá na vitamín K. V 100g sa nachádza až dvojnásobok odporúčanej dennej dávky. Napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi.

Kyslá kapusta má u nás bohatú históriu a v mnohých domácnostiach s ňou majú výborné skúsenosti. Je jedlo pre každého. Pravidelnou konzumáciou kyslej kapusty sa dá predísť infarktu, depresívnym stavom, mŕtvici a mnohým iným civilizačným chorobám. Najmä diabetici by ju mali jesť čo najčastejšie.

Jeden deciliter čerstvej šťavy z kapusty 3- až 4-krát denne sa môže využiť ako doplnok pri liečbe podráždeného alebo zapáleného hrubého čreva, bakteriálneho kvasenia, či pri nerovnováhe v celom tráviacom trakte. Spolu s vitamínmi skupiny B obnovujú poškodenú črevnú sliznicu. Šťava z kapusty lieči žalúdočné a dvanástnikové vredy. Kyselina mliečna pomáha tiež priamo pri trávení v žalúdku tým, že kompenzuje nedostatok tvorby kyseliny soľnej.

Pre zdravie konzumenta kapusty je nezanedbateľný aj jej vysoký obsah celulózovej vlákniny, ktorá zlepšuje priechodnosť čriev, podporuje pravidelné vyprázdňovanie, a tak zabraňuje zápche. Je veľmi osožná aj pri chronickej zápche a divertikulóze.

Pozor na tepelnú úpravu! Sterilizáciou, varením, dusením či pečením sa vzácne látky ničia, preto by sme mali jesť čo najviac kvasenej kapusty v surovom stave ako súčasť šalátov.

Vplyv kyslej kapusty na zdravie

Kyslá kapusta je veľmi nízkokalorická, ale je to protizápalové jedlo. Dokonca aj konzumácia malého množstva denne - len niekoľko polievkových lyžíc - poskytuje skvelý zdroj živín, vrátane vitamínu K, vitamínu C, vápnika, draslíka a fosforu - a samozrejme probiotík.

  • znížený celkový zápal (v gastrointestinálnom trakte aj mimo neho)
  • zlepšenie porúch trávenia, ako je syndróm netesného čreva, ulcerózna kolitída, IBS a pouchitída
  • zlepšená imunita
  • lepšia absorpcia živín
  • prevencia a liečba hnačky
  • prevencia a redukcia symptómov potravinových alergií, vrátane intolerancie laktózy, alergie na mliečnu bielkovinu a iných
  • zlepšenie vysokého krvného tlaku
  • znížené riziko rakoviny
  • zmiernenie zápalu artritídy (reumatoidná artritída a chronická juvenilná artritída)
  • zníženie príznakov ekzému
  • znížený cholesterol
  • ochrana pred infekciou H. pylori

Blahodárne probiotiká kyslej kapusty pomáhajú zvyšovať a regulovať NK bunky - „prirodzené zabíjačské bunky“, ktoré kontrolujú zápalové cesty tela a pôsobia proti infekciám alebo reakciám na potravinové alergie.

Kyslá kapusta a zdravie pečene

Kyslá kapusta môže prispieť k metabolizmu tukov a sacharidov, a tým napomáhať správnej funkcii pečene. Jej pravidelná konzumácia môže pomôcť zlepšiť trávenie, čím sa znižuje riziko usadzovania škodlivín v pečeni.

Výskumy tiež ukazujú, že fermentované potraviny, ako je kyslá kapusta, môžu znižovať zápal v tele, čo je prospešné najmä pri chronických ochoreniach pečene.

Kyslá kapusta a trávenie

Kyslá kapusta je jedným z najlepších prírodných zdrojov probiotík, ktoré sú kľúčové pre zdravé trávenie a činnosť čriev. Tieto baktérie pomáhajú rozkladať potravu, zlepšujú vstrebávanie živín a znižujú riziko tráviacich ťažkostí, ako sú zápcha, hnačka či syndróm dráždivého čreva.

Fermentačný proces, ktorým sa kyslá kapusta vyrába, zvyšuje obsah laktobacilov, čo sú jedny z najúčinnejších probiotík. Tie podporujú produkciu enzýmov potrebných na trávenie a zároveň chránia črevo pred premnožením škodlivých baktérií.

Pravidelná konzumácia kyslej kapusty tak môže pomôcť zmierniť nadúvanie, plynatosť či ťažkosti so žalúdkom.

Kyslá kapusta v kontexte protizápalovej stravy pri artritíde

Chronické zápalové ochorenia, vrátane artritídy, dosahujú v západnom svete epidemické rozmery. Vedci skúmajú súvislosti medzi zápalom a životným štýlom. Zápal je príčinou mnohých ochorení, ako sú bronchitída, artritída, osteoporóza, roztrúsená skleróza, cukrovka, vysoký krvný tlak, Alzheimerova choroba, onkologické ochorenia, zápaly tráviaceho traktu, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, intolerancie a alergie.

