Pestovanie mrkvy a cibule vo vyvýšenom záhone

Vyvýšené záhony sa stávajú čoraz obľúbenejšími medzi záhradkármi. Často ide o intenzívny spôsob pestovania na malej ploche. Ak sa rozhodneme pre vyvýšené záhony, starostlivo zvolíme aj ich umiestnenie. Umiestňujeme ich teda na plné slnko v dobre dostupnej časti záhrady. Blízkosť zdroja vody a kompostéra je výhodou, ktorá starostlivosť o rastliny jedine spríjemní.

V prípade záhonov vyšších ako 80 cm je vhodné vytvoriť v podloží napríklad drenáž alebo vrstvu vzdušného materiálu v podobe slamy či slabých konárov s hrúbkou okolo 10 až 20 cm. Táto vrstva sa postará o zásobenie vzduchom. Pri nižších záhonoch sa táto vrstva automaticky vynecháva, celý objem sa potom vyplní buď kvalitnou ornou pôdou, alebo záhradným substrátom. Najlepšie je však zmiešanie pôdy a substrátu. Pôda obsahuje aj ílovitú zložku, na ktorú sa lepšie viaže voda a živiny.

Pokiaľ však zakladáte prísne prírodnú záhradu, podľa všeobecne platných princípov je potrebné vzdať sa rašelinových substrátov, pretože rašelina je neobnoviteľný zdroj. V prírodných záhradách je typické vrstvenie rastlinných materiálov, ktoré sú de facto záhradným odpadom. Tento spôsob vypĺňania vyvýšených záhonov je jedna z možností ako na to. Je vhodný, ak máme dostatok odpadového rastlinného materiálu, ktorý doň uložiť. Drevná hmota na jeho dne do seba absorbuje vodu a tak môže udržiavať vlhkosť od koreňov. Stredná vrstva z „mäkkého“ odpadu sa pomerne rýchlo rozkladá, a sprístupňuje živiny. Už ďalší rok ju môžeme premiešať s vrchnou vrstvou.

Prednosťou pri zálievke je, že vyvýšené okraje zabránia vyliatiu vody zo záhona. Tá sa tak bezpečne a bez zbytočných strát dostane ku koreňom zeleniny, ovocia i byliniek. V horúčavách však môže záhon v porovnaní s terénom vysychať o niečo rýchlejšie. Môže to byť vyšším podielom rašeliny a tým, že je skrátka vyššie. Naopak, ak je na dne organický materiál, ten je schopný vodu nasiaknuť, čím ju vlastne pre korene dlhodobo zadržiava. Rastliny zalievame podľa možnosti podmokom, nie na listy.

Na vyvýšené záhony možno vysadiť prakticky akékoľvek zeleniny a drobné ovocie, berieme však do úvahy ich výšku. Pôdopokryvné a nízke plodiny môžeme pestovať aj vyššie, výška nad 80 cm umožní dopestovať úrodu takmer bez ohýbania chrbta.

Zásady pestovania vo vyvýšených záhonoch

Aj pri pestovaní vo vyvýšených záhonoch platia v zásade rovnaké pravidlá ako pri pestovaní v bežných záhonoch, predovšetkým čo sa týka striedania plodín. Do pôdy na jeseň vyhnojenej maštaľným hnojom sadíme plodovú zeleninu (uhorky, paradajky, papriku), hlúboviny. O rok sa tu bude dobre dariť koreňovej zelenine a v treťom roku kríčkovej fazuli, cesnaku a cibuli.

Preto je dobré rozmyslieť si, aké druhy zeleniny (skupina zelenín náročná na živiny, stredne a menej náročná) a v akom množstve plánujeme pestovať, a podľa toho zistíme, koľko vyvýšených záhonov budeme potrebovať. Kým je porast zdravý a pravidelne dopĺňame živiny, je to možné. Ide o na prácu náročnejší spôsob pestovania, no nebudeme mať zase toľko práce s kompostom.

Opakovane ich vypĺňame spôsobom vrstvenia organického odpadu. Reálne to funguje tak, že v jednom zo záhonov nič nepestujeme. Vyberieme z neho pôdu a celú sezónu doň vhadzujeme organický odpad, ktorý by sme inak vyhodili na kompost. Ukladáme ho rovnomerne a priebežne naň stúpame, aby zľahol. Na jeseň vrátime vrstvu pôdy, optimálne 30 cm. V sezóne pôda s rastlinami klesne aj o 20 cm, rastlinám to však neprekáža. Ďalší rok vrchnú vrstvu zmiešame so strednou, rozloženou, čím sa obohatí o živiny. Po približne troch rokoch pestovania, prípadne keď pôda výraznejšie zľahne, ju opäť vykopeme, dáme nabok a znova celú nadchádzajúcu sezónu do záhona hádžeme organický odpad, ideálne hrubšie prvky na dno, mäkšie navrch. Na jeseň zakryjeme pôdou. Pôdu v záhonoch tak neustále a prirodzene obnovujeme.

Čo môžete nasadiť do vyvýšeného záhona?

Správne postavený zeleninový záhon v záhrade alebo na balkóne ponúka dobré podmienky pre výsadbu úžitkových a okrasných rastlín. Na základe zlepšených teplotných podmienok vyvýšeného záhona môžete s pestovaním zvolených rastlín začať už na jar a využívať záhon až do jesene. Rovnako, ako v prípade záhonu, je dôležité, aby žili rastliny vo vzájomnej symbióze, aby boli správne vysadené a aby dostávali vhodnú starostlivosť. Tak v prípade úžitkových, ako aj okrasných rastlín, odlišujeme v závislosti od potreby živín medzi rastlinami s vysokou, strednou a s nízkou spotrebou dusíka. Toto rozdelenie hrá pri sadení rastlín dôležitú úlohu.

Pokiaľ vaše úžitkové rastliny vo vyvýšenom záhone nechcete hnojiť každý rok, dbajte na spotrebu živín nasadených rastlín. Na základe naplnenia vyvýšeného záhona rôznymi vrstvami materiálu ponúka záhon v záhrade v prvých rokoch dostatočné množstvo živín, ktoré optimálne zabezpečujú rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako rajčiaky, uhorky, kapusta, pór záhradný a zeler. Ostatné druhy zeleniny, ktorým sa darí vo vyvýšenom záhone, sú cuketa, mrkva, fazuľa a hrach siaty cukrový. Medzi zeleninu - napríklad medzi rajčiaky - môžete nasadiť aj bylinky. V nasledujúcich rokoch potom nájdu rastliny s nízkou spotrebou dusíka, ako špenát, jahody a šalát, v pôde dobré podmienky a dostatok živín.

Zelenina pre vyvýšený záhon podľa potreby živín:

Vysievať už môžete takmer všetky druhy zeleniny. Zelenú má mrkva, špenát, hrach, cvikla alebo šalát. Je to aj ideálny čas na výsev byliniek, napr. oregana, levandule, mäty, šalvie, rozmarínu alebo kôpru. Zasiať ich môžete do záhona, ale aj do kvetináča.

Ubezpečte sa, že každá zasadená rastlina má okolo seba dostatok priestoru. Sadenice sú síce malé, ale predstavte si, koľko priestoru bude potrebovať dospelá rastlinka.

Pestovanie mrkvy a cibule spolu

Pestovanie zeleniny a kvetov v spoločnom záhone prináša množstvo výhod. Nielenže získame úrodu zeleniny a zároveň sa tešíme z krásy kvetov, ale môžeme využiť aj pozitívne vplyvy, ktoré si rastliny navzájom poskytujú. Jednou z osvedčených kombinácií je spoločné pestovanie mrkvy a cibule.

Prečo pestovať mrkvu a cibuľu spolu?

Mrkva a cibuľa sú ideálni susedia v záhrade z viacerých dôvodov:

• Vzájomná ochrana pred škodcami: Cibuľa odpudzuje škodcov, ktorí sa živia mrkvou, ako sú mravce, muchy a pochmúrnatka mrkvová. Naopak, mrkva odpudzuje škodcov, ktorí sa živia cibuľou, ako sú cibuľové muchy a vošky.
• Podobné nároky na pestovanie: Oba druhy rastlín majú podobné nároky na slnečné svetlo, vlhkosť a živiny, čo znamená, že môžu rásť spolu v rovnakom záhone bez toho, aby sa navzájom konkurovali o zdroje.
• Rôzne výšky a obdobia dozrievania: Cibuľa je vyššia rastlina, ktorá poskytuje mrkvi tieň a ochranu pred silným slnečným žiarením. Cibuľa dozrieva skôr ako mrkva, čo znamená, že po zbere cibule zostane viac miesta pre mrkvu.

Okrem cibule existujú aj ďalšie druhy zeleniny a byliniek, ktoré sa výborne hodia k mrkve:

• Reďkovka: Odpudzuje mravce, ktoré sa živia listami mrkvy.
• Červená repa: Odčerpáva dusík z pôdy, čo môže pomôcť mrkvi lepšie rásť.
• Špenát: Priťahuje včely, ktoré opeľujú mrkvu.
• Uhorky: Poskytujú mrkvi tieň a vlhkosť, pričom mrkva odpudzuje škodcov, ktorí sa živia uhorkami.
• Hrach, šalát, pór, rajčiny: Tieto druhy zeleniny sa tiež dobre znášajú s mrkvou.
• Šalvia, rozmarín, pažítka: Bylinky, ktoré podporujú rast mrkvy.

Ďalšie užitočné kombinácie

Správne vybrané výsadbové kombinácie môžu podporiť synergické vzťahy medzi rastlinami. Niektoré rastliny môžu pôsobiť proti škodcom alebo podporiť rast susednej rastliny.

• Rumanček a kapusta/cibuľa: Rumanček pestujeme spolu s kapustou a cibuľou.
• Bazalka a rajčiny: Bazalka zlepšuje chuť rajčín a zároveň ich chráni pred múčnatkou.
• Kôpor a kapusta: Kôpor pestujeme s kapustou.
• Fazuľa a kukurica: Fazuľa poskytuje kukurici oporu, zatiaľ čo kukurica poskytuje fazuli tieň.
• Zemiaky a chren: Chren odpudzuje mandelinky zemiakové.

Nevhodné kombinácie rastlín

Rovnako ako existujú kombinácie, ktoré sú pre rastliny prospešné, existujú aj také, ktoré im môžu škodiť. Je dôležité vedieť, ktorým kombináciám sa vyhnúť:

• Kríčková fazuľa: Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel.
• Kapusta a karfiol: Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
• Cibuľa: Chráni síce veľa susedov pred hubovými chorobami, ale nie fazuľu, hrach a kapustu.

Jesenné sadenie mrkvy a petržlenu

Mrkvu a petržlen môžete vysadiť aj neskoro na jeseň. Ich semienka prezimujú v pôde a vyklíčia až na jar. Jesenné sadenie koreňovej zeleniny, teda konkrétne mrkvy a petržlenu, vám zabezpečí skorú jarnú úrodu.

Semienka začnú klíčiť hneď, ako pôda dosiahne optimálnu teplotu. Obávať sa nemusíte ani nedostatku vlahy, keďže po zime je jej v pôde dostatok. Semienka mrkvy a petržlenu vysievajte až tesne pred prvými mrazmi, aby ste zamedzili predčasnému klíčeniu. Pokojne až v novembri alebo dokonca v decembri, v závislosti od počasia - zemina by nemala byť zmrznutá. Záhon na siatie si však pripravte už skôr, ideálne v priebehu októbra. Na pestovanie zvoľte miesto, ktoré bolo hnojené minulú jeseň, aby mala koreňová zelenina dostatok živín pre svoj rast. Semienka sejte nahusto, hustejšie ako pri klasickom jarnom sadení.

Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie zeleniny

• Striedanie plodín: Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažte sa využiť princípy a silu prírody vo svoj prospech. V praxi to znamená, že beriete do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedate riadky nepríbuzných plodín.
• Ochranné rastliny: Záhony vysadenej zeleniny je možné lemovať ochrannými rastlinami (rôzne bylinky, predovšetkým aromatické) ktoré vysádzame súčasne so zeleninou. Výhodnejšie je však vysádzať ich v predstihu, počas jesennej prípravy záhonov.
• Zásobné záhony pre hmyzích predátorov: Vytvorte si zásobný záhon pre hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami (podobne poslúži aj kvetinová lúčka).
• Predplodiny: Pri príprave záhona na pestovanie zdravej biozeleniny do škodcami zamorenej pôdy vysadíme najprv predplodinu, ktorá má za účel unavenú pôdu ozdraviť.
• Plánovanie hriadok: Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie plodín môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.

Cibuľa - nielen chutná, ale aj liečivá zelenina

Cibuľa je nepostrádateľnou zeleninou, bez ktorej si nemožno predstaviť prípravu mnohých pokrmov. Zároveň sa jedná o výborný liek na posilnenie celkovej imunity. Jej pestovanie je hračka a môžete skúsiť aj tip skúsených profesionálov s mrkvou. Ide o jeden z najstarších druhov zeleniny na svete, ktorá sa používa nielen v kuchyni, ale aj ako rastlina prospešná nášmu zdraviu. Veľmi obľúbená bola cibuľa už v starom Egypte a v liečiteľstve má svoju tradíciu aj v Indii a Číne.

Kedy cibuľu vysadiť a ako

Ideálne obdobie na výsadbu cibule je od polovice marca až do začiatku apríla. Môžete ju pestovať buď z predpestovaných sadeníc, teda zo sadzačky, alebo z výsevu. Najrozšírenejším a najobľúbenejším spôsobom je sadzačka. Zakúpiť ju môžete u farmárov, v hobbymarketoch a pestovateľských obchodoch.

Pokiaľ sa rozhodnete pestovať cibuľu zo semien, sú skvelé odrody Owa, Globo a Blanco Duro, ktoré sa zároveň hodia aj do vyšších polôh. Najkvalitnejšia cibuľa sadzačka máva v priemere 4 až 10 mm, vhodná je aj sadzačka s priemerom 10 až 15 mm. Sadzačka s priemerom nad 20 mm často vybieha do kvetu a skôr sa pestuje pre zelenú vňať. Cibuľky sadzačky vkladajte do pôdy plytko, aby ich horný koniec vyčnieval nad jej povrch. Medzery medzi jednotlivými kusmi by mali byť 10 až 12 cm a vzdialenosť medzi riadkami okolo 25 cm. Počas vegetácie cibuľu pravidelne zbavujte buriny a kyprite. Podľa zvoleného druhu cibule počítajte so zberom koncom júla.

Čoraz viac sa do popredia dostávajú vyvýšené záhony, v ktorých dokážete vypestovať väčšiu časť zeleniny, byliniek aj ovocia. Vyvýšené záhony sú jedným z najobľúbenejších exteriérových doplnkov, ktoré vždy nájdu svoje opodstatnenie. Ide najmä o jeden zo spôsobov pestovania na malej ploche. To znamená, že odteraz môžu pestovať aj ľudia, ktorí k tomu doteraz prístup nemali.

Správne umiestnenie záhona sa postará o kvalitnú úrodnosť rastlín. Jednou zo základných podmienok je umiestnenie na stranu sever - juh. Vyvýšený záhon je vhodné umiestniť na nespevnenú pôdu, ktorá sa postará o voľný prístup pre užitočné pôdne živočíchy, a takisto aj na prepúšťanie nadbytočnej dažďovej vody. Počas sucha zas môže záhon čerpať vodu zo zeme.

Ako založiť vyvýšený záhon

1. Na spod záhonu položte sieť alebo inú priepustnú tkaninu, ktorá zabráni preniknutiu hrabošov a iných hlodavcov.
2. Prvá vrstva sa skladá z konárov, hrubších kusov dreva, chvojiny.
3. Ďalšia vrstva je z mäkkého odpadu, ktorý sprístupňuje živiny a zároveň sa rýchlo rozkladá.
4. Na túto vrstvu nasypeme hrubý kompost nad ktorým bude už iba záhradná zemina alebo vyzretý kompost.

Takýto postup je dôležitý najmä pre plodovú zeminu ako uhorky, paradajky, tekvice, cukety atď. Založenie záhonu takouto formou zabezpečí, že sa oň najbližší rok nemusíte príliš starať. Jedinou potrebnou úlohou bude dosypávať zeminu.

Vyvýšené záhony majú jednu nevýhodu - treba ich polievať omnoho častejšie ako bežne zasadené rastliny. Vyššia spotreba vody si vyžaduje včasnú a vyššiu závlahu, najlepšie odstátou vodou. Voda sa v každom prípade vždy dostane až ku koreňom ovocia, zeleniny a byliniek a to z dôvodu že bočné vyvýšené steny zabránia vyliatu vody mimo záhon. Pôda v záhone je najbohatšia na živiny a dusík v prvom roku od jeho založenia. Je preto dôležité pestovať v takejto pôde približne dva roky rastliny, ktoré sú na tieto živiny náročné (paradajky, cukety, tekvice, uhorky).

Približne po 6-tich rokoch však záhon začne strácať svoju životnosť. Za tú dobu zvykne vyčerpať dostupné živiny z pôdy a preto je potrebné ho vytvoriť nanovo. Každý rok alebo dva dosypávajte kompost a substrát podľa potreby.

tags: #mrkva #cibula #vyvyseny #zahon #pestovanie

Populárne príspevky:

• Výhody a riziká lososa pre mačky
• Nová novela zákona o pozemkových úpravách
• Výroba hračky z gulí plnených guličkami
• Vlastnosti drenážnej rúry bez perforácie
• Recepty na kávu s mliekom De'Longhi