Mrkvové Vianočné Tradície vo Francúzsku a Inšpirácie z Celého Sveta
Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, ku ktorým sa viaže mnoho zvykov a povier, tradičných jedál a ozdôb. Na webe snehuliacik.sk vám chceme ukázať tie najlepšie recepty, dekorácie a informácie o Vianociach na jednom mieste.
Chcete cez Vianoce maškrtiť, ale pri každom súste máte výčitky svedomia? Nahraďte klasické pečivo tým z mrkvy, pochutnajte si a zároveň svojmu telu doprajte, v zimnom období, potrebné vitamíny. Inšpirujte sa našimi receptami s minimom cukru a prestaňte cez Vianoce zbytočne priberať!
Mrkvové vianočné pečivo je jednoduché na prípravu, a navyše skvele chutí!
Ako ste sa mohli presvedčiť, výroba mrkvových vianočných cukroviniek nie je žiadna veda. Urobte niečo pre svoje zdravie a nahraďte, pre raz, klasické pečivo vianočným pečivom z mrkvy. Uvidíte, že vám bude chutiť a zároveň zožnete úspech aj u svojej rodiny a priateľov.
Vianočné Tradície vo Svete
Vianočné sviatky ako také sú spojené s mnohými tradíciami, ktoré sa líšia aj medzi jednotlivými regiónmi. Odlišnosti samozrejme nachádzame aj medzi jednotlivými krajinami. V nasledujúcich riadkoch ponúkame charakteristiku štedrovečernej večere naprieč celou Európou.
Mohlo by sa zdať, že na Vianoce sa až tak veľa nových vecí vymyslieť nedá, no každý sviatočný stôl sa prehýba pod iným druhom špecialít od ryžového pudingu cez pečeného úhora až po rybaciu polievku.
Štedrá večera v Čechách sa podobá tej slovenskej. Začína sa rybacou polievkou, ale výnimkou nie sú ani šošovicová a zemiaková polievka. Ako hlavné jedlo sa podáva zemiakový šalát. Rodinné recepty na šalát sú však rozmanité. Základ ale tvoria zemiaky, petržlen, zeler, mrkva, hrach, cibuľa, kyslé uhorky a majonéza. V niektorých rodinách sa však pridávajú aj vajcia, saláma, šunka a syr. K zemiakovému šalátu sa je kapor alebo rezne. V súčasnosti sa čoraz viac upúšťa od vyprážaného kapra a pripravujú sa bravčové rezne.
Francúzi sú preslávení vyberanou kuchyňou a obzvlášť to platí počas sviatkov. Štedrá večera je tu skutočnou hostinou. Ide však predovšetkým o rodinnú udalosť. Menu na večeru sa medzi jednotlivými regiónmi líši. Niekde sa podáva pečená hus, inde moriak s gaštanmi či ustrice s paštétou. Tradične sa však ako predkrm podávajú ustrice a biele klobásy. Špecialitou sú tu slimáky a rybacia polievka. Na stole sa objavuje aj pečený moriak s gaštanovou plnkou alebo slimačou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom. Nechýbajú mušle, kaviár, losos, žabie stehienka a syry od výmyslu sveta. Ako dezert sa podávajú čokoládové truffle s ďatľami, koláč so smotanou, roláda a čokoládové salámy.
V Bulharsku sa vianočné menu skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhové koláče, ktoré sú podobné našej štrúdli. Vianoce začínajú tradíciu pečenia svätoštefanského koláča v prvú adventnú nedeľu. Ten musí vydržať až do Troch kráľov.
Štedrá večera v Maďarsku sa začína pohárom vína. Typickým vianočným pokrmom je pikantná rybacia polievka, smažená ryba a zemiakový šalát. Významné miesto majú rybacie špeciality. Rybacia polievka na Vianoce nesmie chýbať. Halászlé je typické maďarské jedlo pripravené z ryby, no odlišné od obyčajnej rybacej polievky.
Obľúbeným vianočným pokrmom v Nemecku je hus, kačka alebo moriak. V niektorých oblastiach sa na Vianoce nezaobídu bez pečenej klobásy. Vianočná kuchyňa však ponúka mnoho pokrmov z rýb ako sú pečená šťuka, zubáč na rošte, plnený kapor a podobne. S obľubou sa podáva obložená misa s kúskami pečeného bravčového mäsa, kačky, husi, morky, údeného mäsa a klobás. Nechýba ani jablkový závin a ovocný šalát s likérom.