Protizápalová diéta uprednostňuje potraviny bohaté na antioxidanty, nenasýtené tuky, omega-3 mastné kyseliny a vlákninu. Obmedzuje konzumáciu spracovaných potravín, červeného mäsa a alkoholu. Kyslá kapusta, ako fermentovaná potravina bohatá na probiotiká a antioxidanty, môže byť cennou súčasťou takejto stravy.

Ako zaradiť kyslú kapustu do jedálnička

Kyslú kapustu je možné konzumovať v surovom stave ako súčasť šalátov, alebo ako prílohu k jedlám. Tepelnou úpravou sa vzácne látky ničia, preto je ideálne konzumovať ju v surovom stave. Kyslá kapusta je vhodná pre zdravých, chorých aj pre tých, ktorí sa snažia schudnúť. Diabetici by ju mali jesť čo najčastejšie.

Kyslá kapusta sa odporúča konzumovať s mierou. Dospelí môžu denne zjesť približne 1 šálku/200 g kyslej kapusty. Pokiaľ nemáte žiadne zdravotné problémy alebo vám nespôsobuje nepríjemné nadúvanie, horná hranica nie je stanovená. Vo väčšom množstve však môže pôsobiť ako preháňadlo.

Ako si vyrobiť domácu kyslú kapustu

Pripraviť si kyslú kapustu nie je náročné a nečíhajú na vás ani zákernosti, ktoré by ste odhalili až naberaním skúseností. Jednoznačnou voľbou je zimná kapusta. Tá je ťažšia, alebo teda hutnejšia, a má hrubšie listy. Na prípravu kyslej kapusty sa hodí ako biela, tak červená. Avšak, biela je populárnejšia a to až do tej miery, že môžete mať pocit, že červená kapusta sa vlastne na kvasenie nehodí. Ale aj červená kapusta sa hodí na kvasenie.

Čo budete potrebovať?
  • Kapustu
  • Soľ (20 - 30 gramov soli na kilo kapusty)
  • Súdok (kameninový alebo keramický)
  • Závažie
  • Rezačku na kapustu
  • Vaničku
  • Plech
Postup:
  1. Narezanú kapustu nasoľte vo vaničke a nechajte ju niekoľko hodín oddychovať.
  2. Kapusta pustí šťavu, ktorú budete ešte rukami z kapusty vytláčať.
  3. Takto odšťavenú kapustu budete postupne nakladať do súdka.
  4. Každú vrstvu rukami, nohami alebo lisom poriadne utlačte.
  5. Kapustu vrstvite až kým nenaplníte súdok, myslite na to, že v ňom musí zostať miesto na závažie.
  6. Naložený súdok postavte na plytkú nádobu a umiestnite ho do teplej miestnosti na 4 týždne.
  7. Po 4 týždňoch je kapusta vykvasená.
  8. Súdok premiestnite do miestnosti, kde sa teploty pohybujú blízko 0 °C, nesmie v nej však mrznúť.

Tabuľka: Rozdiely medzi bielou a červenou kyslou kapustou

Vlastnosť Biela kapusta Červená kapusta
Farba Kvasená má zelenkastú až svetložltú farbu. Kvasením získa sýto purpurovú až červenú farbu a zafarbí všetko, s čím príde do kontaktu.
Chuť Kyslá a až veľmi kyslá a svieža. V porovnaní s bielou kyslou kapustou je sladšia a zemitejšia. Tiež sa zvykne pripravovať na sladko.
Výživové hodnoty Je bohatá na vitamíny a minerály, najmä na vitamín C a K. Tiež obsahuje laktobacily. Obsahuje všetky výživové hodnoty bielej kapusty. Navyše má aj antokyány - prírodné antioxidanty. Tiež sú zodpovedné za charakteristickú purpurovú farbu.
Vzhľad v pokrmoch Je bežnejšie používaná a v mnohých kuchyniach je to tradičný výber pre kvasenie. Ak sa rozhoduje medzi bielou a červenou kapustou, myslite najmä na to, ako chcete kapustu používať. Nie vo všetkých receptoch je totiž tmavé zafarbené červenou kapustou žiaduce.

Kyslá kapusta, tradičná fermentovaná potravina, si získala popularitu nielen pre svoju jedinečnú chuť, ale aj pre potenciálne zdravotné benefity. Vďaka svojim probiotickým vlastnostiam a bohatému obsahu živín, prispieva k zmierneniu zápalu pri artritíde a iných zápalových ochoreniach.

tags: #kyslá #kapusta #artritída

Populárne príspevky: