Múka, Cukor a Soľ: Skryté Riziká Pri Vysokej Spotrebe

Začneme celkom očakávanou otázkou, ktorú si kladie asi nejeden spotrebiteľ pri pohľade na regály plné rozmanitých potravinových výrobkov. Potravinárske prídavné látky alebo tzv. éčka sa používajú pri výrobe potravín z viacerých dôvodov. Používanie prídavných látok v minulosti bolo obmedzované, ale po roku 1989 sa situácia dramaticky zmenila. Dôležitým faktorom bol aj príchod veľkých potravinárskych koncernov, ktorý zapríčinil prudký nárast ich spotreby.

Venujme sa teraz samotnej podstate prídavných látok, teda tzv. éčok. Ide o súhrnné pomenovanie pre rôzne typy prídavných látok, ktoré sú v podstate cudzorodým elementom v danom výrobku. Záleží však na tom, z čoho sa získavajú.

Vo všeobecnosti môžeme prídavné látky používané v potravinárstve rozdeliť do troch základných skupín:

• Prvú skupinu predstavujú látky prírodné (výťažky rastlín, živočíchov a pod.).
• Druhú skupinu predstavujú prírodne identické látky (zloženie majú ako prírodné, ale vyrábajú sa synteticky).
• Treťou skupinou sú umelé látky (chemicky vyrobené neprírodné látky).

V súčasnosti sa s prítomnosťou prídavných látok stretávame prakticky vo veľkej väčšine potravín predávaných v obchodnej sieti. Dokonca aj ovocie je často chemicky upravované za účelom zachovania farby a dlhšej skladovateľnosti. Mnohí spotrebitelia sú už pri nákupe obozretnejší a kontrolujú si zloženie toho-ktorého výrobku. V spoločnosti funguje aj určitá osveta. V súčasnosti je internet plný zaručených informácií o tom, ktoré „éčka“ sú škodlivé.

Producenti potravín jednohlasne tvrdia, že ich potraviny neobsahujú nič škodlivé, keďže dodržiavajú legislatívu, ktorá pozná len prídavné látky povolené a nepovolené. To v podstate znamená, že výrobcovia potravín neriešia, či môžu mať prídavné látky aj negatívne účinky (napríklad farbivá a ich vplyv na pozornosť u detí). Na druhej strane existuje skupina ľudí, ktorí tvrdia, že všetky „éčka“ sú zlé.

Vo všeobecnosti sa za najrizikovejšie prídavné látky považujú také, ktoré sú chemicky pripravované napríklad z ropy či dechtu, ktoré môžu spôsobovať problémy u citlivých ľudí, alergikov, detí. Pristavme sa pri niektorých z nich.

Medzi rizikové prídavné látky patria:

• Glutaman sodný: V potravinárskom priemysle najviac používaným dochucovadlom. Dodáva potravinám výraznú mäsovú chuť. Používa sa v mnohých koreniacich zmesiach, instantných pokrmoch, konzervovaných potravinách.
• Aspartám: Syntetické sladidlo, ktoré je až 200-krát sladšie ako cukor, pričom jeho použitie je pomerne široké ako náhrada cukru.
• Tartrazín: Svetlooranžový prášok využívaný na farbenie mnohých druhov potravín.

Častá konzumácia potravín s takzvanými nebezpečnými éčkami môže teda v konečnom dôsledku spôsobiť vážne zdravotné problémy, ako napríklad alergie, bolesti hlavy, žalúdka, brucha, kožné podráždenia, nízky krvný tlak či hyperaktivitu, ktorá sa často spomína v súvislosti s deťmi a konzumáciou rôznych farebných cukroviniek.

Ako som už spomínal, všetky prídavné látky, ktoré sú pridávané do potravín, sú v zmysle legislatívy povolené na používanie pri výrobe potravín. Ich použitie je zakázané v nespracovaných potravinách a obmedzované v potravinách určených pre špecifické skupiny obyvateľstva (tehotné ženy, dojčatá, deti). Pri nákupe treba naozaj pozornejšie sledovať zloženie výrobkov. Spotrebiteľom pomáhajú aj mobilné aplikácie, ktoré poukážu na zloženie konkrétneho výrobku.

Každý pomocník, ktorý pomôže spotrebiteľovi lepšie sa zorientovať pri výbere vhodnej a bezpečnej potraviny, je dobrý, neviem si však predstaviť v dnešnej uponáhľanej dobe sledovať pri každej nakupovanej potravine obsah všetkých prídavných látok.

V súvislosti s množstvom prídavných látok, kam patria farbivá, konzervanty, topiace soli, sladidlá a iné látky v potravinách, liekoch či nápojoch, ktorých úlohou je najmä predĺžiť dobu trvanlivosti potravín alebo upraviť či zvýrazniť ich chuť a farbu, mi napadá myšlienka, že súčasný potravinársky priemysel sa snaží všemožne akoby doslova „vystajlovať“ konkrétny výrobok, aby bol čo najdokonalejší, čo sa týka chute či vzhľadu. Aby pôsobil skutočne úžasne a moderne. Aby vydržal takmer „naveky“.

Presne ste to v otázke pomenovali, to všetko však robí výrobca v závislosti od požiadaviek väčšinového spotrebiteľa. Pokiaľ bude požiadavka väčšinového spotrebiteľa približne takto formulovaná, budú sa jej producenti prispôsobovať. Ale dá sa žiť aj zdravšie; závisí od konkrétneho spotrebiteľa, ako sa rozhodne. Už dlhšie fungujú nielen u nás bioobchody, ktoré prinášajú spotrebiteľom alternatívu nakupovania potravín bez prídavných látok. Aj tu sa len potvrdzuje, že rokmi sa mení myslenie nakupujúcich a čoraz častejšie hľadajú zdravé varianty potravín?

Netreba však zabúdať, že všetko je to do značnej miery aj o kúpyschopnosti obyvateľstva. Pokiaľ bude životná úroveň väčšiny obyvateľov na súčasnej úrovni, je ťažké predpokladať nejaký výraznejší nárast produkcie biopotravín.

Prichádzajú veľkonočné sviatky a s nimi aj tradičné stolovanie, keď v mnohých rodinách nesmie chýbať na stole šunka, klobása či ďalšie mäsové pochutiny. Aj tu však platí, že spotrebiteľ by si mal prečítať zloženie na obaloch. V minulosti výroba takýchto šuniek pozostávala len zo solenia a z údenia. V súčasnosti je väčšina solených údených mias na veľkonočnom trhu tepelne opracovaná. Rozhodujúcim kritériom pri výbere je percento mäsa v šunke, počet „éčok“, ktorý má byť čo najmenší, a potom cena.

Nie je éčko ako éčko. Ako už bolo spomenuté, existujú prírodné, prírodne identické a umelé. Tie prírodné môžu byť dokonca pre náš organizmus aj prospešné, keďže sú vyrobené z prírodných zdrojov, ako z rastlín či húb. Možno sa stretnúť aj so zaujímavým pohľadom na aditíva, kde sa hovorí o tom, že niektoré tzv. nebezpečné éčka vraj nie sú až také nebezpečné, a dokonca môžu byť nášmu organizmu za určitých podmienok aj prospešné.

Naši predkovia konzumovali prostú a jednoduchú stravu bez „éčkového prikrášľovania a dochucovania“. Vtedy bol čistejší vzduch a nezávadná voda v potoku niečím samozrejmým a ľudia si sami dopestovali svoju stravu. Boli pravdepodobne zdravší ako súčasná generácia. No aktuálny nárast populácie, znečistené prostredie a vodné zdroje do určitej miery spôsobujú, že pri výrobe potravín sa doslova experimentuje.

Napríklad súčasná priemerná spotreba mäsa vo svete je okolo 40 kilogramov na obyvateľa za rok, ale v ekonomicky najlepšie rozvinutých krajinách je táto spotreba až okolo 100 kilogramov. Je však nevyhnutné si uvedomiť, že nie za všetkým sú „éčka“. Ľudia často umierajú na tieto choroby z dôvodu konzumácie nevhodnej stravy (veľa tukov, soli, cholesterolu, cukru a málo ovocia a zeleniny) a zlých životných návykov (fajčenie, alkohol, veľmi málo pohybu). Nie je teda správne hádzať všetko na prídavné látky.

Ak si z dôvodu obavy pred nimi nekúpite nejakú konzervovanú zeleninu, ale kúpite si napríklad údenú bravčovú slaninu, na ktorej nie sú uvedené éčka, určite ste neurobili pozitívne rozhodnutie pre svoje zdravie.

Náš rozhovor zakončíme pri polotovaroch. V spoločnosti prevláda názor, že polotovary neškodia, ak ich často nezaraďujeme do nášho jedálnička. Lenže predstava o ich rýchlej a nenáročnej príprave je lákavá. Polotovary sú do rôznej miery spracované potraviny, ktorých hlavnou výhodou je rýchla príprava a zvládne ju každý, čo je v dnešnej uponáhľanej dobe veľmi žiaduce.

Riziká Nadmernej Konzumácie Múky, Cukru a Soli

Každý človek sa pri svojej činnosti dopúšťa chýb, a preto je dôležité byť si vedomý potenciálnych zdravotných rizík spojených s nadmernou konzumáciou určitých potravín, ako sú múka, cukor a soľ. Vysoká spotreba týchto látok môže viesť k rôznym zdravotným problémom a je potrebné venovať pozornosť ich príjmu.

V súčasnej dobe sa často stretávame s nadmernou konzumáciou múky, cukru a soli, a to nielen v hotových jedlách, ale aj v mnohých potravinárskych výrobkoch. Tento článok sa zameriava na zdravotné riziká spojené s vysokou spotrebou týchto látok a ponúka pohľad na to, ako ich obmedziť a nahradiť zdravšími alternatívami.

Múka: Biela verzus celozrnná

Biela múka, ktorá je bežne používaná v mnohých potravinách, prechádza procesom rafinácie, ktorý odstraňuje otruby a klíčky. Tým sa zbavuje väčšiny vlákniny, vitamínov a minerálov. Výrobky z bielej múky majú vysoký glykemický index (GI), čo znamená, že spôsobujú rýchle zvýšenie hladiny cukru v krvi.

Celozrnná múka obsahuje všetky časti zrna, vrátane otrúb, klíčkov a endospermu. Vďaka tomu je bohatá na vlákninu, vitamíny a minerály. Celozrnné výrobky majú nižší GI, čo znamená, že uvoľňujú cukor do krvi pomalšie a postupne.

Zdravotné riziká spojené s bielou múkou

• Zvýšené riziko obezity a cukrovky 2. typu: Rýchle zvýšenie hladiny cukru v krvi môže viesť k inzulínovej rezistencii a zvýšenému riziku týchto ochorení.
• Nedostatok živín: Biela múka neobsahuje dostatok vitamínov a minerálov, čo môže viesť k ich nedostatku v tele.
• Problémy s trávením: Nízky obsah vlákniny môže spôsobiť zápchu a iné tráviace problémy.

Alternatívy k bielej múke

• Celozrnná múka: Obsahuje viac vlákniny a živín.
• Špaldová múka: Ľahko stráviteľná a bohatá na živiny.
• Ražná múka: Má nízky GI a vysoký obsah vlákniny.
• Pohánková múka: Bezlepková a bohatá na antioxidanty.

Pohánková múka a jej benefity

Pohánková múka je bohatá na fosfor, vápnik, železo, rutín, draslík, meď, mangán, zinok. Z vitamínov skupinu B, cholín, rutín a tokoferol (E). Sú vhodnou surovinou pre kuchyňu celiatikov a všetkých, ktorí sa radi zdravo stravujú. V kuchyni plne nahradí múku pšeničnú. Pohánka pochádza zo Strednej Ázie. Výživová hodnota pohánky je výrazne vyššia ako u mnohých iných zŕn. Pohánka je bohatým zdrojom energie - 100 gramov poskytuje asi 1700 kilojoulov. Je bez lepku a preto môže byť vynikajúca náhrada pšenice, raže, jačmeňa a ovsa. Preto je vhodná pre celiatikov. Pohánka má najvyšší obsah rutínu spomedzi všetkých rastlín. Má vysoký obsah vlákniny a bielkovín a významné množstvo vápnika , draslíka, železa a horčíka. Dodáva nám vitamíny skupiny B, E a C. Okrem toho obsahuje všetky osem esenciálnych aminokyselín.

Pohánka pomáha pri ochoreniach žíl, zastavuje krvácanie z ďasien a z nosa, spevňuje väzivové tkanivo, podporuje prekrvenie, stimuluje libido a potenciu, má preventívne účinky pri reumatických ochoreniach a artritíde, posilňuje imunitný systém a reguluje krvný obeh. Obilie a obilné produkty sú našimi hlavnými zdrojmi škrobu. 60% energie, ktorú náš organizmus spotrebuje pozostáva zo sacharidov, respektíve zo škrobu, obilie tvorí základ našej potravy.

Ak si chceme odvyknúť od mäsa, alebo ak chceme obmedziť jeho konzumáciu, optimálnou nutričnou náhradou nám môžu byť obilniny. Celozrnná pohánka môžu byť veľmi užitočná pri chudnutí. Pohánka má menej kalórií v porovnaní s pšenicou alebo jačmeňom. Neobsahuje nasýtené tuky a cholesterol a je bohatá na vlákninu a bielkoviny. S nízkym obsahom kalórií a bez tuku je pohánka ideálnym jedlom pre diabetikov.

Horčík je tiež prospešný pre zdravie kostí a zubov. Preberá nervové impulzy a pomáha pri výrobe energie. Uľahčuje vstrebávanie vápnika telom a zabraňuje vzniku osteoporózy. Pohánka výrazne pomáha pri starostlivosti o pleť. Obsahuje veľké množstvo rutínu, ktorý je prospešný pri ochrane pred poškodením pokožky pôsobením slnka. Horčík obsiahnutý v pohánke má relaxačný účinok na krvné cievy, čím zlepšuje krvný obeh.

Cukor: Skrytý nepriateľ

Cukor je prítomný v mnohých potravinách, a to nielen v sladkostiach a dezertoch, ale aj v slaných jedlách, nápojoch a spracovaných potravinách.

Zdravotné riziká spojené s cukrom

• Obezita: Cukor je bohatý na kalórie a prispieva k ukladaniu tuku v tele.
• Cukrovka 2. typu: Nadmerná konzumácia cukru môže viesť k inzulínovej rezistencii a zvýšenému riziku cukrovky.
• Srdcovocievne ochorenia: Cukor zvyšuje hladinu triglyceridov a LDL cholesterolu (zlý cholesterol) v krvi, čo zvyšuje riziko srdcových ochorení.
• Zubný kaz: Baktérie v ústach premieňajú cukor na kyseliny, ktoré poškodzujú zubnú sklovinu.
• Závislosť: Cukor môže byť návykový a viesť k neustálej chuti na sladké.

Alternatívy k cukru

• Stévia: Prírodné sladidlo s nulovým obsahom kalórií.
• Erytritol: Ďalšie prírodné sladidlo s nízkym obsahom kalórií.
• Xylitol: Cukrový alkohol, ktorý má nízky GI a chráni zuby pred kazom.
• Med: Prírodné sladidlo s antioxidantmi, ale treba ho konzumovať s mierou.
• Javorový sirup: Obsahuje minerály, ale má vysoký GI.
• Ovocie: Obsahuje prírodné cukry a vlákninu.

Skrytý cukor

Dôležité je uvedomiť si prítomnosť skrytého cukru v mnohých potravinách. Je potrebné čítať etikety a vyhýbať sa potravinám s vysokým obsahom pridaného cukru. Medzi potraviny s vysokým obsahom skrytého cukru patria:

• Sladené nápoje (sóda, džúsy, energetické nápoje)
• Sladkosti a dezerty
• Spracované obilniny (raňajkové cereálie, müsli tyčinky)
• Kečup a iné omáčky
• Jogurty a ochutené mliečne výrobky
• Pečivo a chlieb

Soľ: Viac škody ako úžitku

Soľ je dôležitá pre reguláciu telesných tekutín a nervových funkcií, ale nadmerná konzumácia soli môže viesť k vážnym zdravotným problémom.

Zdravotné riziká spojené so soľou

• Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Soľ zadržiava vodu v tele, čo zvyšuje objem krvi a krvný tlak.
• Srdcovocievne ochorenia: Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcových ochorení, infarktu a mozgovej príhody.
• Ochorenia obličiek: Nadmerná konzumácia soli zaťažuje obličky a môže viesť k ich poškodeniu.
• Osteoporóza: Soľ zvyšuje vylučovanie vápnika z tela, čo môže oslabiť kosti.

Alternatívy k soli

• Bylinky a koreniny: Na dochutenie jedál je možné použiť rôzne bylinky a koreniny, ako napríklad bazalka, oregano, tymián, rozmarín, cesnak, cibuľa, paprika, kurkuma, rasca a iné.
• Citrónová šťava: Pridáva jedlám sviežu chuť.
• Kvasnice: Nutričné kvasnice majú syrovú chuť a sú bohaté na vitamíny skupiny B.
• Morská soľ: Obsahuje minerály, ale má rovnaký vplyv na krvný tlak ako bežná soľ.
• Himalájska soľ: Obsahuje minerály, ale má rovnaký vplyv na krvný tlak ako bežná soľ.

Skrytá soľ

Podobne ako cukor, aj soľ sa nachádza v mnohých spracovaných potravinách. Je potrebné čítať etikety a vyhýbať sa potravinám s vysokým obsahom sodíka. Medzi potraviny s vysokým obsahom skrytej soli patria:

• Spracované mäso (údeniny, slanina, šunka)
• Konzervovaná zelenina a polievky
• Instantné polievky a omáčky
• Slané snacky (čipsy, praclíky, oriešky)
• Syr
• Chlieb a pečivo

Ako znížiť spotrebu múky, cukru a soli

• Čítajte etikety: Pred nákupom si pozorne prečítajte etikety na potravinách a sledujte obsah cukru, soli a rafinovaných múk.
• Varte doma: Varenie doma vám umožňuje kontrolovať zloženie jedál a obmedziť príjem nezdravých látok.
• Vyberajte celozrnné výrobky: Namiesto bieleho chleba, cestovín a ryže si vyberajte celozrnné varianty.
• Obmedzte sladené nápoje: Pite vodu, nesladený čaj alebo kávu.
• Používajte bylinky a koreniny: Na dochutenie jedál používajte bylinky a koreniny namiesto soli.
• Obmedzte spracované potraviny: Vyhýbajte sa spracovaným potravinám, ktoré obsahujú veľa cukru, soli a rafinovaných múk.
• Jedzte ovocie a zeleninu: Ovocie a zelenina sú prirodzene sladké a slané a poskytujú telu potrebné živiny.
• Postupne znižujte príjem: Ak ste zvyknutí na vysokú spotrebu cukru, soli a rafinovaných múk, znižujte ich príjem postupne, aby si telo zvyklo.
• Konzumujte 80% zásadotvorných a 20% kyselinotvorných potravín.

tags: #muka #cukor #a #sol #pri #velkej

Populárne príspevky:

• Recept na slané palacinky
• Čokoládová legenda
• Raňajky pre 13-mesačné dieťa
• Príbeh matky od Tajovského
• Nutričná hodnota šampiňónov