Na štedrovečernom stole v Poľsku bývali kedysi hlavne ryby a špeciálny biely chlieb alebo žemle. Dnes ryby nahradil pečený moriak. Na východe sa zas podáva boršč z červenej repy. V niektorých rodinách sú ešte stále živé tradície a podáva sa 12 chodov, ktoré majú symbolizovať 12 mesiacov v roku. Začína sa borščom. Je to vývar z údeného mäsa a cvikle. Inde sa podáva zatrepaná hríbová polievka. Dominantným hlavným chodom sú ryby, morka a víno. Kapor sa podáva v sladkej omáčke so slivkami. Mleté rybie mäso zas v rôsole. Tradične sa pečie chlieb a pripravujú makové pupáky osladené mliekom, cukrom, medovou vodou a hrozienkami.
V Rakúsku sa pečú štóly, tradičné vianočky, ktoré sa nechávajú dlhú dobu uležať. Najobľúbenejším jedlom sú ryby a hydina na všetky spôsoby. V súčasnosti sú bežné aj bravčové rezne.
Rusko je pravoslávna krajina a Vianoce sa vo väčšine rodín slávia až začiatkom januára. Nový rok je pre väčšinu dôležitejším sviatkom. Počas vianočných sviatkov sa podávajú bezmäsité pokrmy a ryby. Obľúbené sú plnené taštičky z kysnutého cesta s plnkou zo zemiakov, ryže, kapusty alebo húb.
V Dánsku na Vianoce tradične jedia hus, kačku, bravčové s kapustou, horúcu šunku, tresku, ryžu, chlieb a sladký nákyp s mandľou. Menu je tu naozaj pestré a stoly sa prehýbajú pod dobrotami. Servíruje sa husacia, kačacia a bravčová pečienka s červenou kapustou, treska s reďkvičkou, horúca ryža poliata studeným mliekom a pod.
Nóri pripravujú ovsenú kašu, bravčové pečené a puding s mandľou. Tradične sa podáva pečené rebierko, špeciálne pripravovaná baranina alebo treska.
Vo Švédsku sú obľúbené ryby, teplá šunka, puding s mandľou a tradičná fazuľa zapečená so slaninou.
V Španielsku sa večera začína často až po polnočnej návšteve kostola a podáva sa pečený moriak a sladký pokrm z mandlí a karamelu. Ako hlavný chod sa podáva aj baranie, jahňacie a kozľacie mäso s množstvom zeleniny. Nesmie chýbať ovocie a víno, sladké múčniky a zákusky.
Tradičným vianočným jedlom v Taliansku sú artičoky, plnená divina, ryby, pečené kurčatá a slaná kukuričná kaša polenta. Obľúbenými sladkosťami je gaštanové pyré so šľahačkou, turecký med alebo talianska bábovka. Talianske jedlá na Vianoce sa však v podstate od tých každodenných až tak veľmi nelíšia.
Hlavným jedlo vianočnej večere v Spojenom kráľovstve je pečený moriak, ktorý je servírovaný s pečenými zemiakmi a zeleninou, plnkou a brusnicovou omáčkou. Po moriakovi nasleduje tzv. vianočný puding. No nie je to puding ako ho poznáme my. Je to skôr ovocný koláč s hrozienkami, čerešňami a orieškami.
Vianočné zvyky Nového Zélandu sú do značnej miery totožné s Britániou vzhľadom na jeho postavenie ako bývalej britskej kolónie. Vianočná večera pozostáva z pečeného moriaka, pečených zemiakov, zeleniny a brusnicovej omáčky. Alternatívne pečená šunka môže byť ponúkaná ako hlavný chod a jahňacie je tiež veľmi dôležité.
Veľa vianočných zvykov v Spojených štátoch amerických bolo prijatých od Spojeného kráľovstva, no tiež z európskych krajín. Na stole nájdete pečeného moriaka, brusnicovú omáčku, pečené zemiaky, hokaido tekvicu, kukuricu, ružičkový kel či zelené fazuľky. Dezert často odráža etnický pôvod účastníkov, ale príklady zahŕňajú tekvicový koláč, marcipán, panettone, ovocný koláč, jablkový koláč, mrkvový koláč či dokonca Oreo koláč. Pečené hovädzie mäso, či šunka často nahrádzajú moriaka, nakoľko ten je súčasťou stola na Deň vďakyvzdania. Jedlá sa líšia aj v závislosti na regióne. Havaj má moriaka Teriyaki, čo je dusené so zeleninou ako paprika či hríby.
Vo Fínsku sú Vianoce spojené s mnohými zvykmi, k najznámejším patrí návšteva vianočnej sauny a kostola, návšteva cintorína, zapaľovanie adventných sviečok či hľadanie vianočného stromčeka. Vianočné stromčeky sú tradične zdobené predovšetkým slamenými a papierovými ozdobami. V niektorých častiach Fínska zdobia svoje domy tradičnými slamenými ozdobami zvanými kokonarput. Kokonarput vyzerá ako skupina hviezd, ktoré je možné zavesiť k stropu alebo položiť na stôl. Symbolizujú vianočný stromček a majú priniesť šťastie v nadchádzajúcom roku.
Na raňajky sa na Štedrý deň tradične je ryžová kaša so škoricou a slivková ovocná šťava. Tradičným pokrmom je joulukinkku alebo vianočná pečená šunka podávaná so zemiakovou kašou. Ďalšími klasickými vianočnými jedlami sú ryby na mnoho spôsobov, najmä predjedlo lipeäkala alebo lutefisk, treska s maslom a bielou omáčkou, alebo marinovaný losos či sleď. Ako príloha sa často podáva zapečená zelenina, napríklad mrkva či kapusta. Nechýba ani zeleninový šalát rossoli alebo nakladané huby. Dezertom je zapečený ryžový nákyp, ktorý sa je s korenenou slivkovou marmeládou. V nákype je ukrytá jedna mandľa. Kto mandľu nájde, bude mať po celý budúci rok šťastie. Typickým vianočným pečivom sú joulutorttu, hviezdičky plnené lekvárom. Tradičným vianočným nápojom je glögi, fínska obdoba vareného vína okorenená zázvorom, škoricou a klinčekmi.
V Holandsku je typická holandská tradícia o gurmánstve, ide o celovečerné predstavenie, kde sa stretne skupina ľudí okolo špeciálneho stola. Hostiteľ pripraví najemno nakrájanú zeleninu, rôzne druhy mäsa, rýb a kreviet. Každý hosť si to potom sám pripravuje na panvici. Prílohou sú rôzne šaláty, omáčky a ovocie. Holanďania si tiež radi pochutnávajú na tradičnejšej vianočnej večeri ako je pečené hovädzie mäso, kačica, králik, bažant alebo varená šunka podávaná so zeleninou, zemiakmi a šalátmi.
Vo Francúzsku je „réveillon“ dlhá večera večierok, ktorý sa koná deň pred vianočným večerom. Názov je odvodený od slovíčka réveil, čo znamená prebudenie, pretože podstatou je zostať hore do polnoci až rána.
Alsasko je rozlohou síce najmenší spomedzi dvadsiatich šiestich regiónov metropolitného Francúzska, ale prírodným a historickým bohatstvom jeden z jeho najmalebnejších a najzaujímavejších. Tento región, s mimoriadne silnými a jedinečnými charakteristikami, akoby k Francúzsku vôbec nepatril. Zdanlivo nepredstaviteľná kombinácia francúzskej uvoľnenosti popretkávaná nemeckou disciplinovanosťou robí z Alsaska jeden zo vzácnych regiónov Francúzska, ktorý si zachoval neporušenosť svojich tradícií a svojho umenia žiť. Asi najlepšie sa to odráža práve v jeho gastronómii, v ktorej sa prelínajú tradície s odvážnou kuchárskou rafinovanosťou, ktorá si z oboch vplyvov vybrala to najlepšie. Alsasko možno považovať za exkluzívny gastronomický región, ktorý je právom hrdý na svojich šéfkuchárov, čerpajúcich inšpirácie predovšetkým z bohatej regionálnej produkcie a jedinečnosti alsaských vín.
Silný germánsky vplyv, ktorý cítiť z hrncov alsaských kuchárov a kuchárok dodnes, jej dodal akúsi zvláštnosť v porovnaní s ostatnými francúzskymi regiónmi.
Poloha Alsaska vo Francúzsku
Tradičné Alsaské Jedlá
Alsaskú kuchyňu si nemožno predstaviť bez bravčového mäsa, to platí aj o husacej pečeni, z ktorej sa pripravujú jemné a lahodné peny a paštéty. Avšak chutná foie gras, ako ju dnes pozná celý kulinársky svet, sa zrodila v Štrasburgu, hlavnom meste Alsaska. Za svoju vynikajúcu reputáciu vďačí mladému normandskému kuchárovi menom Jean-Piere Clause, ktorý bol v tom čase šéfkuchárom maršala de Contades, vojenského guvernéra v Štrasburgu. V roku 1780 tento mladý kuchár zabalil foie grass spolu s plnkou pripravenou z bravčového a pomletého teľacieho mäsa do brioškového cesta a upiekol. Nadšený nezvyčajnou pochúťkou sa rozhodol toto kuchárske dielo poslať rovno na dvor Ľudovíta XVI., ktorého jemná chuť maršalovej paštéty takisto očarila. Postupne si foie gras získala obľubu v celom kráľovstve a mesto Štrasburg sa tak v krátkom čase stalo významným centrom výroby paštét vo Francúzsku.
Na pohľad vyzerá ako slaninová pizza atypického obdĺžnikového tvaru z tenkého chlebového cesta. Kým Francúzi si pochutnávajú na tarte flambée, Nemci na Flammkuchen, tak v Alsasku je táto pochúťka známa pod názvom flammekueche. Ide vlastne o plát cesta, ktorý sa poleje zmesou smotany a rozšľahaných vajíčok, posype strúhaným syrom gruyère, najemno nakrájanou cibuľou a na tenké prúžky nakrájanou slaninou. Nakoniec sa ochutí muškátovým orieškom a zapečie v peci. Kedysi si na tejto dnes už známej alsaskej špecialitke pochutnávali len tí, ktorí mali pec na pečenie chleba. Tradične sa táto tarte pripravovala na prvom vzplanutom plameni flamme po zapálení pece.
Polievky sú v Alsasku dôležitou súčasťou jedálneho lístka. Spomedzi množstva výživných polievok stoja za zmienku predovšetkým dve, ktoré sú akýmsi symbolom alsaskej identity, známe dokonca už v šestnástom storočí: cibuľová polievka, ktorá sa podávala najmä podvečer a na konci osláv, a hrachová polievka, pripravovaná so žemľou, slaninou, cibuľou a aj s cukrom a hrozienkami, ktorá sa zvyčajne servírovala buď na olovrant, alebo na večeru. Špecifické miesto medzi polievkami mali a dodnes v niektorých oblastiach majú aj sladké polievky a polievky na víne. K asi najznámejším patrí Soup aux cerises (čerešňová polievka), ktorá sa už v stredoveku tradične pripravovala v malej dedinke Lautenbach Zelle, neďaleko Guebwiller (časť mesta Mulhouse v Hornom Porýni), na Štedrý večer a Soupe au vin (vínna polievka), ktorá sa od stredoveku neservíruje už len ako dezert. Podáva sa ako súčasť hlavného jedla alebo pred ním.
Keď si teda objednáte v Alsasku polievku, nečakajte nič podobné, na čo ste zvyknutí z domu. Husté krémové, zvyčajne prepasírované alebo mixované polievky s mliekom alebo kyslou smotanou, zotrvávajú na jedálnom lístku každého správneho Alsasana dodnes.
S atmosférou jesene rozhodne ladí v Alsasku nakladanie kapusty na zimu, ktoré v minulosti patrilo k udalostiam, na ktoré domáci kládli veľký dôraz. Kyslá kapusta alebo choucroute je gastronomický symbol regiónu. Už od stredoveku tvorí dôležitú súčasť jedálnička a dodnes si bez nej alsaskú kuchyňu nemožno ani len predstaviť. Mnohé domácnosti majú vlastné špeciálne recepty na to, ako nakladať kapustu. Avšak všetky procesy takejto konzervácie majú nemecké korene.
Alsaskí majstri mäsiari vedia z prasiatka využiť naozaj všetko. Alsasko je kolískou starej tradície mäsiarskeho remesla, za čo môže z veľkej časti vďačiť benediktínskym mníchom, ktorí ako prví v tomto kraji prišli na výhody z chovu prasiat. Za dokonalú zmes chutí, farieb a tvarov alsaských údenín sa nemusí hanbiť žiaden šikovný mäsiar. Najznámejšie sú predovšetkým párky, tzv. knack, ktorých korene siahajú do severného Nemecka a do Alsaska sa dostali niekedy v šestnástom storočí. Bez alsaských párkov, klobások, jaterničiek, údeného a pečeného bravčového mäsa by sa nezaobišiel ani tradičný Choucroute. Spájajú sa v ňom kyslosť nakladanej kapusty a vynikajúca chuť bravčového mäsa.
Rieky pohoria Vosges sú plné pstruhov (vynikajúce v smotanovej omáčke alebo omáčke z rizlingu) a známe vďaka svojim šťukám. Na juhu Alsaska, v kraji nazývanom Sundgau, je zasa obľúbeným úlovkom kapor. Servíruje sa so zemiakmi, citrónom a pohárom dobrého rizlingu. Najpopulárnejší je vyprážaný, ktorý v menu nájdete ako Carpe frite. Chuťové poháriky rozhodne pobaví aj rybacie ragú na bielom alebo červenom víne, tzv. Baeckeoffe.
Baeckeoffe
Hydina, najmä mladé sliepky a kohút, sú tiež neoddeliteľnou súčasťou alsaskej kuchyne. Tradičný recept Coq au Vin (Kohút na víne) sa stal jedným z najznámejších receptov francúzskej kuchyne vôbec. Kohút a kvalitný alsaský rýnsky rizling tvoria ideálnu kombináciu.
Coq au Vin
Mrkvové kocky
tags: #mrkva #vianočné #tradície #Francúzsko
